Lokalita
obec Čadca, okres Čadca, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Bývalý židovský cintorín v Čadci dnes pripomína len pamätník, ktorý stojí v Parku zmierenia na Podjavorinskej ulici. Náhrobný kameň, ktorého autorom je akademický sochár Jozef Mundier z Čadce, pripomína súčasníkom, že na tomto mieste stál v minulosti cintorín, ako aj smutné deportácie čadčianskych židovských obyvateľov do likvidačných táborov v rokoch 1942 – 1944. ^[1]
 

Iniciátorom vzniku a donorom tohto projektu bol spoločne s ďalšími pozostalými čadčianskej židovskej komunity žijúcimi v Izraeli a v USA Peter Peleg z Izraela, syn bývalého štátneho lekára Huga Politzera, ktorý pôsobil v Čadci. Jeho rodina sa zachránila a prežila počas druhej svetovej vojny vďaka statočnosti oščadnického horára. V spolupráci s jeho vnučkou Vierou Kubicovou sa v minulosti podarilo tento projekt priviesť do úspešného konca. ^[2]
 

Židovský cintorín vznikol na prelome 19. a 20. storočia. Od mestského ho delila len poľná cesta a betónový plot. Pri vchode bola márnica, kde stál pohrebný koč. V hornej časti bolo niekoľko jednoduchých kamenných náhrobných kameňov, v dolnej sa nachádzali veľké mramorové pomníky s hebrejským, nemeckým a slovenským textom. Z cintorína tieto náhrobné kamene postupne rozkradli. V roku 1988 pri kopaní základov budovy polície cintorín zničili návozom zeminy, začal slúžiť ako medzisklad stavebnín. Synagógu na Palárikovej ulici zbúrali pri výstavbe budovy Okresného výboru komunistickej strany Slovenska v Čadci. ^[3]
 

Archívne záznamy - súpis Židov z roku 1942 v Čadci a okolí hovorí, že v Čadci ich v tom čase žilo 131, v Čiernom 5, Makove 9, Oščadnici 13, Rakovej 3, Skalitom 7, vo Svrčinovci 1, Turzovke 57, vo Vysokej nad Kysucou 18 a v Zákopčí 5. Čo sa týka Kysúc, synagógy a cintoríny stáli v Čadci, Starej Bystrici, Turzovke, Vysokej nad Kysucou a Kysuckom Novom Meste. Najbližšie židovské cintoríny boli v Kysuckom Novom Meste a širšom okolí - v Žiline, Varíne, Rajci, Hliníku nad Váhom a Bytči. ^[4]
 

Na začiatku 40. rokov 20. storočia sa voči židovskému obyvateľstvu uplatňovali tvrdé a neľudské opatrenia. Postupne ho zbavili všetkého majetku, domy, obchody a podniky arizovali. Židov zhromaždili najprv v prázdnych priestoroch čadčianskej súkenky (neskôr z nej vznikla Slovena) a odtiaľ ich sústredili do zberného tábora v Žiline. Potom ich vyviezli v dobytčích vagónoch do nemeckého koncentračného tábora v Osvienčime, kde väčšinu zavraždili, vrátane žien a detí. ^[5]