Iný názov
Dessewffy, Szirmay, Dobajovský kaštieľ

Lokalita
obec Červenica pri Sabinove, okres Sabinov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Môžeme hovoriť iba o zvyškoch renesančného kaštieľa z polovice 17. storočia. Postaviť ho dali Dessewffyovci. ^[1] Neskôr zo zbúraných krídel stavby postavili ďalší vlastníci prízemné budovy bez ohľadu na pôvodnú dispozíciu. Zachovali sa iba dve okrúhle nárožné bašty niekdajšej severozápadnej fasády, ktoré majú v prízemných priestoroch valené klenby s lunetami. Na jednej bašte sú pôvodné renesančné okná s kamennou profilovanou šambránou. ^[2]
 

Koncom 19. storočia patril kaštieľ viacerým majiteľom. Szirmayovci kaštieľ predali Žigmundovi Dobayovi a jeho bratovi Štefanovi. V roku 1895 dali bratia kaštieľ do prenájmu židovi Goldbergerovi, ktorý si zmenil meno na György Zoltán, lebo od Slovákov žijúcich v Amerike vylákal doláre s tým, že peniaze dá ich rodinám v kraji. Keď prišiel na Slovensko peniaze si ponechal, a aby ho nenašli zmenil si meno. Hospodáril na Dobayho majetku do roku 1918. Potom Dobay prenajal majetok spolu s kaštieľom poľskému židovi Alfrédovi Tirolimu. Neskôr majetok do prenájmu dostal Čech s menom Černý, ktorý však nebýval v kaštieli ale v Prešove. ^[3]
 

Po druhej svetovej vojne majetok od Dobaya kúpil Ján Fecko a Štefan Kobuľský. Noví majitelia si majetok a aj kaštieľ rozdelili na polovicu. Boli to poslední majitelia, ktorí obývali kaštieľ. Kobuľský venoval svoju časť kaštieľa na zriadenie materskej škôlky. Fecko svoju časť prenechal rodine Juskovej, ktorá tam bývala a baštu s priľahlou miestnosťou dal mládeži, na zriadenie mládežníckeho klubu. ^[4]
 

Po páde socialistického totalitného režimu, štát vrátil všetky budovy a polia naspäť svojim majiteľom a Kobuľský obnovil svoju časť kaštieľa. Materská škôlka bola zrušená pre nevyhovujúci stav v roku 1997 a objekt bol predaný Stanislavovi Pakanovi, ktorý si v ňom zriadil ateliér. Druhá polovica kaštieľa, patriaca Feckovi, ostala chátrať bez akéhokoľvek záujmu. ^[5]
 

Kaštieľ je blokovou, jednokrídlovou stavbou na obdĺžnikovom pôdoryse orientovanom SV – JZ a ukončenom na severnom a západnom nároží vežami s kruhovým pôdorysom. Západná veža je trojpodlažná s charakterom bašty, severná veža je dvojpodlažná, krídlo je prízemné, podpivničené. Do veže vedie kamenný profilovaný portál s rovným prekladom. Rovnaký portál je vo veži a sprístupňuje schodisko na druhom nadzemnom podlaží, opäť ukončené portálom. Západne od portálu sa vo veži nachádza kozub s kamennými dekoratívnymi florálnymi prvkami. Po obvode podkrovia sa nachádza päť strieľní s rovnými prekladmi a drevenou zarážkou pre hákovnicu. Na fasáde veže v úrovni druhého nadzemného podlažia je nápisová tabuľka vytvorená v primárnej omietke. Tvorí ju nápis v deviatich riadkoch ohraničený v štvorci vytvorenom rytou linkou. Je v zlom stave, lokálne uvoľnená od podkladu, a preto je nápis zle čitateľný. Prepis čitateľných častí: HOC?/ ÆDIFICATA? .../ .....CE DOMO/ F..... DESSOFFY/ ...ER/ ...ADO..../ .......Z?OFFISU......./ .....M.... ^[6]
 

Kaštieľ je majetkovo rozdelený na dve časti. SV časť kaštieľa je dvojtraktová a podpivničená, okrem veže. Konštrukčne má iný charakter, najmä veža, ktorá je len dvojpodlažná, bez akýchkoľvek kamenných ostení a iných prvkov, na prvom nadzemnom podlaží má trámový strop, na druhom nadzemnom podlaží kupolu. Konštrukcia krovu celého objektu je jednotná, tvorí ju moderný vešadlový väznicový krov bez hrebeňovej väznice. ^[7]
 

Výskum priniesol nové nepoznané skutočnosti o vývine kaštieľa a úplne pozmenil doteraz zaužívané informácie o súčasnom vzniku oboch veží a tým aj dispozičnom vývoji kaštieľa. Kaštieľ vznikol ako jednopodlažná obdĺžnikovo orientovaná stavba s jednou nárožnou vežou v roku 1657, čo dokázal dendrochronologický výskum. Zachoval sa z nej len suterén a veža, na ktorej je odtlačok pôvodnej sedlovej strechy krídla. Stavebníkom bol zrejme František III. Dessewffy, ktorému v 17. storočí patrilo kamenické panstvo spolu s Červenicou a dokladá to aj nápis na fasáde veže. Bližšie údaje o stavbe nepoznáme, predpokladáme ale, že sa nejednalo o objekt trvalo obývaný majiteľmi. Na mape 1. vojenského mapovania je znázornený v nadväznosti na ďalšie pomerne rozsiahle hospodárske krídla, preto je možné uvažovať o možnosti, že slúžil v istej forme ako majer. Rozsah kaštieľa nám ukazuje aj pôdorys suterénu z rovnakého časového obdobia. Podpivničená veža mala dve nadzemné podlažia a tretie so strieľňami pod strechou, kde na základe viacerých indícii predpokladáme existenciu atiky. Typológia prízemného menšieho kaštieľa s jednou nárožnou vežou vo forme bašty sa v širšom regióne objavuje výnimočne. Jeden z prvých renesančných kaštieľov sa objavuje pravdepodobne pred polovi¬cou 16. storočia v 15 km západne vzdialenej Brezovici, sídle rodu Berzevi¬ciovcov. Valcovú prízemnú vežu má aj malý kaštieľ v Brezovici a malý kaštieľ v Pečovskej Novej Vsi. Veža plnila pravdepodobne obytnú funkciu, čo dokladá kozub, aj keď jeho dnešná podoba nie je zrejme pôvodná – kamenné články sú sekundárne vyskladané. Tretie nadzemné podlažie veže má síce strieľne, ale stavané podľa všetkého len pre prípad núdze. Situácia červenickej veže nám umožňuje uvažovať o ukončení atikou a dovnútra klopenou strechou, na čo poukazuje aj korunná rímsa s dovnútra zosekanými tehlami po obvode interiéru. Vstup na toto podlažie bol pôvodne krytý s klenbou, oproti vstupu je navyše väčší otvor ako žľab pre odvod dažďovej vody. Aj veža farského kostola v Červenici má tiež štítkovú atiku, datovanú orientačne okolo roku 1600. ^[8]
 

Začiatkom, resp. v prvej polovici 18. storočia bola prízemná časť kaštieľa asanovaná a vznikli dnešné obvodové múry z kamenného muriva spájané hlinou. V druhej polovici 18. storočia nastali isté dispozičné zmeny, vznikla čierna kuchyňa s pruskou klenbou. V tomto období už majetky Červenice patrili Sirmajovcom. ^[9]
 

Až v prvej polovici 19. storočia získal kaštieľ súčasný rozsah i podobu s dostavbou SV časti s vežou, post¬avenej ako zrkadlový obraz už existujúcej stavby. Novopostavená časť s rizalitom sa stala obytnou a JZ plnila obslužné funkcie pre obytné miestnosti. Aj v skúmanej časti sa doplnili niektoré priečky a upravili okenné otvory. ^[10]
 

Sčítanie obyvateľstva z roku 1869 popisuje kaštieľ, ktorý tvorilo sedem izieb, komora, dve pivnice, kôlňa, sklad, dve maštale, veľká sieň a dve stodoly. Popis obyvateľstva nasvedčuje, že kaštieľ bol využívaný ako hospodársky majer. ^[11]
 

Okolo roku 1907 vznikol dnešný krov. V polovici 20. storočia sa v SV polovici skúmanej časti kaštieľa vytvoril samostatný byt. V druhej polovici 20. storočia sa vykonali len niektoré menšie úpravy a od konca 20. storočia kaštieľ chátral. ^[12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Červenica pri Sabinove – kaštieľ (č. ÚZPF 275/0) – architektonicko-historický výskum - rok 2012. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. Dendrochronologický výskum: Ing. Tomáš Kyncl, archívny výskum: Mgr. Martina Snaková, PhD.^[13]

Súčasný stav a využitie
Pozostatky kaštieľa sú v súkromných rukách. Majetkovo je objekt rozdelený na dve polovice, čo odráža aj jeho súčasný stav. Jedna polovica vyzerá inak ako druhá. Bašty nie sú vo veľmi dobrom stave. Slúžia na obytné účely.

Prístup
Stojí bokom od hlavnej cesty. Na ulici, ktorá vedie kolmo ku kostolu.