Lokalita
obec Chtelnica, okres Piešťany, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Rokokovo-klasicistický kostol prestavaný a rozšírený v rokoch 1794 - 1801 z menšieho barokového sakrálneho objektu, postaveného v roku 1644. Je to jednoloďový pozdĺžny priestor s oválnym uzáverom presbytériom, pristavanou sakristiou (nad ňou je oratórium) a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Fasády sú členené polkruhovo zakončenými oknami v šambránach s klenákom a pilastrami s rímsovou hlavicou. Do vysokého vykrojeného štítového priečelia je vstavaná veža vytvárajúca rizalit. Zastrešená je barokovou laternovou prilbou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Nad stredným vstupným portálom je situované súsošie Korunovácie Panny Márie a Najsvätejšej Trojice. V samostatných nikách nad postrannými bránami sú kamenné sochy sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. ^[1] Vedľa veže sú postavené kamenné sochy apoštolov Petra a Pavla s atribútmi. Na severnej strane kostola je vchod do rozsiahlej krypty s hrobkami miestnych farárov i šľachtických rodín. Je tu pochovaný národovec Juraj Obermayer, posledne v roku 1954 farár Jána Ochaba. ^[2]
 

Vnútorné zariadenie je jednotné, klasicistické z čias okolo roku 1800. Oltáre boli reštaurované v rokoch 1884 - 1885. Hlavný oltár a tri bočné oltáre sú typologicky totožné, skladajú sa z menzy, tabernákula a obrazu svätca, ktorému je oltár zasvätený. Na hlavnom oltári obraz Najsvätejšej Trojice z roku 1695. ^[3] Obraz objednal gróf Erdődy pre pôvodný barokový kostol. Kompozícia znázorňuje Najsvätejšiu Trojicu s anjelmi a postavami ľudí okolo. Po stranách dreveného tabernákula sú polychrómované sochy adorantov, archanjelov. ^[4]
 

Na bočných oltároch je obraz Ružencovej Panny Márie z polovice 19. storočia, sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia a Immaculaty z prvej polovice 18. storočia. ^[5]
 

Ľavý bočný oltár v lodi má obraz Ružencovej Panny Márie so svätými Dominikom a sv. Katarínou Sienskou, nad oltárnou menzou býval malý obraz Korunovanie Panny Márie. Pravý bočný oltár má obraz sv. Jána Nepomuckého a malý obraz sv. Floriána. Zadný oltár má obraz Immaculaty, drevené sochy Panny Márie kráľovnej, vedľa sv. Terezky a sv. Alojza zo začiatku 20. storočia a s obrazmi krížovej cesty sú darom rodiny Hamrlovej. Po stranách presbytéria sú drevené sochy sv. Jozefa, Božského Srdca, Immaculaty a Lurdskej Panny Márie. Samostatne v lodi vpravo stojí drevená socha sv. Antona Paduánskeho. ^[6]
 

Neskorobaroková drevená kazateľnica je z polovice 18. storočia, na parapete rečnišťa má rokajový ornament a sochy štyroch evanjelistov, vo vrchole baldachýnu socha Krista. ^[7] Kazateľnica umiestnená na ľavej stane lode je umelecky hodnotná a pozlátená, protiváha hlavného oltára. Na rečništi s rokajovým ornamentom sú drevené pozlátené sochy evanjelistov sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána s atribútmi, medzi nimi pozlátené reliéfy cirkevných učiteľov Hieronýma, Gregora Veľkého, Asugustína. Vrchol kazateľnice s baldachýnom tvoria pozlátené sochy Krista a štyroch veľkých starozákonných prorokov Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela a Daniela. ^[8]
 

Vpravo vo svätyni je situovamá vzácna renesančná drevená krstiteľnica z polovice 17. storočia oltárneho typu, reliéf znázorňuj Kristov krst Jánom Krstiteľom s Trojicou. ^[9]
 

Drevené lavice boli klasicistické z roku 1782. ^[10] V roku. 1990 boli nahradené novými. ^[11]
 

Nad bočným vchodom je obraz, olejomaľba sv. Františka pri snímaní Krista z kríža, pôvodom z kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach. ^[12]
 

Medzi vzácne pamiatky treba zaradiť i drevené polychrómované súsošie Piety, ktoré je umiestené na ľavej strane lode pri bočnom vchode, pravdepodobne sa pôvodne nachádzalo v Kostole sv. Jána Krstiteľa. Jeho datovanie nie je bližšie známe. ^[13]
 

Strop presbytéria tvorí oválna freska Posledný súd, v pozadí obraz archanjela na rukách so stuhou s nápisom CHRISTUS VINCIT REGNAT IMPERAT. ^[14]
 

Oblúkový predel lode a presbytéria pôvodne do roku 1985 niesol nápis: DOMINE DILEXI DECOREM DOMUS TUAE, po stranách boli letopočty postavenia kostola v roku 1800 a reštaurovania 1938. Klenba lode je zdobená rokokovými ornamentmi s modrými medailónmi biblických výjavov. ^[15]
 

Na mieste súčasného kostola už v prvej polovici 16. storočia stála kaplnka sv. Juraja, ktorá je doložená písomne vo vizitácii roku 1560. Nachádzala sa v zlom stave, ale aj tak sa v nej často konali cirkevné obrady pre zemepána a jeho úradníkov za pôsobenia farára Štefana. Podľa ďalšej správy z roku 1634 kaplnka i horný kostol boli polozrúcané. Po obnove ako kostol mal v roku 1657 nový oltár Panny Márie, vežu so slnečnými hodinami, tri zvony a pomerne značný inventár i keď zväčša spoločný s horným farským kostolom. ^[16]
 

V prvej polovici 17. storočia objekt nespĺňal nároky panstva, preto grófka Judita Amadéová-Erdődyová a Gabriel Erdődy začali s jeho prestavbou na kostol, ktorú s prestávkami ukončili až v roku 1713 za grófa Juraja Erdődyho a manželky Alžbety rodenej Rákociovej. Na pamiatku skončeného veľkého moru ho zasvätili Najsvätejšej Trojici, podľa vzoru iných pamiatok. Ranobarokový kostol bol oveľa menší ako dnešný. Podľa vizitácie z roku 1731 ho postavili z kameňa a zariadili podľa vzoru farského kostola. Vo vnútri mali tri oltáre, vonku dve nerovnako veľké veže, dva zvony i vežové hodiny. Cintorín nepostavili pri kostole, ale na dnešnom mieste nad obcou. Pod kostolom je krypta s hrobkami svetských hodnostárov, napríklad členov roku Nevediany, Pálffyovcov a miestnych farárov. Kostol bol filiálkou farského Kostola sv. Jána Krstiteľa. Situovali ho v opačnej polohe ako je dnešný, presbytérium stálo na mieste dnešného chóru s vežou, hlavný vchod s priečelím smeroval na východ, okrem neho boli dva bočné vchody. Obrady sprevádzal desaťmanuálový organ. Veľký požiar roku 1747 zničil vežu kostola tak, že privolaní trnavskí majstri ju nechceli opraviť, len zbúrať. Kostol neraz opravovali majstri z cudziny v službách grófov Erdődyovcov. Anton Erdődy roku 1759 pozval z Bratislavy kamenára Jána Fidlera, ktorý pochádzal z Rakúska, ktorý v roku 1769 popri prácach v kaštieli zhotovil v kostole mušle z červeného mramoru, popri ňom ďalšie práce vykonal bratislavský sochár Ján Jozef Sartori. ^[17]
 

Požiare v rokoch 1784 a 1787 poškodili kostol, preto obidve veže museli zrútiť, namiesto nich postavili na námestí oddelene zvonicu s tromi zvonami: najväčší trojičný vážil 10q, daroval ho gróf Ján Nepomuk Erdődy, stredný zvon Panny Márie vážil 6q, najmenší sv. Floriána a Jána Nepomuckého len 3,5 q. V roku 1788 obnovili na grófov príkaz hlavný oltár, čoho dokladom je umiestnený rodový erb. Podrobný zoznam vnútorného zariadenia kostola podáva kanonická vizitácia roku 1788. Obsahoval päť strieborných kalichov, päť patén, strieborný relikviár, sedem omšových rúch, ďalšie daroval ostrihomský primás, dva baldachýny, veľmi vzácny umelecky zhotovený kalich. Z ostatného príslušenstva to boli dve staršie obecné zástavy, osem vzácnych cechových, z ktorých niektoré sa zachovali až donedávna. Niekoľko cenných predmetov, najmä pacifikál i gotické nádoby v čase napoleonských vojen okolo roku 1810 zrekvirovali. Časť inventára slúžila pre oba kostoly. ^[18]
 

Pre hudobné tradície v obci sú dôležité písomné doklady o hudobných nástrojoch ako aj bohaté rukopisy notových kníh ako dôkaz existencie chrámovej hudby i speváckeho zboru pri cirkevných obradoch. ^[19]
 

Nový kostol sa rozhodli postaviť po veľkých požiaroch v rokoch 1784 i 1787, ktoré zničili skoro do základov dva kostoly. Potrebnosť stavby zdôvodňovali tým, že po zrušení kláštora s kostolom sv. Kataríny v Dechticiach v roku 1782 stúpol počet návštevníkov kostolov v Chtelnici, ktoré však nevyhovovali veľkosťou nárokom. Podmienky pre novostavbu spĺňal viac dolný kostol s výhodnou polohou v strede obce, čo vyhovovalo aj zemepánom. Preto na mieste pôvodného kostola začali v roku 1794 s výstavbou nového väčšieho a modernejšieho. Hlavným organizátorom akcie bol správca fary Tomáš Chovanček vynikajúci nielen vzdelanosťou, ale aj organizačnými schopnosťami. Obdobie výstavby kostola v rokoch 1794 - 1801 nebolo veľmi priaznivé, pretože niekoľkoročné vojny spôsobovali trvalú biedu, hlad, epidémiu cholery a prírodné pohromy v roku 1784 dovŕšili biedu. Asi dvesto domov, čiže dve tretiny obce boli zničené, z veľa ľudí sa stali žobráci. Keď sa mali vyberať zvýšené vojnové dane väčšina poplatníkov nemala z čoho zaplatiť, správa obce žiadala vrchnosť o odklad povinnosti. ^[20]
 

Základný kameň novostavby položili 6. mája 1794, udalosť pripomína pamätná doska s menami významných svetských i cirkevných hodnostárov spolu s charakteristikou vtedajšieho obdobia. Výstavba si vyžiadala veľa stavebného materiálu, len tehál sa spotrebovalo vyše tristotisíc kusov, z čoho päťdesiattisíc poskytol zemepán. Celkové finančné náklady presiahli sumu 24 600 zlatých v striebre. V knihe účtov uloženej vo farskom archíve sú starostlivo až do podrobností zapisované údaje o prácach a výdavkoch spojených s výstavbou. Obsahuje mzdy robotníkov, remeselníkov a odborníkov, výdavky na dopravu materiálu, napríklad na dovoz dreva až zo severného Slovenska na pltiach po Váhu, dovozu materiálu z Viedne. Dokonca sú zaznačené drobné výdavky na vyhotovenie klincov rôznej veľkosti lopašovským cigáňom. Napríklad v roku 1794 dosiahli výdavky na stavbu 2 317 zlatých a 33 grajciarov, v roku 1795 zase 2 180 zlatých, v roku 1796 to bolo 1 989 zlatých, v roku 1797 až 3 569 zlatých a podobne. Výdavky sa hradili predovšetkým zo zbierok verejnosti, nielen v Chtelnici, ale aj v okolitých obciach. Menšia časť sa vyplácala z farskej pokladnice, z časti prispievalo panstvo z kaštieľa. Každá rodina v obci odpracovala na stavbe niekoľko dní v roku, nielen robotníci či nádenníci, ale aj remeselníci najmä stavební odborníci. ^[21]
 

O niečo viac ako sedem rokov trvajúcu výstavbu kostola dokončili v roku 1801 slávnostnou posviackou dňa 21. júna, ktorú vykonal ostrihomský generálny vikár biskup J. Vilt. Udalosť je zapísaná na pamätnej tabuli, ktorá je umiestnená na pravej strane v predsieni kostola. ^[22]
 

Zakrátko po ukončení výstavby kostol postihli prírodné pohromy. Napríklad 30. novembra 1807 silná víchrica v noci ťažko poškodila strechu kostola, na veži strhla kríž. Oprava vzniknutých škôd stála 71 zlatých. Požiar v roku 1811 zničil časť obce i strechu kostola, podobne v apríli roku 1812 a 1836. Rozsiahla oprava kostola i budovy fary sa robila v rokoch 1881 - 1885, keď farníci nazberali dvetisíc zlatých. Farár Alojz Tagáni dal vymaľovať interiér i renovovať oltáre v rokoch 1884 - 1885. Obrazy reštauroval maliar A. Breska zo Senice nad Myjavou, drevené časti, sochy i kazateľnicu obnovil sochár Ján Beránek z Viedne. Oprava veže v roku 1882 stála 683 zlatých 86 grajciarov, interiér 1 393 zlatých 70 grajciarov. Opravili tiež budovu fary za 70 zlatých a 32 grajciarov. Obnova hlavného oltárneho obrazu i ďalšie práce v roku 1893 stáli 1 569 zlatých 56 grajciarov. ^[23]
 

Požiar v roku 1890 poškodil vežu kostola, ktorú opravili koncom 19. storočia. Väčšia renovácia chrámu sa uskutočnila až roku 1939 nákladom 95 tisíc korún. ^[24]
 

Kostol Najsvätejšej Trojice nazývajú v obci dolným alebo hrubým kostolom. ^[25]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 887/1. ^[26]
 

Významnými zmenami prechádzal kostol od roku 1960, keď inštalovali nové osvetlenie, ozvučenie, opravili fasádu, strechu s vežou, ktorá dostala roku 1983 medený kryt. V presbytériu urobili po roku 1970 úpravy podľa II. vatikánskeho koncilu, centrom sa stal stolový oltár so smerovaním do lode. V roku 1979 elektrifikovali zvony, od roku 1982 renovovali interiér. V rokoch 1983 - 1985 reštaurovali hlavný i bočné oltáre, ich obrazy i plastiky. Pozlátenie dostala i kazateľnica, vzácna umelecká pamiatka rezbárska. Vymaľovali presbytérium, od lode na klenbu umiestnili nový nápis: POĎTE KU MNE VŠETCI, vedľa slovenského dáta postavenia i obnovy kostola a modrý ornament v strede nahradila postava Krista. Odstránili starodávne mriežky pred oltárom, malé obrazy z bočných oltárov zavesili na stenu vedľa. V roku 1990 dostal interiér kamenný oltár v smere do lode, sakristie nové zariadenie, opravili organ, kryptu, zvony a iné. V rokoch 1992 - 1993 zrenovovali fasádu kostola. ^[27]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v južnej (skôr centrálnej) časti obce. Je situovaný v severnej časti námestia.