Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Chtelnica - Kostol sv. Jána Krstiteľa
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Chtelnica, okres Piešťany, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne jednoloďový gotický kostol s polygonálnym uzáverom presbytéria, postavený asi začiatkom 14. storočia na opevnenom svahu nad dedinou. Najstaršia správa o kostole pochádza z roku 1423. Renovovaný bol v roku 1747. Po požiari v roku 1784 sa zrútila loď, ktorú už nepostavili a pred zachránené presbytérium vybudovali štítové priečelie s vežou. V tom čase zbúrali aj sakristiu, jej gotický kamenný portál zamurovali a zároveň valenou lunetovou klenbou zaklenuli presbytérium. Okolo kostola je zvyšok opevnenie s opornými piliermi. [1]
 

Neskorobarokový oltár je z konca 18. storočia. Na menze sa nachádza rokokové tabernákulum s anjelikmi po stranách. Nad oltárom je obraz Sťatia sv. Jána Krstiteľa. Zachovala sa jedna klasicistická lavica. [2] Nad vstupnou časťou kostola je jednoduchý kamenný chór prístupný z exteriéru schodiskom. Vonku nad portálom je malá drevená kazateľnica z 19. storočia, v minulosti využitá vo sviatočných dňoch. [3]
 

Kostol sv. Jána Krstiteľa je pravdepodobne najstaršou stavebno-historickou pamiatkou v obci. Žiaľ, pôvod kostola nie je jasný, písomné správy nehovoria, kedy ho postavili. Podľa určitých náznakov možno predpokladať, že pôvodná stavba pochádza zo začiatku 14. respektíve z konca 13. storočia. Patrocínium kostolov sv. Jána Krstiteľa na Slovensku patrí medzi najstaršie. Písomná správa o Chtelnici z rokov 1208 - 1209 ju menuje villa, čiže obec s určitou formou organizácie správy, ktorá existovala už v 12. storočí. [4]
 

Prvá nepriama správa o existencii kostola je v súvislosti s údajom o fare a farárovi Henrichovi v Chtelnici v rokoch 1332 - 1337. V spojitosti s vyše storočnou existenciou obce ako organizovanej jednotky možno predpokladať i starší pôvod kostola V roku 1394 sa obec nazývala oppidom. V roku 1423 získala výsady privilegovaného mestečka. Práve v tejto listine, ktorá je nezvestná, je prvá priama správa o kostole, že je dobre zachovaný, ďalšia vizitácia z roku 1634 hovorí, že je polozrúcaný. Vizitácia grófa Františka Zichyho v roku 1731 s odvolaním sa na tradíciu odhadla vek kostola zaokrúhlene na 400 rokov. [5]
 

Dlhé stáročia kostol výrazne poznačili, ťažké živelné pohromy spôsobili, že dnes veľmi málo pripomína pôvodnú podobu gotickej stavby. Po katastrofálnych požiaroch v roku 1781 a 1784 sa zrútila celá pôvodná gotická loď, ktorú už neobnovili. Dnes stojí iba presbytérium pôvodnej veľkej stavby, základy bývalej lode sú sotva viditeľné. Pred presbytérium postavili na začiatku 19. storočia štítové priečelie s novou vežou, ktorá prešla menšími úpravami. Pôvodný gotický ráz dokazuje klenba svätyne i zamurovaný gotický vstup do sakristie. Terajší neveľký kostol štvoruholníkového pôdorysu je iba polovicou pôvodného. V čase kanonickej vizitácie roku 1788 pôvodný kostol s dvoma sakristiami i vysokou gotickou klenbou bol polozrúcaný. [6]
 

Pod kostolom v krypte pochovávali miestnych zemanov aj cirkevných hodnostárov. Okolo kostola bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo do polovice 18.storočia. Opevnenie slúžilo v čase vojenského napadnutia ako refúgium – úkryt pre domáce obyvateľstvo. Základy opevnenia sa čiastočne zachovali v juhozápadnej časti. Po väčších prestavbách v 17. storočí kostol dostal renesančnú podobu. Pred zrútením v roku 1784 mal kostol dve nerovnako veľké veže, pričom väčšia stála oddelene ako súčasť opevnenia spolu s bránou v južnej časti, mala štvoruholníkový tvar, osem okien, dva zvony, jeden z roku 1600 vážil 5q, druhý z roku 1664 mal 10q. Nad presbytériom stála menšia drevená vežička. Skoro pol tisícročia slúžil kostol ako farský až do posviacky nového sakrálneho objektu v roku 1801. Podľa vizitácie v roku 1560 pre ťažkú dostupnosť farského kostola vykonávali sa cirkevné obrady častejšie v Kaplnke sv. Juraja v strede obce. [7]
 

Vizitácia z roku 1657 uvádza, že kostol má nový hlavný oltár v murovanej svätyni, oltárny obraz predstavoval Kristov krst od Jána Krstiteľa, po stranách oltára stáli drevené sochy sv. Vojtecha a Mikuláša, na vrchu sv. Štefana kráľa a sv. Ladislava, v strede dvaja anjeli držali hlavu sťatého sv. Jána Krstiteľa. V kostolnej lodi vľavo stál oltár Sedembolestnej, vpravo oltár Panny Márie so starším oltárnym obrazom. V inventári sa nachádzali vzácne nádoby aj omšové rúcha. Podľa vizitácie z roku 1713 mal však kostol štyri oltáre, vizitácia roku 1731 uviedla len tri, všetky staršie umelecké práce, drevené rezbárske i pozlátené. V roku 1755 sa spomínajú dva bočné oltáre, Ukrižovania a Sedembolestnej. Je pravdepodobné, že Pieta v dolnom kostole vľavo patrila pôvodne do horného kostola. Vnútri kostola stála kamenná kazateľnica so štyrmi drevenými pozlátenými sochami cirkevných učiteľov, na kamennom chóre organ so 4 variáciami. [8]
 

Časté živelné pohromy, hlavne požiare veľmi poškodzovali nielen exteriér, ale aj interiér kostola. Ešte v polovici 18. storočia obsahoval inventár kostola staršie vzácne predmety ako gotické pozlátené nádoby, strieborné cibóriá, kalichy, 12 omšových rúch, v roku 1788 ešte jedno veľké cibórum, päť strieborných umeleckých kalichov i 19 omšových rúch. [9]
 

Do kostola veľmi často prichádzali veriaci z blízkeho okolia, predovšetkým na sviatky sv. Jána Krstiteľa. Oddávna v ňom účinkovala známa chrámová hudba i zbor. Za práce na obnovu kostola neraz vyplatili až 65 zlatých, za opravu kazateľnice i zakúpenie nových sôch zaplatili 25 zlatých, za opravu cintorínskeho múra 9 zlatých. Oprava veže stála 20 zlatých, tri oltáre 435 zlatých, robotníci pracujúci na oprave krypty dostali spolu 10 zlatých 75 grajciarov za 43 pracovných dní, murári 14 zlatých. Posledná väčšia pohroma postihla kostol 29. apríla 1812, kedy vyhorel, zrútila sa veža, zvony sa roztavili. Pretože v obci bol nový kostol Najsvätejšej Trojice, starý kostol už neobnovili v pôvodnom stave. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Sakrálny objekt obnovili zvonku v roku 1967 aj vďaka aktivite obyvateľov obce, murárov, tesárov i robotníkov. Počas generálne opravy kostola v roku 1984 dostala strecha veže hruškovitý tvar z obdobia pred prvou svetovou vojnou. Vtedy sčasti odkryli staré opevnenie i základy zaniknutej renesančnej veže doloženej zvyškami dreva, kameňa, hliny i nálezom strieborného denára, mince Leopoldova I. z konca 17. storočia. [11]
 

Fasádu kostola zrenovovali v rokoch 1995 - 1996. [12]
 

K areálu patrí i pozoruhodná viac ako tristoročná lipa, ktorá stojí pri južnej strane kostola. [13]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Kostol stojí na návrší v severozápadnej časti obce. Oddávna tvorí jednu z dominánt obce. [14]
Fotogaléria
Chtelnica - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Ľuboš Repta 7/2015Chtelnica - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Ľuboš Repta 7/2015Chtelnica - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Ľuboš Repta 7/2015Chtelnica - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Ľuboš Repta 7/2015Chtelnica - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Ľuboš Repta 7/2015Chtelnica - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Ľuboš Repta 7/2015Chtelnica - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Ľuboš Repta 7/2015Chtelnica - Kostol sv. Jána Krstiteľa foto © Ľuboš Repta 7/2015Chtelnica - zachované základy pôvodnej stavby foto © Ľuboš Repta 7/2015
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 484 - 485.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 485.
[3 - 14] www.chtelnica.sk/obec/pamiatky/kostol-sv-j-krstitela/ (9.9.2018)
Bibliografia
www.chtelnica.sk
GPS
48.578127, 17.617171
48°34'41.3"N 17°37'01.8"E



www.pamiatkynaslovensku.sk