Na Slovensku sa nachádza 32 495 vojnových hrobov, z tohto počtu je 23 316 vojnových hrobov z prvej svetovej vojny a 9 179 hrobov z druhej svetovej vojny, v ktorých je pochovaných celkovo 160 000 padlých vojakov. Tieto údaje sa menia, nakoľko existuje veľké množstvo frontových cintorínov na severovýchode Slovenska v nedostupných terénoch, kde ešte stále dochádza k objaveniu nových pohrebísk. Vojnový hrob sa zo zákona nesmie zrušiť, pričom obec ako jeho vlastník a správca musí zabezpečiť jeho identifikovateľnosť a taktiež pravidelnú starostlivosť. Okrem toho sa eviduje 923 iných pietnych symbolov, ktoré sa viažu k prvej svetovej vojne a 2 811 pietnych symbolov na pamiatku obetiam padlých v druhej svetovej vojne. Pod pietnymi symbolmi rozumieme pamätné tabule, ktoré sa nachádzajú na budovách, alebo sú samostatne umiestnené na rôznych podstavcoch. Ďalej rôzne pomníky, pamätníky, pamätné miesta ako údolie smrti, alebo rôzne areály v obciach, kde sú umiestňované aj muzeálne zbierky, ktoré sa viažu k vojnových udalostiam. ^[1]
 

Na území Slovenskej republiky je celkovo pochovaných 160 000 padlých vojakov. Z toho 65 900 vojakov prišlo o život v prvej svetovej vojne a viac ako 93 000 vojnových obetí je z druhej svetovej vojny. ^[2]
 

Samozrejme, že niektoré cintoríny sa viažu napríklad k nemeckej, červenej, alebo rumunskej armáde, ale počty vojakov jednotlivých národností nie sú presné. Napríklad v rakúskej armáde z prvej svetovej vojny, či v červenej armáde by sme veľmi ťažko identifikovali národnosti. Ale vo všeobecnosti je možné povedať, že na území Slovenskej republiky je okrem Slovákov a Čechov najviac padlých vojakov národnosti ruskej, ďalej talianskej, rumunskej, nemeckej či maďarskej. Na Slovensku sa registruje dokonca aj niekoľko padlých Turkov, dvaja Američania a aj niekoľko príslušníkov britskej armády. ^[3]
 

Štyri turecké vojnové hroby, ktoré sú dokonca identifikovateľné podľa náhrobku, je možné nájsť na zachovalom vojenskom cintoríne v Nitre v časti Mlynárce. Ďalších dvadsať tureckých vojakov je pochovaných na verejných cintorínoch v Nitre. V priebehu normalizácie totiž vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny nemali až takú vážnosť, a tak okolo nich začali vznikať civilné hroby. Niektorí padlí moslimského vierovyznania, medzi nimi aj tureckí vojaci, sú pochovaní aj na cintoríne v Trenčíne, ktorý sa však nachádza vo vojenskom objekte, kde nie je verejný prístup. ^[4]
 

Z prvej svetovej vojny sú tri druhy cintorínov: frontové, lazaretné a legionárske. Frontové cintoríny sa nachádzajú na severe východného Slovenska, pričom väčšina z nich zostala v pôvodnom stave. Niektoré dokonca ani neboli dobudované, nakoľko boli dané do dočasného stavu, ktorý sa mal riešiť, ale po druhej svetovej vojne sa venovala pozornosť len vojnovým hrobom, ktoré sa týkali červenej armády. Jednoznačne možno povedať, že z hľadiska pochovaných je najväčší frontový cintorín vo Velkrope. Lazaretné, alebo zajatecké cintoríny vznikali pri lazaretoch a zajateckých táboroch prevažne juhu západného Slovenska a v niektorých lokalitách stredného Slovenska. Na vojnovom cintoríne v Komárne je viac ako 6 000 pochovaných rôznych národností. Aj v tomto prípade sa z lazaretného cintorína stal mestský, na ktorom boli vybudované civilné hroby, takže zostala len malá časť vojnových hrobov. Vybudoval sa pekný pamätník, na ktorom sú napísané počty padlých jednotlivých národností a príslušnosti k armáde. Zaujímavý je vojnový cintorín vo Veľkom Mederi, kde je pochovaných viac ako 5 000 srbských vojakov. Žiaľ, stavebnou činnosťou a budovaním komunikácií bola v minulosti časť pohrebiska znehodnotená. Hroby sa podarilo zrekonštruovať, vybudovala sa tu kaplnka a starostlivosť o hroby je na výbornej úrovni. Na cintorín chodia pravidelné návštevy zo Srbska a srbskej ambasády. Viac ako tisíc talianskych vojakov je zase pochovaných v Dunajskej Strede a v Šamoríne. Treťou skupinou sú legionárske cintoríny, ktoré vznikali najmä na juhu stredného Slovenska počas konfliktov s československými légiami od 18. do 20. roku 20. storočia. Z legionárskych cintorínov je to najmä vojnový cintorín v Lučenci či Nových Zámkoch. Najlepšie sa dajú identifikovať vojnové cintoríny z druhej svetovej vojny, ktoré vznikali po vojne v druhej polovici 40. rokov, respektíve boli dobudovávané v druhej polovici 50. rokov. ^[5]
 

Vojnové hroby na Slovensku sú priamo vo vlastníctve, alebo v správe miest a obcí. Vlastník sa musí starať o tieto hroby z hľadiska zákona a taktiež na základe ženevských dohovorov, ktoré má Slovensko uzatvorené. Je niekoľko výnimiek, kde je vlastníkom Ministerstvo obrany SR, ktoré správu deleguje na konkrétne inštitúcie. To je však len v prípade štyroch objektov na území Slovenska. Vojnové hroby patria pod Ministerstvo vnútra SR z historického hľadiska, nakoľko budovanie vojnových pohrebísk počas prvej svetovej. vojny mali na starosti žandárske stanice ako útvary polície. Neskôr prešla táto kompetencia na povereníctva štátu, pričom obce ich majú v správe od začiatku 90. rokov. ^[6]
 

Od existencie zákona o vojnových hroboch z roku 2005 sa na Slovensku podarilo zrealizovať množstvo rekonštrukcií. Pozornosť sa sústredila predovšetkým na miesta, kde bol havarijný stav. Keby sa nezakročilo, tak by došlo k zániku cintorína, respektíve pamätníka. Podarilo sa začať rekonštrukciu cintorína v Dunajskej Strede, ktorý bol pred obnovou v nevyhovujúcom stave. Problémom boli náletové dreviny, ale aj vandali, ktorí sa pokúšali odkryť niektoré hroby. Cintorín je rozsiahly svojou plochou, ale postupne ho dávame do poriadku a pevne verím, že do roku 2018 by areál mohol byť zrekonštruovaný k všeobecnej spokojnosti. Okrem toho boli obnovené pomníky červenej armády na Slavíne, v Humennom, v Žiline a taktiež viaceré pohrebiská na severe Slovenska, kde bola situácia najakútnejšia. Ďalej prebehla úprava a obnova cintorínov v Zborove, v Roškovciach, vo Vyšnom Mirošove, Hunkovciach, Vyšnej Jablonke, Čabinách, atď. ^[7]
 

Pozitívne ohlasy sú na rekonštrukciu cintorína Petržalka-Kopčany. Lazaretný cintorín v Petržalke je unikátny z hľadiska súčasného stavu. Nachádzal sa neďaleko lazaretnej nemocnice, v ktorej zomierali zranení vojaci na následky zranení a chorôb. Aj toto pohrebisko bolo vo veľmi zlom stave. Trápili ho náletové rastliny a taktiež bezdomovci, ktorí sa ubytovali v neďalekých bunkroch a devastovali okolie. ^[8]
 

 

Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny
 

 

Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny sú typom pamiatok, ktoré donedávna v pamiatkovom fonde Slovenskej republiky reprezentovalo minimálne množstvo objektov, z územia Prešovského kraja napríklad NKP Cintorín vojenský v Závade (okr. Humenné). Predmetný cintorín bol vyhlásený za NKP dňa 10. októbra 1986. Bolo to spôsobené predovšetkým tým, že o ich existencii sa v podstate nevedelo. V súčasnosti je stav opačný, na území Prešovského kraja ich má Pamiatkový úrad Slovenskej republiky zmapovaných, popísaných a presne lokalizovaných vyše 200. Vzhľadom k ich početnosti, ako aj pamiatkovým hodnotám, ktorými disponujú (hodnota historického urbanizmu, hodnota veku, hodnota historického dokumentu, architektonické hodnoty a duchovné hodnoty), pristúpil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ SR) v máji 2018 k ich vyhlasovaniu za NKP. Celý proces však začal oveľa skôr. Na jeho začiatku stál Mgr. Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy, erudovaný historik a európska špička v oblasti výskumu, záchrany, obnovy a starostlivosti o predmetné objekty. Písal sa rok 2013. V tom čase bol Martin čerstvým absolventom vysokoškolského štúdia v odbore história a spolu s jeho kolegami z KVH Beskydy mal za sebou úspešne zrealizované viaceré obnovy vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny. Viaceré z nich, predovšetkým pokiaľ ide o lokality zarastené náletovými drevinami, konzultoval s Ing. Evou Semanovou, v tom čase zodpovednou za historickú zeleň. Zanietenie, entuziazmus, práca a výsledky Mgr. Martina Drobňáka a dobrovoľníkov z KVH Beskydy nadchla KPÚ Prešov natoľko, že po jeho návšteve a predstavení vízie o zaradení vojenských cintorínov z prvej svetovej vojny do pamiatkového fondu SR, bolo v tejto súvislosti v roku 2013 zvolané pracovné rokovanie, ktorého súčasťou bola i prezentácia vytipovaných lokalít. Spomenutého rokovania sa zúčastnili odborní zamestnanci KPÚ Prešov, odborní zamestnanci PÚ SR a zástupcovia KHV Beskydy. Výsledkom stretnutia bola dohoda o začatí procesu vyhlasovania vojenských cintorínov z prvej svetovej vojny za NKP. Po vzájomným rokovaniach medzi zástupcami KPÚ Prešov a KVH Beskydy bolo do prvého kola vyhlasovania zaradených 27 objektov. ^[9]
 

Výber cintorínov reflektoval tri základné skutočnosti – architektonický výraz (architektonicky najzaujímavejšie objekty), typológiu (z každého typu aspoň jeden zástupca) a lokalitu výskytu (z každého okresu, kde v priebehu prvej svetovej vojny prebiehali vojenské operácie, aspoň jeden zástupca). Vybrané objekty teda predstavujú reprezentačnú vzorku, ktorá je schopná priblížiť tento typ pamiatok v plnom rozsahu. Samotný proces vyhlasovania vytypovaných vojenských cintorínov z prvej svetovej vojny začal v jeseni roku 2017, kedy odborní zamestnanci KPÚ Prešov vypracovali prvých osem návrhov (Becherov, Hostovice, Parihuzove, Stebník, Sukov, Svetlice, Ulič, Veľkrop). V máji roku 2018 ku ním pribudlo ďalších 19 návrhov (Bodružal, Hažlín, Kamenica nad Cirochou, Kolbovce, Mikulášová, Mlynárovce, Osadné, Snina – epidemický, Snina – Giglovo, Stakčín, Topoľa, Turany nad Ondavou, Veľká Poľana – Hodošík, Veľká Poľana – Rotunda, Výrava – kóta 600, Výrava – Pod Kobylou, Výrava – Pod Kudrovcom, Zboj, Zbojné). Z vyššie uvedeného zoznamu bol za NKP vyhlásený rozhodnutím č. PUSR-2018/6948-4/34180/JAN zo dňa 2. mája 2018 vojenský cintorín v Uliči (okr. Snina), č. ÚZPF 12109/1. Súčasne platí, že PÚ SR rozhodnutím č. PUSR-2018/6587-6/38049/JAN zo dňa 16. mája 2018 rozhodol o vyhlásení vojnového cintorína v Becherove (okr. Bardejov) za NKP. V procese správneho konania sú v súčasnosti vojnové cintoríny v obciach Topoľa (okr. Snina), Parihuzovce (okr. Snina), Veľkrop (okr. Stropkov) a Zbojné (okr. Medzilaborce). ^[10]
 

V roku 2013 bol naštartovaný proces, vďaka ktorému sa pamiatkový fond SR rozrastie o unikátny typ pamiatok – vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny. Je to výsledok dlhej cesty, na počiatku ktorej stálo pár nadšencov vojnovej histórie, ktorí v roku 2004 založili občianske združenie KHV Beskydy. Nebyť týchto ľudí a stoviek hodín, ktoré strávili v archívoch a teréne, tak by sme dnes o procese vyhlasovania nie len že neuvažovali, ale by sme tento typ pamiatok ani nepoznali. Po skončení druhej svetovej vojny totiž starostlivosť o tieto objekty upadla tak rapídne, že takmer všetky splynuli s prostredím a stali sa v teréne neidentifikovateľnými. Členovia KVH Beskydy, na čele s ich predsedom Mgr. Martinom Drobňákom a stredoškolským pedagógom PhDr. Radoslavom Turíkom, na základe precízneho archívneho výskumu vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave, Rakúskom štátnom archíve vo Viedni a Ruskom štátnom vojensko-historickom archíve v Moskve podrobne zmapovali a zlokalizovali vyše 200 vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska. Vďaka ich výskumu dnes vieme objekty presne lokalizovať, poznáme údaje o tom, ako cintoríny v čase ich vzniku vyzerali, koľko vojakov je na ich ploche pochovaných, o aký typ hrobov ide, či ako prebiehala ich údržba v medzivojnovom a povojnovom období. Hodnotné sú predovšetkým poľné náčrty a originálne projekty vojnových cintorínov, na základe ktorých je možná autentická obnova týchto pietnych miest. Prínos KVH Beskydy nespočíva iba v podkladoch, ktoré nazhromaždili, ale aj v ich dobrovoľníckej činnosti, v rámci ktorej sa im podarilo, vychádzajúc z archívnych materiálov a rešpektujúc ich obsah, obnoviť 15 vojnových cintorínov z I. svetovej vojny (Becherov, Hostovice, Kružlová, Mikulášová, Palota, Snina – epidemický, Snina – Giglovo, Stakčín, Stebník, Svetlice, Výrava – kóta 600, Výrava – Pod Kobylou, Výrava – Pod Kudrovcom, Zbojné, Zbudská Bela IV., Sukov a Veľkrop). Nezanedbateľná je tiež ich osvetová a publikačná činnosť, vďaka ktorej strhli na svoju stranu okrem odbornej a laickej verejnosti aj starostov obcí, v katastre ktorých sa tieto objekty nachádzajú a do kompetencií ktorých v zmysle zákona č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch starostlivosť o pietne miesta podlieha. KPÚ Prešov v KVH Beskydy našiel spoľahlivého partnera, ktorý je garanciou toho, že starostlivosť o novo vyhlásené národné kultúrne pamiatky bude prebiehať na odbornej úrovni a v súlade s ustanoveniami zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. ^[11]
 

KPÚ Prešov, vidiac v danej oblasti veľký potenciál, neplánuje v tejto aktivite poľaviť, práve naopak, týmto objektom sa chce prioritne venovať aj ďalšom období. ^[12]
 

Vojnové cintoríny v Zbojnom a Parihuzovciach projektoval významný maďarský architekt začiatku 20. storočia Jószef Lamping. Súčasťou jeho projektov je i sadovnícka úprava. Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny, ktoré sú v súčasnosti už obnovené, sadovníckou úpravou zatiaľ nedisponujú. Je to spôsobné finančnou náročnosťou, ktorá s tým súvisí. Snahou KPÚ Prešov je vypracovať návrh na obnovu dvoch vyššie uvedených cintorínov, vrátane obnovy sadovníckej úpravy. Predmetné cintoríny by sa mali stať ukážkovými príkladmi toho, akým spôsobom by sa obnova vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny mala v budúcnosti uberať. Ďalším, v tomto prípade dlhodobým cieľom KPÚ Prešov, je pokračovať v podávaní podnetov a následne i návrhov na vyhlasovanie vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny za NKP tak, aby sa do pamiatkového fondu SR dostali všetky cintoríny, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom výnimočné a jedinečné. Cieľom KPÚ Prešov je vypracovanie metodiky pre obnovu tohto typu pamiatok. ^[13]