Kúrie boli sídla strednej a drobnej šľachty, ktorá sa venovala poľnohospodárskemu podnikaniu. Stavali sa najmä na dedinách. V jednej dedine ich bolo aj niekoľko. Išlo o prízemné alebo jednosposchodové obytné budovy, ktoré boli obklopené hospodárskymi budovami. Kúrie sa rozšírili na územi Slovenska v 15. storočí a najväčší rozkvet zaznamenali v 16. a 17. storočí, ale stavali sa aj v neskorších obdobiach. Na Slovensku sú známe i kuriálne obce. Boli to dediny, v ktorých žili iba šľachtici a mali tu svoje kúrie. Od poddanských sa líšili tým, že vlastníkom pôdy v nich bola šľachta. ^[1]
 

V priebehu 13. – 14. storočia udeľovaním šľachtických výsad a drobením veľkých kráľovských panstiev, najmä v okolí kráľovských hradov, vzniklo množstvo zemanov a zemianskych majetkov. Formálne mali také isté práva ako ostatní šľachtici, ale pre svoje slabé hospodárske pozície sa nezúčastňovali na rokovaniach snemov. Kuriálne dediny nemali richtárov ani samosprávu. Okrem šľachticov – kurialistov v nich žili aj želiari, podželiari a len výnimočne zopár poddaných, ktorí podliehali kurialistom. Kurialisti nemali poddaných, tak museli platiť pozemkovú a aj vojenskú daň, a preto sa nazývali aj nobiles taxati (zdanení). Najviac kuriálnych dedín bolo v Turci a na Liptove. Kuriálne dediny a zvláštne postavenie kurialistov zaniklo v roku 1848 marcovými zákonmi. ^[2]