- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
Ostatné pamiatky späť
Dargov - Pamätník dargovských hrdinov
Lokalita
obec Dargov, okres Trebišov, Košický kraj
obec Dargov, okres Trebišov, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Pamätník bol postavený v rokoch 1954 – 1955 v horskom teréne na mieste bojov sovietskej armády, kde pri dobýjaní priesmyku padlo vyše 20 000 vojakov. [1] V čase vzniku však stál bližšie k ceste. V roku 1965 ho za pomoci ťažkej stavebnej techniky a koľajníc presunuli na súčasné miesto. Stojí presne tam, kde kedysi bolo mínové pole, na ktorom padlo veľa osloboditeľov. Na znak toho okolo pomníka vybudovali ružový sad, kde červené kvety pripomínali krvavú históriu. [2]
Pamätník bol postavený v rokoch 1954 – 1955 v horskom teréne na mieste bojov sovietskej armády, kde pri dobýjaní priesmyku padlo vyše 20 000 vojakov. [1] V čase vzniku však stál bližšie k ceste. V roku 1965 ho za pomoci ťažkej stavebnej techniky a koľajníc presunuli na súčasné miesto. Stojí presne tam, kde kedysi bolo mínové pole, na ktorom padlo veľa osloboditeľov. Na znak toho okolo pomníka vybudovali ružový sad, kde červené kvety pripomínali krvavú históriu. [2]
Tvorí ho mohutný blokový piedestál a na ňom súsošie z pieskovca v nadživotnej veľkosti. Dominujúcou postavou je sovietsky vojak, po jeho stranách je muž s kladivom a žena s kyticou. Autorom súsošia je akademický sochár Vojtech Löffler. Terénnu úpravu projektoval architekt B. Janský. Pamätník bol slávnostne odhalený 3. apríla 1955 z príležitosti 10. výročia vyhlásenia Košického vládneho programu. [3]
V decembri 1944 a januári 1945 sa v Dargovskom priesmyku konala jedna z najväčších bitiek na území Slovenska. I keď sa historické štúdie rôznia, podľa ich údajov padlo pri Dargove od 20 do 22 tisíc vojakov Červenej armády. [4]
Na druhej strane cesty sa nachádzajú vystavené tanky, nižšie protilietadlové delo, náučný chodník a sieň bojovej slávy, ktorá v súčasnosti nie je prístupná verejnosti. Ružový sad zanikol. [5]
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Nevyhnutná je oprava náučného chodníka a siene slávy.
Rekonštrukcia. Nevyhnutná je oprava náučného chodníka a siene slávy.
Súčasný stav a využitie
Stav pomníka je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stav pomníka je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Nachádza sa medzi obcami Košický Klečenov a Dargov, vedľa cesty E 50 v Dargovskom priesmyku.
Nachádza sa medzi obcami Košický Klečenov a Dargov, vedľa cesty E 50 v Dargovskom priesmyku.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 334.
[2] https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/kulturne-dedicstvo/kosicky-klecenov-pamatnik-dargovskych-hrdinov.html (8.3.2018)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 334.
[4] Bitka o Dargovský priesmyk patrila k tým najkrvavejším na území Slovenska. I keď Nemci stavali v Slanských vrchoch pri priesmyku bunkre už od novembra a rovnako vytvárali i mínové polia, o presnom postupe Červenej armády rozhodlo sovietske velenie až 3. decembra 1944. Úlohou 18. armády IV. ukrajinského frontu, ktorú viedol Anton Josipovič Gastilovič, bolo za pomoci 1. gardovej celovojskovej armády dosiahnuť líniu Košice – Prešov – Bardejov – Zborov. Týmto mali chrániť pred možnými útokmi II. ukrajinský front, vedený maršalom R. J Malinovským, ktorý oslobodzoval obce na území Maďarska i tej súčasnej časti Slovenska, ktorá bola v danom čase pričlenená k Horthyho Maďarsku. 18. armáda IV. ukrajinského frontu mala šesť streleckých divízií, ktoré boli rozdelené na dva zbory. Okrem toho 17. samostatný gardový strelecký armádny zbor, ktorý mal 138. a 2. streleckú divíziu. Tiež 2. gardovú parašutistickú streleckú divíziu a 95. strelecký zbor, ktorý sa skladal z 24. 237 a 351 streleckej divízie. Severné územie od prieniku 18. armády chránila sovietska 1. gardová celovojsková armáda, ktorá mala 9 streleckých divízií. Oproti tomuto vojenskému kolosu stáli Nemci podľa operačného plánu Gizella, ktorý schválil osobne Adolf Hitler. Odpor kládol horský oddiel Le Suire, ktorý mal 3 divízie, presnejšie: 49. horský armádny zbor sa skladal z 97., 100. a 101. divízie. Útok Červenej armády začal 9. decembra delostreleckou paľbou. O 9:45 sa vojsko pohlo z pozície medzi obcami Kravany a Trnávka a medzi obcami Sačurov a Sečovská Polianka. Prvý deň postúpili o šesť kilometrov. To však nesplnilo ambície generálporučíka Grečka, ktorý chcel dobyť Dargovský priesmyk za jeden deň. Vtedy ešte netušil, že namiesto dňa to bude jeden a pol mesiaca. Až 16. decembra obsadili Dargov a postupovali smerom do vrchov. Tu narazili na tvrdý odpor 101. divízie, ktorej prišla neskôr na pomoc aj 100. divízia. Oproti Nemcom stál 3. gardový strelecký zbor Červenej armády a 11. strelecký zbor, ktoré dohromady tvorili šesť divízií. Medzitým II. ukrajinský front postupoval z juhu a pôsobil Nemcom nemalé problémy. Hrozilo im, že ostanú obkľúčení v Košickej kotline zo všetkých strán. Je málo známy historický fakt, že slovenské obce, ktoré boli v tom čase pričlenené k Horthyho Maďarsku, oslobodzovala najmä 4. rumunská armáda, ktorá bola súčasťou II. ukrajinského frontu. Ich postup až takmer ku Košiciam spôsobil, že 17. decembra Nemci presunuli 1. lyžiarsku divíziu z Dargovského priesmyku južne a juhozápadne od Košíc. Po krátkej pauze na obnovu síl IV. ukrajinský front opäť zaútočil 22. decembra 1944 v smere Dargovský priesmyk, ale za štyri dni intenzívnych bojov postúpil asi len o pol kilometra. Aj to nalomilo nemecké plány, ktoré počítali s absolútnou nedobytnosťou. Preto tu na pomoc okupantom prišla nemecká 1. tanková brigáda, ktorej velil Gotthard von Henrici a dovtedy operovala medzi Haniskou a riekou Hornád. S tankami prišla aj nemecká 254. pešia divízia. To 18. armádu IV. ukrajinského frontu prakticky zastavilo až do 18. januára 1945 bez trvalejšieho posunu frontovej línie. Až správy o prenikajúcich osloboditeľoch z juhu ku Košiciam, hrozba obkľúčenia a neutíchajúce útoky Červenej armády donútili Nemcov z Dargovského priesmyku ustúpiť. Dodnes sa vedú medzi znalcami novodobej histórie spory, či Červená armáda Dargovský priesmyk dobila, alebo ho dosiahla až po tom, ako sa nemecké vojská odtiaľ stiahli. https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/kulturne-dedicstvo/kosicky-klecenov-pamatnik-dargovskych-hrdinov.html (8.3.2018)
[5] https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/kulturne-dedicstvo/kosicky-klecenov-pamatnik-dargovskych-hrdinov.html (8.3.2018)
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 334.
[2] https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/kulturne-dedicstvo/kosicky-klecenov-pamatnik-dargovskych-hrdinov.html (8.3.2018)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 334.
[4] Bitka o Dargovský priesmyk patrila k tým najkrvavejším na území Slovenska. I keď Nemci stavali v Slanských vrchoch pri priesmyku bunkre už od novembra a rovnako vytvárali i mínové polia, o presnom postupe Červenej armády rozhodlo sovietske velenie až 3. decembra 1944. Úlohou 18. armády IV. ukrajinského frontu, ktorú viedol Anton Josipovič Gastilovič, bolo za pomoci 1. gardovej celovojskovej armády dosiahnuť líniu Košice – Prešov – Bardejov – Zborov. Týmto mali chrániť pred možnými útokmi II. ukrajinský front, vedený maršalom R. J Malinovským, ktorý oslobodzoval obce na území Maďarska i tej súčasnej časti Slovenska, ktorá bola v danom čase pričlenená k Horthyho Maďarsku. 18. armáda IV. ukrajinského frontu mala šesť streleckých divízií, ktoré boli rozdelené na dva zbory. Okrem toho 17. samostatný gardový strelecký armádny zbor, ktorý mal 138. a 2. streleckú divíziu. Tiež 2. gardovú parašutistickú streleckú divíziu a 95. strelecký zbor, ktorý sa skladal z 24. 237 a 351 streleckej divízie. Severné územie od prieniku 18. armády chránila sovietska 1. gardová celovojsková armáda, ktorá mala 9 streleckých divízií. Oproti tomuto vojenskému kolosu stáli Nemci podľa operačného plánu Gizella, ktorý schválil osobne Adolf Hitler. Odpor kládol horský oddiel Le Suire, ktorý mal 3 divízie, presnejšie: 49. horský armádny zbor sa skladal z 97., 100. a 101. divízie. Útok Červenej armády začal 9. decembra delostreleckou paľbou. O 9:45 sa vojsko pohlo z pozície medzi obcami Kravany a Trnávka a medzi obcami Sačurov a Sečovská Polianka. Prvý deň postúpili o šesť kilometrov. To však nesplnilo ambície generálporučíka Grečka, ktorý chcel dobyť Dargovský priesmyk za jeden deň. Vtedy ešte netušil, že namiesto dňa to bude jeden a pol mesiaca. Až 16. decembra obsadili Dargov a postupovali smerom do vrchov. Tu narazili na tvrdý odpor 101. divízie, ktorej prišla neskôr na pomoc aj 100. divízia. Oproti Nemcom stál 3. gardový strelecký zbor Červenej armády a 11. strelecký zbor, ktoré dohromady tvorili šesť divízií. Medzitým II. ukrajinský front postupoval z juhu a pôsobil Nemcom nemalé problémy. Hrozilo im, že ostanú obkľúčení v Košickej kotline zo všetkých strán. Je málo známy historický fakt, že slovenské obce, ktoré boli v tom čase pričlenené k Horthyho Maďarsku, oslobodzovala najmä 4. rumunská armáda, ktorá bola súčasťou II. ukrajinského frontu. Ich postup až takmer ku Košiciam spôsobil, že 17. decembra Nemci presunuli 1. lyžiarsku divíziu z Dargovského priesmyku južne a juhozápadne od Košíc. Po krátkej pauze na obnovu síl IV. ukrajinský front opäť zaútočil 22. decembra 1944 v smere Dargovský priesmyk, ale za štyri dni intenzívnych bojov postúpil asi len o pol kilometra. Aj to nalomilo nemecké plány, ktoré počítali s absolútnou nedobytnosťou. Preto tu na pomoc okupantom prišla nemecká 1. tanková brigáda, ktorej velil Gotthard von Henrici a dovtedy operovala medzi Haniskou a riekou Hornád. S tankami prišla aj nemecká 254. pešia divízia. To 18. armádu IV. ukrajinského frontu prakticky zastavilo až do 18. januára 1945 bez trvalejšieho posunu frontovej línie. Až správy o prenikajúcich osloboditeľoch z juhu ku Košiciam, hrozba obkľúčenia a neutíchajúce útoky Červenej armády donútili Nemcov z Dargovského priesmyku ustúpiť. Dodnes sa vedú medzi znalcami novodobej histórie spory, či Červená armáda Dargovský priesmyk dobila, alebo ho dosiahla až po tom, ako sa nemecké vojská odtiaľ stiahli. https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/kulturne-dedicstvo/kosicky-klecenov-pamatnik-dargovskych-hrdinov.html (8.3.2018)
[5] https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/kulturne-dedicstvo/kosicky-klecenov-pamatnik-dargovskych-hrdinov.html (8.3.2018)
Bibliografia
www.dargov.net
www.dargov.net
GPS
48.738696, 21.534518
48°44'19.3"N 21°32'04.3"E
48.738696, 21.534518
48°44'19.3"N 21°32'04.3"E