Kalvárie a krížové cesty   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Diakovce – Kalvária
Lokalita
obec Diakovce, okres Šaľa, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Zakladateľom i donátorom Kalvárie bol jednoduchý človek (pastier), obyvateľ Diakoviec, András Liszi (1738 – 1807), ktorý vo svojej záveti z 20. januára 1807 ustanovil pre Kalváriu základinu – pravdepodobne v hodnote 2 000 forintov. Kalvária však na svoju realizáciu musela ešte istý čas počkať. Jej návršie navozili obyvatelia obce až v roku 1820 a pri stavbe pomáhali aj veriaci z reformovanej cirkvi. Kopček ohradili tehlovým múrom, ktorý rozdelili pilierikovými zastaveniami, do nich zabudovali kamenné reliéfy zhotovené rukou neznámeho majstra a v závere postavili tri kríže s korpusmi Krista a dvoch lotrov. [1]
 

V januári roku 1851 víchrica zhodila a polámala ľavého lotra, ktorého nanovo vytesal nitriansky kamenár Imre Jugens. [2]
 

V roku 1885 začali v Diakovciach ľudové katolícke misie a keďže nebolo isté, či bola Kalvária posvätená, požiadal farár Elek Gulyás hlavného opáta, aby ju mohol posvätiť otec lazarista, bývalý benediktín Nándor Medito. Stalo sa tak 5. januára 1886, v čase medzi misijnými slávnosťami, takže na posviacke sa zúčastnilo mimoriadne veľa ľudí (odhadom 6 000 – 7 000). [3]
 

V roku 1909 bola Kalvária už tak silno narušená, že ju bolo treba nanovo vystavať. Novú Kalváriu postavili za farára Samu Varghu, aj s použitím peňazí zo základiny. Vysvätili ju 7. novembra 1909. Napriek tomu, že opis staršej Kalvárie nie je úplne detailný, je pravdepodobné, že kompozícia nového, dodnes zachovaného súboru, sa s ňou zhoduje. Kalvársky kopec znovu obopol múr, tentoraz z cementových tvárnic, z ktorého v pravidelnom rytme vystúpilo 11 nových pilierikových zastavení. Do nich vložili kovové odliatky prvých 11 reliéfov Krížovej cesty, usporiadaných v smere pohybu hodinových ručičiek. Na vrchole kopca zostali stáť tri kamenné kríže s Ukrižovanými, na vysokých pilierových podstavcoch. Pred nimi sa do hmoty kopca otvárala Kaplnka Božieho hrobu s pôvodnou klasicistickou fasádou, zavŕšenou trojuholníkovým štítom, členenou profilovanými rímsami a v interiéri zaklenutou pruskou klenbou s pásmi. Do vstupnej časti interiéru osadili reliéf XII. zastavenia (Ukrižovanie) a na fasádu do niky nad vstupom reliéf XIII. zastavenia (Snímanie z kríža), ktoré bolo asi aj pôvodne na tom mieste. V závere kaplnky je na oltári sadrová plastika Bolestnej Panny Márie. Dvaja kľačiaci anjeli po jej bokoch patria však k plastike mŕtveho Krista, umiestnenej v hrobovej nike pod menzou (XIV. zastavenie). [4]
 

Keď v roku 1958 víchor opäť zhodil Kristov kríž, nový vyhotovil v roku 1959 kamenársky majster Gusztáv Szedlár na náklady Ružencového spolku, ktorý funguje zo zbierok veriacich. Na podstavci kríža je nápis: KRISZTUS / KERESZTJE / AZ ÉN VILÁGOSSÁGOM / MEGÚJÍTOTTÁK / AZ OLVASÓS BOLDOG ASSZONY / DEÁKI TISZTELÖI / 1959 (Kristov kríž je mojím svetlom. Obnovili diakovskí ctitelia Ružencovej Panny Márie 1959). Hlavným iniciátorom obnovy bol Mihály Varga. [5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí na malom umelom kopci. Tvorí zaujímavú dominantu v blízkosti románskeho pôvodne benediktínskeho kláštorného Kostola Nanebovzatia Panny Márie. [6]
Poznámky
[1] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava: Pamiatkový ústav, 2002. s. 144.
[2 - 3] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 144.
[4] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 144 - 145.
[5] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 145.
[6] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 144.
Bibliografia
www.diakovce.sk
GPS
48.134753, 17.847003
48°08'05.1"N 17°50'49.2"E



www.pamiatkynaslovensku.sk