Lokalita
obec Diviacka Nová Ves, okres Prievidza, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Renesančný kostol postavený koncom 16. storočia. Renovovali ho v roku 1695. Fasáda bola upravovaná v roku 1937. Pôvodne to bol sieňový priestor s bočnými protestantskými emporami na pilierových arkádach, západná empora spočíva na stĺpovej arkáde. Parapet empory na poschodí je členený murovanou arkatúrou. Vedľa presbytéria s polygonálnym uzáverom a s lunetovou klenbou je dvojitá prístavba sakristie s valenou klenbou. V hlavnom priestore kostola je interiér zaklenutý valenými klenbami s lunetami. Fasády sú hladké. ^[1] Predstavaná štíhla hranolová veža je zastrešená ihlancom.
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 spomína barokový hlavný oltár sv. Jána so stĺpovou architektúrou a nadstavcom, na stredných poliach obrazy a medzi stĺpmi sochy zo začiatku 18. storočia. Bočný mariánsky oltár tiež barokový a pochádzajúci z konca 17. storočia. Oltár sv. Anny opäť barokový z čias okolo roku 1690. Súpis pamiatok uvádza i fragment renesančného protestantského oltára z čias okolo roku 1580. ^[2] Hlavný oltár, bočné oltáre a kazateľnica boli v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia odborne zrekonštruované a obnovené. ^[3]
 

Baroková kazateľnica pochádzala z konca 17. storočia. ^[4] Polychrómovaná drevorezba mala na parapete rečnišťa sochy štyroch evanjelistov, na zadnej strane obraz Ecce homo. Baldachýn zdobila socha Vzkriesenia. Z kazateľnice bol v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia zhotovený oltár, ktorý sa v súčasnosti používa pri bohoslužbách. ^[5]
 

V kostole boli barokové lavice zo 17. storočia, z mäkkého dreva v dvoch radoch po celej dĺžke priestoru. V čase konania vizitácie (29.6.1831) boli v dobrom stave. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia boli vymenené za nové. ^[6]
 

Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1578. Rok je vytesaný do kameňa pod erbom rodu Ujfalussy nad vchodom do sakristie. Pôvodne bol bez veže a bol protestantský. Veža bola pristavaná okolo roku 1760 a dal ju pristavať gróf Karol Ujfalussy. Na kríži veže boli písmená CC+UJ čo znamená comes Carolus Ujfalussy (gróf Karol Ujfalussy). Kríž bol koncom 20. storočia vymenený za nový. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej nepochovávali nikoho okrem rodiny Rudnayovcov. Strecha kostol bola renovovaná v roku 1822 a bola pokrytá šindľom. ^[7]
 

Vo veži kostola boli zavesené dva zvony, väčší 120 funtový, zasvätený Najsvätejšej Trojici, mal po obvode nápis bežným gotickým písmom: nicolaus. iohanes. andreas. uifalussy. spes.nostra.christus.1586 (Mikuláš, Ján, Andrej Ujfalussy, nádej naša Kristus), bez akýchkoľvek ďalších ozdôb. Predpokladá sa, že zvon bol do kostola prenesený z Kaplnky sv. Kataríny, nachádzajúcej sa v hornom kaštieli. Menší zvon, 80 funtový, zasvätený úcte svätých mučeníkov Fabiána a Šebastiána, bol darovaný biskupom Antonom de Révay. Zvony boli posvätené nitrianskym biskupom de Révay. Žiaľ, ani jeden zo zvonov sa nezachoval. V súčasnosti sú vo veži umiestnené tri zvony. Najväčší bol odliaty v roku 1994 zásluhou dekana Pavla Mazúcha. Zvon je zasvätený Najsvätejšej Trojici. Je na ňom nápis: „SVÄTÁ TROJICA, JEDEN BOŽE, ZMILUJ SA NAD NAMI“, DIVIACKA NOVÁ VES 1994, LITAX KOŠICE, MÜLLER DUČAJ. Druhý zvon je zasvätený Panne Márii a má nápis: „TENTO ZVON KU UCTE BLAHOSLAVENEJ PANNE MÁRII NECHALA ZHOTOVIŤ OBEC NOVEJSA. LIAL KÖNIG FRIGYES, ARAD 1912. Zvon je v hornej a dolnej obrube ozdobený kvetinovým vencom. Tretí malý zvon nemá žiaden nápis ani ozdoby. ^[8]
 

V kanonickej vizitácii z roku 1831 sa píše, že kostol je v dobrom stave. Chór je zhotovený z pevných materiálov. Kostol má organ s piatimi mutáciami, ale málo sa používa. Kazateľnica je čiernej farby, je stará. Kostol nemá krstiteľnicu a neuschováva ani posvätné oleje. V kostole sa nachádzajú štyri oltáre. Hlavný zasvätený Najsvätejšej Trojici z prvej polovice 18. storočia. Je to polychrómovaná rezba a maľba. Oltár je ambitový, na dverách sú sochy sv. Štefana a Ladislava. Po bokoch mohutná stĺpová architektúra, v strede s obrazom Nanebovzatia Panny Márie a po stranách sú sochy sv. Petra a Pavla. Sv. Petrovi chýba v ruke jeden kľúč a sv. Pavlovi chýba meč. Podľa tradície ich chcel aj spolu so sochou vzkrieseného Krista, ktorá bola nad kazateľnicou zreštaurovať, dnes už neznámy veriaci, ale už sa do kostola nevrátili. V nadstavci je obraz vznášajúcej sa Panny Márie. Po stranách sú sochy sv. Alžbety a Heleny a na vrchole je skupina Najsvätejšej Trojice. ^[9]
 

Ďalej sa v interiéri nachádzajú tri malé oltáre. Jeden sprava pri hlavnom oltári. Je to barokový oltár sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba, po stranách sú sochy sv. Jána Krstiteľa a svätice, okolo niky sošky anjelov, vo vrchole Božie oko.. Oltár je zreštaurovaný o čo sa pričinil vdp. Peter Kaštan. Bočný oltár sv. Anny je barokový z konca 17. storočia, polychrómovaná drevorezba. Stĺpová oltárna architektúra, v strede je obraz sv. Anny s Pannou Máriou a Ježiškom. ^[10]
 

Bočný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie je barokový z poslednej štvrtiny 17. storočia, polychrómovaná drevorezba, olejomaľba na plátne. Vizitácia z roku 1831ďalej uvádza, že bočné oltáre boli zhotovené veľmi jednoducho. Okrem spomínaných obrazov nemali nič. Oltáre boli v dobrom stave a upravené. Nezachoval sa žiaden záznam, či boli požehnané biskupom. Z oltárov mali iba dva krížik s ukrižovaným. Všetky oltáre mali drevené svietniky. Spolu ich bolo osemnásť. Menzy oltárov boli drevené. Hlavný oltár bol prikrytý troma plachtami, bočné sa prikrývali len príležitostne. Všetky boli bez antipendií. Prenosné oltárne kamene boli dva, ktoré sa pri bielení kostola poškodili, ale boli opravené. Na hlavnom oltári bol dostatočne veľký Bohostánok, uzamknutý a kľúč uschovaný v sakristii. Nádoby na uschovávanie svätenej vody v kostole nie sú. ^[11]
 

Sakristia je murovaná. Bola v nej veľká skriňa na uschovávanie posvätných rúch. Tiež sa tu nachádza pri zadnom vchode jedna spovedelnica, ktorá má mriežku. ^[12]
 

Kostol nemal až do roku 1739 nehnuteľný základ. Juliána Motešická, manželka Ladislava Ujfalussy, testamentárne zanechala 500 zlatiek. Z ich úrokov dostával kostolník za zvonenie proti búrkam 3 zlatky. Taktiež v roku 1749 po smrti cteného pána Ladislava Ujfalussy dostal kostol 1 500 zlatiek pre svoje udržiavanie a potreby. ^[13]
 

Kurátorom, alebo inšpektorom kostola bol pán Alexis Rudnay. Ročné výdavky tohto kostola sú 32 florénov (zlatiek) a 18 grajciarov. Vo vizitácii sa pripomína, že by bolo vhodné zadovážiť nový organ, ale na to zostatok fundácie nestačí. Kostol je dobre vybavený kalichmi, barokovou monštranciou z 18. storočia, z tepaného pozláteného striebra, ozdobenej bohatým dekorom, rokajom, ružami, ušnicami, reliéfmi anjelov a Boha Otca, kostolnou bielizňou a omšovými rúchami. ^[14]
 

Do kostola vedú neskorogotické dvere zo 16. storočia, drevené, spevnené kovaním z páskovaného železa s motívmi podkov a ľalií. V kostole sa nachádzali na strope maľby, ktoré boli pri poslednom maľovaní zatreté. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 825/0. ^[16]
 

Koncom 90. rokov 20. storočia bola vymenená strecha (loď + veža). ^[17]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v západnej časti obce. Vedľa kostola cez cestu sa nachádza cintorín.
 

Kostol bol postavený na okraji dediny smerom na západ, situovaný na vŕšku, na celkom suchom mieste, aby bol chránený pred ohňom. Pôvodne bol okolo kostola cintorín. ^[18]