Lokalita
obec Dlhá nad Oravou, okres Dolný Kubín, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1811 ako kaplnka. V roku 1914 bol rozšírený na kostol. Opravili ho v roku 1940. Ide o bežnú jednoloďovú barokovú dispozíciu s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou konchou, loď pruskou klenbou. ^[1] Fasády sú hladké, členené iba segmentovo ukončenými oknami. Veža je zastrešená barokovou baňou s laternou.
 

V interiéri sa nachádza barokový obraz Ukrižovania z konca 18. storočia a obraz sv. Rodiny z 20. storočia od Uffenheimera z Innsbrucku. ^[2]
 

Obraz sv. Ladislava pri prameni je dominantou hlavného oltára. Nad ním je umiestnený obraz sv. Rodiny a po bokoch hlavného oltára stoja sochy sv. Petra a Pavla.
 

Bočný oltár Ružencovej Panny Márie znázorňuje na tróne sediacu Pannu Máriu s malým Ježišom v náručí. Pri jej nohách kľačia dve postavy - zakladateľ rehole sv. Dominik Guzman a vedľa neho sv. Katarína Sienská. Bočný oltár Ružencovej Panny Márie je svedectvom, že predkovia v dedine v minulosti založili ružencové bratstvo. Na spodnej časti oltárov sú prostredníctvom drevených reliéfov znázornené okamihy života dvoch umierajúcich ľudí, ktorí rôzne prežívajú posledné minúty života. Stvárnenie ostatných osôb na oboch reliéfoch dostatočne vystihuje ich pocity a tento malý prvok na bočnom oltári je veľkým priestorom pre zamyslenie každého človeka, aby si vybral v živote tú správnu cestu. Po stranách oltára stoja sochy sv. Jána Nepomuckého a Božského Srdca Ježišovho. ^[3]
 

Hlavnou témou druhého bočného oltára je zobrazenie Bolestnej Panny Márie s Kristovým telom po zložení z kríža a po stranách sú umiestnené sochy sv. Jána a sv. Márie Magdalény. Svätý Ján je znázornený ako symbol čistej odovzdanosti - vernosti, tichej blízkosti voči osobe Ježiša Krista. Zotrval až do konca, pod krížom na Golgote. Neskôr kráčal po vzkriesení Pána, cestou učeníka, ako verný žiak v stopách svojho učiteľa. Socha Márie Magdalény symbolizuje kajúcnosť. Zároveň nesie v sebe odkaz: Nikdy nie je neskoro pre zmenu v našich životoch. Socha drží v rukách nádobu s vonným olejom, keď po smrti Ježiša išla pomazať telo olejom. Prežila ohromujúce prekvapenie, keď namiesto mŕtveho Ježišovho tela stretla ako prvá Vzkrieseného Pána. ^[4]
 

Na klenbe kostola sú situované tri maľované viacfigurálne výjavy, pochádzajúce pravdepodobne z roku 1921. Východné klenbové pole lode pri víťaznom oblúku vypĺňa scéna prezentujúca Posledný súd, ktorý nastane po druhom Kristovom príchode. Zobrazenie Posledného súdu predstavuje pomerne rozsiahly námet, ktorý je zložený z niekoľkých častí. Ústrednou postavou je Ježiš Kristus, sudca, po stranách je usporiadaný zástup apoštolov, svätcov a anjelov. Panna Mária kľačí po Kristovej pravici a prihovára sa za tých, ktorí majú byť súdení. Nad postavou Krista sudcu je skupina anjelov, trúbiacich na poľniciach, aby zobudili mŕtvych. Vo vertikálnej osi pod Kristom je archanjel Michal vážiaci duše. V spodnej časti výjavu sa zo zeme vynárajú mŕtvi v rôznych etapách premeny v zmysle Ezechielovej vízie planiny vyschnutých ľudských kostí, pokryté svalmi a oživené, ktorá bola považovaná za predobraz všeobecného vzkriesenia z mŕtvych. Po stranách Krista sú postavy anjelov, z ktorých anjel po Kristovej pravici odovzdáva kľúč od nebeského raja skupine ženských a mužských postáv a druhý anjel vynáša jednu z postáv do neba. Anjel po Kristovej ľavici s plamenným mečom zaháňa zatratencov do pekla s obludami, kde sú znášaní okrídlenými démonmi (Mt 25,31-46). ^[5]
 

Na západnej strane lode je v medailóne situované scéna Misia sv. Cyrila a Metoda. Dvojicu vierozvestcov dopĺňa skupina ľudí, situovaná oproti nim a načúvajúca ich učeniu. Úcta k týmto svätcom je v Dlhej nad Oravou hlboko zakorenená. Svedčí o tom aj kamenné súsošie Kalvárie a sôch sv. Cyrila a Metoda na vstupnej bráne do kostola a taktiež pomenovanie dvoch zo šiestich zvonov menami týchto svätcov, ktoré sú umiestnené vo veži kostola. Ďalšie zvony sú pomenované po sv. Petrovi, Pavlovi, Jozefovi a Jurajovi.
 

Na treťom obraze, umiestnenom v západnej časti lode je namaľovaný výjav, ktorý zobrazuje popravu ranokresťanského mučeníka v období rímskeho cisára Diokleciána, ktorý vládol v rokoch 284 až 305. Na sklonku jeho vlády došlo k prenasledovaniu kresťanov a cisár vydal postupne štyri edikty, ktoré zbavovali kresťanov osobnej slobody. Rímskemu vojakovi Alexandrovi, veliteľovi centúrie Thébskej légie, sa podarilo utiecť pred masakrou vojakov tejto légie, ktorí odmietli týrať miestnych kresťanov. Rímski vojaci nakoniec zajali Alexandra a v reťaziach ho priviezli do talianskeho mesta Bergamo. Alexander mal na výber: buď obetovať pohanským modlám, alebo podstúpiť smrť sťatím. Alexander si umyl ruky vodou, začal sa vrúcne modliť k Bohu a nastavil svoj krk katovi, ktorý ho 26. augusta 303 sťal. A práve mučenícka smrť svätého Alexandra je témou výjavu na nástennej maľbe v kostole. Neznámy autor maľby v dlžianskom kostole bol v prvej polovici minulého storočia určite motivovaný obrazom s názvom „Mučeníctvo svätého Alexandra“, ktorý je umiestnený v obrazovej galérii Vatikánskych múzeí. ^[6]
 

Mons. František Tondra, spišský biskup dňa 24. júla 2011 konsekroval obnovený kostol sv. Ladislava a nový obetný oltár. Na obetnom oltári je znázornený symbol Abrahámovej viery a obety a v čelnej strane obetného oltára sa nachádzajú pozostatky štyroch svätých, sv. Františka Saleského, sv. Viktora, sv. Gaudencia a sv. Gemmy a sú uložené v relikviári v tvare kríža. ^[7]
 

V rokoch 1914 až 1916 bol v kostole zabudovaný organ vyrobený vo firme Otta Riegera z Budapešti pod opusovým číslom 2004. V rokoch 1960 bol prestavaný do dnešnej podoby a v roku 2010 bola vykonaná jeho generálna oprava. ^[8]
 

Na veži a streche kostola sú umiestnené tri kríže, ktoré esteticky a umelecky dopĺňajú prekrásne proporčne vyrovnanú siluetu chrámu. Veľký cyrilo-metodský dvojkríž na veži kostola bol zhotovený v roku 1863, v roku tisíceho výročia príchodu svätých vierozvestcov na naše územie. Je to výrobok miestneho oravského kováča a jeho pomocníka a je veľmi pravdepodobné, že kríž obsahuje aj zvyškové železo z lesného, poľnohospodárskeho a domáceho náradia, ktoré prešlo rukami mnohých miestnych ľudí. Medená kopula pod krížom je ďalší skvost slovenských medikováčov a s medenou nohou prezentujú dokonalú ručnú prácu zručného medikováča. Pri reštaurovaní v roku 2012 bola v kupole nájdená vzácna listina predkov z 2. júla 1863. ^[9]
 

Precízne vypracovaný je malý dvojkríž na streche kostola, vyrobený miestnym kováčom Andrášom Kaučarikom v roku 1874. Kríž bol upravovaný rozsekávaním a tvarovaním železného profilu a spoje boli vykonávané nitovaním a objímkovaním.
 

Pravdepodobne z obdobia prístavby svätyne pochádza tretí kríž, ktorý je osadený na streche kostola. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centrálnej časti obce.