Lokalita
obec Dobroč, okres Lučenec, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne ranogotický kostol postavený koncom 13. storočia. Opravený bol v 17. storočí. Renovovali ho v roku 1823. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou severnou sakristiou, južnou predsieňou a predstavanou západnou vežou. Presbytérium a sakristia sú zaklenuté lomenou valenou klenbou. Loď má rovný strop. Vo víťaznom oblúku z oboch strán je pätková rímsa románskej profilácie. V uzávere presbytéria je gotické okienko, v sakristii štrbinové. Fasády sú hladké. ^[1]
 

Oltár je barokový z polovice 18. storočia s dvoma točenými stĺpmi, akantovými bočnými ušami a nadstavcom so sochami Mojžiša, Árona, apoštolov Petra a Pavla. Uprostred sa nachádza starší obraz na dreve, znázorňujúci Zmŕtvychvstanie, na predele je renesančný obraz Posledná večera, oba sú z pôvodného oltára z polovice 17. storočia. Kamenná krstiteľnica je klasicistická z konca 18. storočia. Kazateľnica je neskorobaroková z roku 1772. Na rečništi má reliéf dvanásťročného Ježiša v chráme. ^[2] Vyrobil ju neznámy majster a ide o polychrómovanú drevorezbu. Vo výplňach je rokajový dekor. Zadnú stenu vytvára kartuš s dátumami a nápisom. Baldachýn je lemovaný čučkami. Celkový vzhľad dotvára modrý mramor a zlatá a strieborná ornamentika. ^[3]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 na povale kostola uvádza zvyšky renesančného oltára z prvej polovice 17. storočia, dva stĺpy s bronzovou ornamentikou, kartuše, krídla s ušnicovou ornamentikou s perlovcom a niekoľko renesančných maľovaných kaziet z pôvodného kazetového stropu. ^[4]
 

Okolo kostola je obranný múr so strieľňami. ^[5] Podľa odhadu archeológov pochádza z konca 13. a začiatku 14. storočia. V tomto období to bol parochiálny kostol alebo kaplnka rodu Balassovcov. Pripúšťa sa, že tu boli kedysi dve svätyne spojené podzemnou chodbou, jedna z nich patrila mníchom. Pod vežou je hlboká jama, ktorá pravdepodobne nadväzovala na podzemnú chodbu vedúcu k hradu DIVÍN. Archeologicky nie je preskúmaná. ^[6]
 

Staré zvony odňali za čias prvej svetovej vojny na vojenské účely. Pôvodne bol kostol katolícky, zasvätený sv. Anne, avšak v druhej polovici 15. storočia ho katolíkom odobrali husiti a začali ho používať ako obranný bod. Po reformácii prešiel do rúk evanjelikov. V 18. storočí bola vybudovaná na južnej strane drevená zvonica s tromi zvonmi rôznej veľkosti. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 435/1 a hradbový múr pod číslom 435/2. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na kopci medzi dedinami Dobroč a Mýtna v dominantnej polohe, viditeľný na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Situovaný je v opevnenom areáli.