Lokalita
obec Rykynčice, okres Krupina, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Projektantom a realizátorom arboréta bol lesník Ernest Koháry. Spočiatku to bola iba obyčajná zvedavosť, pretože ho veľmi lákala myšlienka, či by bolo možné v týchto podmienkach vysadiť cudzokrajné dreviny, či sa im bude vôbec dariť, keď v lokalite prevládajú hrabovo-dubové lesy. ^[1]
 

25. 11. 1958 vysadil vo väčšom množstve prvé cudzokrajné dreviny dovezené z arboréta Kysihýbeľ pri Banskej Štiavnici. Skôr ako vznikol vždyzelený klenot, v roku 1956 Ernest Koháry na ploche 0,5 ha založil lesnú škôlku pre potreby LZ Šahy. Ešte v čase vlastníctva lesov ostrihomským arcibiskupstvom bola zriadená škôlka na ploche 0,2 ha. V blízkosti pôvodnej tak vznikla nová o rozmeroch 50 x 100 m, na ktorej už v roku 1957 boli vysadené prvé exotické dreviny. ^[2]
 

Za oficiálny dátum založenia arboréta Feľata sa však považuje 25. november 1958, najskôr na ploche 7,58 ha, ktorá sa v roku 1981 rozšírila v rámci prevodu výmladkových lesov (dubín) na 15,77 ha. Ku koncu roka 1985 bolo v arboréte vysadených a evidovaných spolu 170 taxónov drevín, z toho 80 ihličnatých a 90 listnatých taxónov drevín. Získavanie výsadby schopného materiálu drevín sa realizovalo niekoľkými cestami: dopestovaním sadeníc zo semien vo vlastnej škôlke, nákupom zo škôlok z Českej republiky (Litomyšl, Říčany, Kroměříž) alebo darom z lesných škôlok a škôlok arborét z územia Slovenska (Banská Bystrice, Kysihýbeľ, arborétum Mlyňany, Liptovský Hrádok). Semená cudzokrajných drevín najmä tých, ktorých areál prirodzeného rozšírenia je na severoamerickom kontinente, boli získané prostredníctvom zahraničného obchodu dovážajúceho semená pre potreby štátnych lesov na Slovensku. Išlo najmä o jedle, smreky, cyprušteky, smekovce, jedlé gaštany, tuje, sekvoje, platan ale aj jeffreyovu borovicu známu obrovskými šiškami a podobne. Z kríkov to boli napríklad hlohyňa šarlátová, cezmína, borievka, dráč, kalina vráskavolistá, vtáčí zob, pajazmín a iné. ^[3]
 

Arborétum Feľata bolo vybudované za odbornej i materiálnej pomoci pracovníkov Arboréta Mlyňany a predstavovalo cennú zbierku cudzokrajných drevín. ^[4]
 

Najkrajším miestom arboréta bola Koháryho alej alebo platanova lúka. ^[5]
 

Arborétum sa nachádzalo v katastrálnom území Dolné Rykynčice. Od obce bolo vzdialené 7 km. V minulosti to boli kráľovské lesy. Neskôr patrili ostrihomskému arcibiskupstvu (1896 -1934). V roku 1934 súčasť lesov ako urbár odkúpila za cenu 80 tisíc Kč obec Rykynčice. V roku 1958 ich bezodplatne prevzala Správa lesov v Banskej Bystrici-Lesný závod Šahy. Na základe zákona o reštitúciách v roku 1994 celý areál Feľata spolu s arborétom prešiel do vlastníctva pasienkovej spoločnosti č. 2 Dolné Rykynčice. ^[6] Začal sa zánik arboréta.