Lokalita
obec Dolné Trhovište, okres Hlohovec, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne románsky kostol zo začiatku 13. storočia. ^[1] Zásadnou barokovou prestavbou prešiel koncom 17. storočia, kedy bol predĺžený smerom na západ a doplnený o novú vežu. ^[2] Klasicisticky ho upravili koncom 18. storočia. Ide o jednoloďový priestor so vstavanou, mierne vystupujúcou vežou, polkruhovou apsidou a pristavanou sakristiou. Zo starého románskeho kostola zostala apsida s triumfálnym oblúkom a obvodové múry lode, na južnej strane sedlový kamenný portál, ku ktorému pristavali koncom 19. storočia novú sakristiu. V osi apsidy je zamurované románske okno. Románska loď mala pravdepodobne západnú emporu, ktorú pri predĺžení lode smerom na západ zrušili. Pristavaná veža situovaná do štítového priečelia barokovej lode je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu. Veža vytvárajúca na hlavnej fasáde rizalit má skosené (zaoblené) hrany. Fasády z konca 18. storočia sú členené lizénami, na priečelí je výklenok s neskorobarokovou plastikou Piety. ^[3]
 

Hlavný oltár sv. Juraja je neskorobarokový z konca 18. storočia. Jednoetážová architektúra dvojíc pilierov a pilastrov s nadstavcom a oltárnym obrazom sv. Juraja. Po stranách obrazu sú plastiky sv. Štefana kráľa a Ladislava. Klasicistická kazateľnica pochádza z konca 18. storočia, na štvorhrannom parapete s drevorezbou. Kamenná krstiteľnica je klasicistická z konca 18. storočia, s oblou kupou zdobenou listovcom. Barokovo-klasicistický organ je z druhej polovice 18. storočia. Zvon z roku 1761 je od Mateja Orfandla zvonolejára v Trnave. ^[4]
 

Z hľadiska umiestnenia má kostol vyslovene strategickú polohu. Ležal nad starou cestou z Hlohovca do Veľkých Ripnian a bol pravdepodobne súčasťou stredovekého panského dvorca. Jeho patrocínium - sv. Juraj napovedá, že sa tu nachádzali vojenské družiny so strážnou funkciou. Patrocínia sv. Martin a Juraj sa totiž zväčša objavujú pri kostoloch a na miestach s podobným poslaním. ^[5]
 

Románsky kostol bol pravdepodobne emporový. To znamená, že na západnej strane v 13. storočí vybudovali pre vtedajšieho zakladateľa kostola a zemepána zvýšený balkónový priestor odkiaľ sledoval a zúčastňoval sa bohoslužieb. Ostatným obyvateľom a poddaným patrilo miesto pod ním na prízemí. Panská empora mohla byť priamo prepojená s obydlím zemepána a tak nie je vylúčené, že na západnej strane pri kostole sa nachádzalo zemepanské sídlo, snáď kúria zemanov z Trhovišťa, ktorí sa tak často objavujú v dokumentoch viažucich sa k hradu a osade Hlohovec v 13. a 14. storočí. Pri predlžovaní lode v 17. storočí emporu románskeho kostola zrušili. ^[6]
 

Okolo románskeho kostola sa už v 13. storočí rozkladalo pôvodné pohrebisko obyvateľov Trhovišťa. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Nachádza sa vo východnej časti na okraji obce. Stojí na návrší pri cintoríne. Z návršia je výhľad do údolia Trhovištského potoka a do Malej a Vlčej doliny. ^[8]