Lokalita
obec Dolný Kubín, okres Dolný Kubín, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Neogotický kostol postavený v rokoch 1885 - 1886 (podľa iného zdroja v rokoch 1880 - 1887) s ponechaním severného obvodového muriva a veže starého gotického kostola. Ide o rozsiahly sakrálny jednoloďový objekt s rovným uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a krytou stĺpovou predsieňou. ^[1] Vznikol prestavbou gotického kostola zo 14. storočia. ^[2] Výmaľba interiéru z roku 1939 od E. Massányiho. ^[3] Fasády sú členené lomenými oknami, dekoratívnymi opornými piliermi s kvádrovaním. Veža je zastrešená ihlanom.
 

Vnútorné zariadenie pochádza z 80. rokov 19. storočia. Epitaf rodiny Zmeškalovcov, pôvodom z Vyšného Kubína, je renesančný z roku 1622. Stredná časť neskorogotického oltára má tabuľový obraz Metercie so sv. Sebastiánom a Fabiánom, pápežom, zo začiatku 16. storočia. ^[4]
 

O kubínskej fare je vo vizitácii z roku 1559 sa píše: Kubín má kostol zasvätený sv. Kataríne, je dosť pekne vyzdobený, nepotrebuje opravy, má dva strieborné kalichy, medenú monštranciu, pacifikál, štyri ornáty. Farár tunajší, menom Ladislav, je ženatý, ale krst, krizmu, olej a svätenú vodu vysluhuje v kostole po katolícky, sviatosť oltárnu podáva pod obojakým spôsobom. V roku roku 1560 je zaznačené: Kubín patrí hradu Orava a pánom Kubínskym. Farárom je Ladislav Parvus, je ženatý a nestály, hoci opatruje kostol v dobrom stave, tak ako ho prijal od predchodcu; svätenú vodu kostol nemá, ani Eucharistiu. Minulého roku začiernil obrazy uhlíkom, a obraz Ukrižovaného dolámal a spálil. ^[5]
 

Do konca 16. storočia celá Orava prešla do správy evanjelicko-luteránskej cirkvi v duchu zásady „Cuius regio eius religio“ (čie panstvo toho náboženstvo). Juraj Thurzo, pán Oravského hradu, podporoval šírenie reformácie na Orave všetkými silami. Do evanjelickej správy prešli všetky fary a kostoly a boli budované nové, na novoosídlených územiach. Ochotne sa k novému učeniu pridávali najmä zemania, ktorých k tomu často viedli najmä hospodárske a majetkové dôvody. ^[6]
 

Z vizitácie E. Lániho z roku 1611 sa dozvedáme, že v Kubíne je evanjelická fara, ktorá v sebe zahrňovala obce Dolný Kubín, Vyšný Kubín, Jasenová, Leštiny, Osádka, Srňacie, Pokryváč, Pucov, Pribiš, Medzibrodie, Bziny, Kňažia, Jelšava, Záskalie, Mokraď a Medzihradné. Kostol v rokoch 1622 - 1627 prestavali a maľby a obrazy zabielili. Z prestavby sa zachovala pamätná tabuľa dnes zasadená na pravej stene kostola. Nápis informuje, kto dal tabuľu vyhotoviť: „generosus dominus Job Zmesskal et generosa domina Anna de Szentivan“. ^[7]
 

V polovici 17. storočia sa začína obnovovať katolícky život na Orave. Prvý farár pre všetkých katolíkov celej Oravy prišiel v roku 1645. Bol ním Ján Sczechovich de Ratulov, prepošt de Valkov, Vice Archidiakon. Usadil sa najskôr v Čimhovej, neskôr sa presťahoval do Oravky. V jeho práci mu pomáhali poľskí rehoľníci a licenciáti, ktorí pôsobili vo väčších obciach. Boli to neženatí laici vzdelaní vo vierouke, ktorí mali právomoc krstiť, učiť ľud, sobášiť a pochovávať. V kubínskej farnosti pôsobil licenciát ešte v roku 1712. ^[8]
 

V roku 1672 katolíci prevzali späť kostol v Dolnom Kubíne. Po mnohých rokoch prišiel katolícky kňaz. Bol ním archidiakonom Oravy Martin Pongrácz, ktorý predtým pôsobil v Trstenej. Bolo to obdobie protihabsburských povstaní a sprisahaní a neustále boje sa odrazili aj na živote veriacich na Orave. Povstaleckí vojaci sa dopúšťali mnohých násilností najmä na katolíckych kňazoch. Jedným z nich bol aj dolnokubínsky farár Ján Tranoscius. Bol synom evanjelického farára Samuela Tranoscia, ktorý pôsobil v Liptovskom Mikuláši. Ján prestúpil na katolícku vieru a po štúdiách teológie na viedenskom Pázmaneu bol v apríli roku 1680 vysvätený na kňaza. Po krátkom pôsobení na Liptove bol roku 1682 poslaný do Kubína. Snažil sa o navrátenie protestantov na katolícku vieru a podľa dobových záznamov, mával s nimi časté hádky. Jeho horlivej činnosti urobili koniec vojaci Štefana Thökölyho, ktorí ho najskôr kruto mučili a nakoniec ho sťali. ^[9]
 

Po uzavretí mieru medzi cisárom a povstalcami sa situácia upokojila. Katolícke kostoly boli vrátené katolíkom. Evanjelikom bolo povolené postaviť si za určitých podmienok vlastné tzv. artikulárne kostoly. Od začiatku 18. storočia sa Orava postupne stávala znovu katolíckou. Rekatolizácia postupovala rýchlo a pokojne. V roku 1725 kubínski veriaci prestavali svoj kostol v barokovom slohu. ^[10]
 

Ďalšiu veľkú prestavbu uskutočnili v rokoch 1880 - 1887 pod vedením farára Jozefa Kohúta a za podpory župana Edmunda Zichyiho v slohu, ktorý imituje gotiku. 2. augusta 1887 prišiel prestavaný kostol vysvätiť biskup Juraj Čáska. Udalosť je zachytená na mramorovej doske v lodi kostola. 8. mája 1895 vypukol v Kubíne veľký požiar, ktorý zachvátil i kostol. Dekan Kohút s pomocou patróna a štedrých veriacich kostol znovu opravil. ^[11]
 

Začiatkom 20. rokoch 20. storočia so štedrou podporou Juraja Bullu, oravského župana, bol do kostola umiestnený nový oltár Sedembolestnej Panny Márie, sochy Božského Srdca a Srdca Panny Márie a obrazy krížovej cesty. ^[12]
 

V decembri 1938 prebral správu farnosti Viktor Trstenský. Spolu so svojimi spolupracovníkmi pokračoval v práci svojich predchodcov. V roku 1939 sa uskutočnila dlažba kostola, bol pokrytý novou strechou a opravený zvonku. Boli doň umiestnené nové spovednice. jezuitov. ^[13]
 

V roku 1948 sa náboženský život v meste, tak ako na celom Slovensku, radikálne obmedzil. Boli zrušené všetky cirkevné spolky a cirkevný majetok bol zoštátnený. Sestry saleziánky boli z mesta odvlečené a farár Viktor Trstenský bol uväznený a poslaný do pracovného tábora. ^[14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 216/0. ^[15]
 

Od roku 1974 tu pôsobil dekan Alfonz Letanovský. V roku 1979 začal spolu s kaplánom Andrejom Imrichom a veriacimi generálnu opravu kostola. Uskutočnila sa výmena strechy, maľba exteriéru, odvetranie základov, výmena okien a maľba interiéru. ^[16]
 

V roku 1989 sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Farský kostol už kapacitne nepostačoval. Základný kameň pre nový kostol posvätil Sv. Otec Ján Pavol II. počas svojej prvej návštevy Slovenska 22. apríla 1990 v Bratislave. Výstavba prebiehala v rokoch 1992 až 1997. Väčšina prác sa zvládla formou dobrovoľných brigád veriacich mesta i okolitých dedín. 13. septembra 1997 kostol slávnostne vysvätil biskup František Tondra. Je zasvätený Povýšeniu sv. Kríža. ^[17]
 

Generálna rekonštrukcia interiéru farského kostola spolu s obnovou vonkajších schodíšť sa uskutočnila počas prázdninových letných mesiacov roku 2005. Vykonali sa práce súvisiace s podlahovým kúrením, elektrifikáciou kostola, prípojka plynu, položenie dlažby, vybudovanie sociálneho zariadenia v sakristii, očista, zakonzervovanie hlavného oltára a dvoch menších, všetkých sôch a krížovej cesty, reštaurovanie nástenných malieb, celkové vymaľovanie interiéru, osadenie nového obetného stola, kazateľnice, rekonštrukcia jestvujúcich lavíc spolu so zhotovením nových menších lavíc do istých častí kostola, vybudovanie nových spovedných miestností a vyčistenie a naladenie organa. ^[18]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centre mesta.