Lokalita
obec Vysoké Tatry, okres Poprad, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Novogotický kostol bol postavený ako kaplnka v rokoch 1890 (1891) podľa plánov architekta Gedeona Majunkeho (1855 - 1921) zo Spišskej Soboty. Ide o jednoloďový hrazdený objekt na vysokej podmurovke s polygonálnym uzáverom presbytéria a predsadenou vežou v osi štítového priečelia. ^[1]
 

Vnútorné zariadenie pochádza z čias vzniku sakrálneho objektu. ^[2]
 

Kostol bol postavený pre potreby tatranských hostí. Práve od nich vyšiel podnet, keď pravidelní hostia usporiadali medzi sebou finančnú zbierku na úhradu stavebných nákladov. Na výstavbu kostola prispela vtedajšia Spišská banka a arcikňažná Izabela, ktorá sama vyšila a darovala omšové rúcho z bieleho hodvábu a štyri, umelecky hodnotné vázy. V čase postavenia patril kostol cirkevno-právne do Veľkého Slavkova. ^[3]
 

Architektonický návrh vznikol v roku 1889 a sakrálny objekt bol posvätený 26. júna 1895. Majunke pri návrhu objektu uplatnil nezvyčajné hmotovo-priestorové riešenie, keď zo základov vysunul nad úroveň terénu bočné časti a oproti hlavnej časti ich zdvihol, takže nemajú rovnakú úroveň podlahy a navzájom sú oddelené zábradlím. Jednotlivé časti boli pôvodne prístupné zrejme len z exteriérového trojramenného schodiska. Zdrojom jeho inšpirácie pravdepodobne boli drevené kostoly severného Írska. Hlavná časť priestoru má pohľadový krov s polkruhovými skružami. Osobitnými sú i zvukové otvory na veži, ktoré majú tvar zrkadlovej dvojice polpostavy muža v klobúku.
 

Dobový časopis Tatra Zipser Bote (Tatranský spišský posol) uviedol, že nový kostol v Dolnom Smokovci je „majstrovské dielo drevenej stavebnej konštrukcie“. Kostol je štýlovou ukážkou tatranskej drevenej architektúry. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 1021/0. ^[5]
 

V polovici 80. rokov 20. storočia bol kompletne vymenený starý šindeľ na streche a veži za nový. ^[6]
 

Keďže je celý kostol drevený, vyžaduje si zvýšenú starostlivosť. Strecha a steny kostola sa musia pravidelne ošetrovať penetračnými nátermi. ^[7]
 

Pri víchrici v roku 2004 bol kostol čiastočne poškodený a len na vlásku sa udržala veža, ktorá bola vyhodená z pántov. Podarilo sa ju opäť uložiť a zafixovať. Víchor ošľahal a takmer vybielil vonkajšie steny zvlášť severnú a západnú, takže sa museli urobiť opakovane nátery, aby objekt opäť dostal pôvodný vzhľad. ^[8]
 

V roku 2013 bol kostol vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky odvodnený a niektoré časti základov podbetónované. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.