Iný názov
Čúz

Lokalita
obec Dubník, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Prízemný barokový kaštieľ bol postavený na pôdoryse v tvare písmena L, ktorý bol do dvora obrátený otvorenou arkádovou chodbou (na oboch fasádach po 6 - 6 arkád). Chodba bola zaklenutá krížovými klenbami. V miestnostiach prístupných z chodby, zrejme boli rovné stropy. Pod kaštieľom sa nachádza zaklenutá baroková pivnica. Prvá zmienka o kaštieli je v diele Mateja Bela „Notitia Hungariae novae historico - geographica“ z rokov 1730 - 1740, ktorý obec osobne navštívil najmenej dvakrát a v nej spomína kaštieľ Imricha Csúzyho. ^[1] To, že budovu Bel spomína medzi 14 kaštieľmi či kúriami župy, znamená, že išlo skutočne o významnú stavbu. Imrich Csúzy (1702 - pred rokom 1747, manželka Júlia Farkas 1719 - ?) dal na kaštieli vykonať viaceré barokové úpravy, z ktorých sa zachovala okrúhla vstupná hala zaklenutá kupolou s nástennou maľbou a polkruhovými výklenkami. Zachovala sa aj pruská klenba miestnosti pri vstupnej hale, podobne aj časť barokového vykurovacieho systému s vykurovacími otvormi a dymovodmi ako dutiny v stenách. ^[2]
 

Areál kaštieľa z troch strán dopĺňali hospodárske budovy a byty služobníctva. Neskôr kaštieľ zdedil syn Imricha Csúzyho, Gašpar Csúzy (1737 - 1772), komárňanský podžupan, ktorý bol ženatý s Júliou Tajnay (1744 - ?). Kaštieľ najväčšiu slávu zažil za Žigmunda Csúzyho (1770 - 1805), ktorého prvou manželkou bola Anna Majthényi (1779 - 1799) a druhou Jozefa Kvassay (1781 - 1863). ^[3]
 

Na konci 18. storočia sa začalo s prestavbou a rozšírením kaštieľa. Pôvodné neskororenesančné jadro bolo na priečelí rozšírené dvojosovou prístavbou a kolmé krídlo spojené s hospodárskou budovou (bývalá gotická kúria), ktorá bola upravená na obytné účely. Na spojnici krídiel sa pravdepodobne prejavili statické poruchy a časť muriva bola asanovaná a znova vybudovaná. Táto časť chodby nebola obnovená a tak sa vytvorila slávnostná sála kaštieľa. V časti budovy boli objavené aj pozostatky požiaru, ktorý tu mohol vypuknúť v tomto čase. Jedenásťosové priečelie bolo klasicisticky prestavané, plánovalo sa členiť ho pásovou rustikou, ktorej pozostatky sa zachovali na južnej fasáde, nakoniec nárožia boli zvýraznené bosovanými lizénami. Okná sú umiestnené vo vtiahnutých šambránach s polkruhovým zakončením, na ktorých sú umiestnené sadrové reliéfy s mytologickými motívmi. Výrazná korunná rímsa je riešená na spôsob zuborezu. Najkrajšou časťou kaštieľa je vstupný stĺpový portikus, ktorý je zakončený trojhuholníkovým tympanónom. Nakoľko je kaštieľ postavený na miernom svahu, priečelie je na zvýšenom prízemí a preto z portika vedie z oboch strán prejazdná rampa, ktorá len pridáva na elegantnom výzore budovy a opticky je vyššia. Stredný trojosový mierne vystupujúci rizalit členia pilastre s toskánskymi hlavicami, podobne ako pieskovcové stĺpy. Nad oknami sú sadrové reliéfy grifov s amforou. Nad nimi sú rímsy spočívajúce na konzolách. Pozoruhodné je segmentové kamenné ostenie s klenákom vstupného portálu do budovy. Priečelie kaštieľa výzorom pripomína grécke chrámy a toto riešenie je na Slovensku neobvyklé. Arkády boli zamurované a časť budovy stratila zo svojho elegantného výzoru. V kupolovej vstupnej hale bola zmenená maľovaná výzdoba za pásovú (zlátenie), kupola bola natretá na modro. V chodbe kolmého krídla bola klenba strhnutá a nahradená fabiónovým stropom. Podobné stropy sú aj v miestnostiach. Pod novšou prístavbou je menšia zaklenutá pivnica. Prestavba nebola prevedená v plnej miere (napr. korunná rímsa po južnej strane portika je jednoduchšia), hoci sa jednalo o ústredné sídlo rodu. Zrejme to súviselo so smrťou majiteľa kaštieľa, ktorý skoro taký istý objekt dal vybudovať v Starej Ďale (dnes Hurbanovo). Stavba bola bohužiaľ okolo roku 1970 zbúraná a tak dnes už nie je možné oba objekty porovnať. ^[4]
 

Celý kaštieľ sa končí polkruhovou prístavbou (tzv. rotunda), kde bude časť knižnice a bádateľňa pre záujemcov vlastivednej literatúry. ^[5]
 

V parku pod mohutnou viacstoročnou lipou je vo filagórii kamenná Palackého lavica. Podľa jeho denníka pod touto lipou rád sedával a koncipoval svoje prvé diela. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Po smrti majiteľky začal úpadok stavby. Po roku 1945 nastalo ničenie kaštieľa. Získali ho sem prišlé slovenské rodiny, ktoré sa v ňom usadili. Tak bola budova rozdelená na tri časti a zadná časť upravená na maštaľ. Potom bol v kaštieli zriadený aj byt školníka a krátky čas sa v ňom vykonával i praktický výcvik pekárov. Po roku 1985 kúpil objekt závod Vagónka Poprad, ktorý do chcel zrekonštruovať na rekreačné účely, preto bola opravená strecha. Nakoniec ale kaštieľ obnovený nebol (bolo zrušené tunajšie kúpalisko) a pustol. Bolo v ňom síce sklenárstvo, ale o údržbu kaštieľa sa nikto nestaral. Začali sa prepadať stropy, budove hrozil úplný zánik. Dokonca na mieste kaštieľa v rámci zlepšenia infraštruktúry v 80-tych rokoch 20. storočia sa plánovalo postaviť nákupné stredisko, čo sa našťastie nerealizovalo. ^[7]
 

V roku 1998 celkom schátraný kaštieľ kúpila KT tlačiareň a vydavateľstvo s.r.o. Komárno a za hospodárskeho dozoru Štefana Meszlényiho, stavebného vedenia Dr. Ing. Árpáda Szénássyho a umelecko - stavebného vedenia Ing. Alexandra Rešku bol obnovený do pôvodného stavu. Priečelie a ostatné fasády boli obnovené v jednotnom klasicistickom štýle, v interiéri podľa prevládajúceho typu slohu. Boli odkryté a zakonzervované všetky významné artefakty dokumentujúce vývoj kaštieľa. Obnovený je aj zvyšok priľahlého parku a doplnený drobnou záhradnou architektúrou. V novembri 2001 bol širokej verejnosti otvorený prvý trakt, slúžiaci múzeálnym a spoločenským účelom. V roku 2003 boli sprístupnené aj ostatné rekonštruované časti budovy. Od roku 2002 je kaštieľ zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok, hoci dovtedy nie sú o ňom zmienky v nijakej dostupnej literatúre. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Slúži ako múzeum.

Prístup
Stojí v severovýchodnej časti obce.