Lokalita
obec Nový Život, okres Dunajská Streda, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Kameňosochárska päťfigurálna skupina Ukrižovania z 18. storočia. Pôvodné umiestnenie súsošia pri rušnej ceste ohrozovalo jeho existenciu. Práve preto ho začiatkom 50. rokov 20. storočia miestny farár Andrej Horoň dal premiestniť do areálu kostola s novovytvorenou parkovou úpravou. Zachovala sa pritom s najväčšou pravdepodobnosťou aj pôvodná kompozícia súsošia, usporiadaná na štvorcovom pôdoryse. Ako vyplýva z textu kanonickej vizitácie z roku 1830, kamenné súsošie pôvodne stálo neďaleko južného hlavného vstupu kostola a jeho opis sa prakticky zhoduje s dnešným stavom. Sochy Panny Márie a sv. Jána stoja na nízkych štvorhranných pilieroch po bokoch kríža s Kristom a pred nimi sú na rovnako vysokých stĺpoch s toskánskou hlavicou umiestnené postavy Márie Kleofášovej a sv. Veroniky. Kríž s korpusom Krista stojí na klasicistickom postamente, na prednej strane s plasticky ohraničeným zrkadlom, v ktorom sú iniciály „CII“ s barónskou (sedemdípou) korunou. Iniciály by mohli poukazovať na Istvána Illésházyho (1762 – 1838) s prídomkom Csallóközi (zo Žitného ostrova) ako na pravdepodobného donátora. Bol posledným mužským potomkom významnej rodiny Illésházyovcov, známej svojou donátorskou činnosťou v oblasti sakrálneho umenia. Eliášovce-Rohovce im patrili ako sídelný a rodový majetok až do smrti Istvána Illésházyho, ktorý je v obci pochovaný. ^[1]
 

Vznik súsošia nie je zatiaľ doložený žiadnymi známymi pramennými údajmi. Sochy tvorili pravdepodobne od začiatku ucelený súbor, hoci modeláciou sa do určitej miery odlišujú. Stoja v dynamických kontrapostoch, s gracióznymi gestami kajúcnosti a smútku, modelované predovšetkým drapériou. Postavy sv. Jána a sv. Veroniky charakterizuje živý pohyb a hlboké záhyby drapérií, rozihrávajúce a znejasňujúce ich telesné obrysy. Modelácia drapéria Panny Márie je výraznejšie rozvinutá aj v horizontálnom smere. Socha Márie Kleofášovej je relatívne najstatickejšia, s najkompaktnejším obrysom. Súsošie je prejavom neskorobarokovej tvorby druhej polovice až konca 18. storočia. Kvalitne prepracovaný Kristus na kríži svojou gracióznosťou taktiež zapadá do celkovej slohovej charakteristiky súsošia, jednako časovo dlhým doznievaním neskorobarokovej sochárskej tradície nie je vylúčený ani jeho vznik na začiatku 19. storočia. ^[2]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav súsošia je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Nachádza sa v areáli filiálneho Kostola sv. Petra a Pavla apoštolov. ^[3]