
obec Fintice, okres Prešov, Prešovský kraj
Barokový kostol postavený v polovici 18. storočia. Ide o jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté konchou. Loď má pruské klenby. [1] Kostol je spojovacím krídlom a chodbou na západnej strane prepojený s kaštieľom. Bol postavený na mieste staršieho kostola. Dosť netypické je situovanie sakrálneho objektu pod dominantným kopcom v centre obce v čase, keď rozloha kaštieľa nebola taká rozsiahla. [2]
Kostol bol dokončený v rokoch 1754 - 1755. Fasáda je členená v nepravidelnom rytme maľovanými pilastrami. Veža na západnom priečelí má barokovú laternovú baňu a je obdobne riešená ako fasády. Na vchode do sakristie je kamenná šambrána, v klenáku s datovaním 1754. [3]
Výzdoba a architektonické tvaroslovie exteriéru je už neskorobarokové, až rokokové. Najmä v štukovej výzdobe okien na spojovacom krídle, kde nájdeme doteraz zachované páskové ornamenty s rokokovými prekrajovanými mriežkami. Vstup do kostola je na južnej strane cez barokový portál, ktorý má v supraporte bohaté tvarovanie. Nad ním je umiestnený rodový erb Dessewffyovcov. Exteriérová výzdoba kostola je skromná, sústreďuje sa na vystupujúce štukové pilastre, zdôraznené farbou. [4]
Vnútorný priestor kostola je bohato zdobenými štukovými rokokovými ornamentmi, ktoré lemujú aj korunnú rímsu. V interiéri sa nachádza jednotný súbor rokokového zariadenia hlavného oltára a dvoch bočných, krstiteľnice a organu. Ostatné zariadenie je novšie. Hlavný oltár so stĺpovou voľnou architektúrou je zakončený veľkou kniežacou korunou na volútach oživených postavami anjelov. Bočné interkolumniá majú štukové baldachýny, pod ktorými stoja sv. Štefan kráľ a sv. Ladislav. Uprostred je obraz Navštívenia Panny Márie z konca 18. storočia. [5] Hlavný oltár vo Finticiach je umiestnený v apside chrámu. Svojou architektonickou a sochárskou výzdobou je kombináciou dvoch typov oltára. Baldachýnového, ktorý je zriedkavejší a používal sa viac v období vrcholného baroka na Slovensku, a kombinácie rokokového drapériového oltára. Tento typ je známy z Dómu sv. Martina v Bratislave. Oltárny komplex fintického kostola je dômyselne komponovaný na stred apsidy, tvorí dominantu jeho interiérovej výzdoby. Celá ikonologická výstavba sa viaže k ústrednému motívu oltára - obrazu Navštívenia Panny Márie. Vertikálna kompozícia začína prirodzene dolu, od menzy s nádstavcom, riešeným s veľmi dekoratívnymi rokajovými rezbárskymi prvkami. Svätostánok je zatvorený, s priestorom pre Sviatosť oltárnu. Dekoratívny, nepravidelne tvarovaný otvor je vo vrchole zvýraznený rokajom. Po oboch stranách svätostánku sú relikviáre, tiež v bohatých rokokových rámoch. Vedľa nich sochy anjelov v nadživotnej veľkosti. Čiastočne s dynamickým pohybom tela a drapérie. Tváre sú modelačne klasicisticko-insitného charakteru. Obaja smerujú symetricky k oltáru v adoračnom geste, so zloženými rukami. Sochársku kompozíciu tvoria zemskí patróni sv. Štefan a sv. Ladislav, uhorskí králi. [6]
Ľavý bočný oltár sv. Jána Nepomuckého [7] je zároveň kazateľnicou, v hornej časti má okrem obrazu svätca v rokokovom ráme plastiky sv. Petra a Pavla a na rezonančnej strieške bohatú drapériu s putti. Pravý bočný oltár sv. Jozefa Pestúna [8] je v hornej časti riešený ako pendant predošlého oltára, v dolnej časti má grottu so sochou ležiacej sv. Rozálie. [9] Všetky tri oltáre sú práce jednej dielne. Krstiteľnica s postavičkami dvoch anjelov, ktorí držia nad hlavou nádobu s vrchnákom. Značne pozmenený organ stojí na murovanom chóre, parapet chóru zdobia štukové akantové ornamnety. Na severnej strane kostola je malá kaplnka s kamenným klasicistickým portálom, nad ktorým je sekundárne umiestnený starší barokový spojený erb. [10]
Vznik nového kostola vo Finticiach podmienil aj dôstojné vnútorné vybavenie a objednávku nových bohoslužobných nádob. [11]
Rekonštrukcia.
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 2134/2. [12]
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stojí v centrálnej časti obce.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 361.
[2] www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html?original_idm=158966 (18.11.2013)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 361.
[4] www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html?original_idm=158966 (18.11.2013)
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 361. Obraz, ktorým je určené patrocínium fintického kostola, tvorí dominantu oltárnej kompozície. Celkové poňatie kompozície, pozadia a celkového podania prezentuje klasicistické stvárnenie. Novozákonný námet navštívenia Panny Márie Alžbety, matky sv. Jána. Bola to Alžbeta, ktorá povedala Márii "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho". Obyčajne býva námetom len dvojica žien, ktoré očakávajú narodenie dieťaťa. Zachariáš, manžel Alžbety, je v tomto výjave zobrazovaný skromnejšie. Celý výjav je však podaný epicky presne. Každá postava vyjadruje svojim postojom, výrazom tváre, gestom rúk, presne to, čo opisuje v evanjeliu. Mária počúva, Alžbeta hovorí, Zachariáš mlčí. Je viditeľné, že autor maľoval podľa nejakej predlohy, pričom v snahe interpretovať vlastný výtvarný názor, nerešpektoval vlastnosti kompozície. Pozadie obrazu situoval do imaginárneho sídla, ktorého architektúra je antikizujúca, obľúbená v období klasicizmu. Oltár je od doteraz neznámeho autora. Obraz je osadený v bohato tvarovanom rokokovom drevenom vyrezávanom ráme. Ojedinelé je umiestnenie malieb v rokokových kartušiach, ktoré sú súčasťou rámu. Námety sú z Máriinho života. Celý komplex oltára je doplnený dvoma bohato tvarovanými svietnikmi na trojnožke. www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html?original_idm=158966 (18.11.2013)
[6] Svätý Štefan, prvý uhorský kráľ. Misionár, šíriteľ kresťanstva. Založil niekoľko biskupstiev a arcibiskupstiev. Po mnohých bojoch o uhorský trón zavládol mier a Štefan požiadal pápeža, aby mu slávnostne zveril uhorskú krajinu, a povolil založiť desať biskupstiev. Pápež mu poslal posvätenú kráľovskú korunu a kríž. Socha na hlavnom fintickom oltári je námetom inšpirovaná legendou, podľa ktorej sv. Štefan keď obrátil celú krajinu na kresťanstvo, ponúkol svoju korunu Panne Márii. Presne tento výjav je zachytený v nádhernom úprimnom geste. Táto časť je z celej sochárskej výzdoby najzdarilejšia. Podľa niektorých znakov je možné usudzovať, že ju vyrezal oveľa zručnejší majster, ako ostatné sochy. Čiastočne barokovo spracovaná drapéria a expresívna nadsádzka vo výraze tváre, hovorí o nadanom majstrovi. Svätý Ladislav obyčajne býva znázorňovaný vo vojenskom brnení, s vojenskou sekerou a kráľovskou korunou. Takto je znázornený aj vo Finticiach. Sochárska výzdoba oltára pokračuje plynule do architektonickej výstavby oltára cez štvoricu stĺpov. Toto kombinovanie architektúry, maliarstva a sochárstva je typické pre obdobie baroka a vytvára veľkú optickú ilúziu priestoru. Bočné polia medzi stĺpmi sú riešené drapériou, v strede je umiestnený veľký obraz, ktorý tvorí dominantu celého oltárneho komplexu. Je umiestnený v rokokovom vyrezávanom pozlátenom ráme. Nad ním je koruna uhorských kráľov podobná tej, ktorú má na vankúši sv. Štefan. Je nesená malými anjelíkmi-putti, ktorí sedia na volutách a rokajových výzdobách. Koruna tvorí baldachýn. Tento typ oltárneho ukončenia je typickým pre obdobie baroka a bol často používaný v Čechách, Rakúsku a na Slovensku. Pod baldachýnom, v strede medzi obláčikmi a cherubínmi, ktorí symbolizujú nebo, je svätožiara sa monogramom Panny Márie. Je zaujímavé, že v nadväznosti na ikonologické vyjadrenie v soche sv. Štefana, je uhorská koruna vo vrchole oltára ako koruna Panny Márie Kráľovnej, aj ako koruna prijatá od svätca. Panna Mária mala dominantné postavenie v strednej Európe. Uhorsko bolo Regnum Marianum. Máriiným kráľovstvom. www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html?original_idm=158966 (18.11.2013)
[7] Pozoruhodný osud Jána Nepomuckého, spovedníka kráľovnej, ktorý pod hrozbou smrti (podľa legendy) odmietol prezradiť spovedné tajomstvo kráľovskému manželovi s nie najčistejším svedomím. Fakty z histórie však ukazujú na neoblomnosť a zásadovosť v otázkach viery a cirkvi. Nebol ochotný znášať mocenské zasahovanie do svojich biskupských práv. Po dosť dlhých sporoch dal kráľ Václav IV. Jána Nepomuckého zviazaného hodiť z pražského kamenného mosta do Vltavy. Podľa legendy nad miestom jeho utrpenia sa objavilo päť hviezd, ktoré označovali miesto, kde je mučeníkovo telo. Po vytiahnutí z vody pochovali kňazovo telo. Jeho hrob bol uctievaný od začiatku. Neskoršie boli ostatky prenesené do katedrály. Pred kanonizáciou bol hrob otvorený a pri manipulácii s lebkou bol nájdený kus hmoty. Odborná komisia konštatovala, že táto hmota je udivujúcim spôsobom zachovaná, išlo o svätcov jazyk. Celý proces uctievania Jána Nepomuckého sa veľmi rýchlo rozšíril. Jeho svätorečenie bolo 19. marca 1729, v Lateránskej bazilike v Ríme. Sv. Ján Nepomucký je na obraze znázornený v hnedom rúchu, ale s kráľovským plášťom, podšitým červenou látkou (farba kráľovského purpuru) a veľkým hermelínovým golierom. Okolo hlavy má päť hviezd. Zvláštnosť ikonografického zobrazenia je v netypickom zobrazení svätca v kráľovskom plášti, a zároveň v hnedom kajúcnickom šate. Jediným tradičným atribútom je kríž, ktorý drží v ľavej ruke. Pravou rukou žehná. Doplňujúcimi svätcami, po oboch stranách obrazu sú sv. Peter a Pavol so svojimi atribútmi. Celý komplex je doplnený neskorobarokovými a rokokovými detailmi, s polychrómiou a zlátením. Oltár tvorí dominantné postavenie vo vyústení ľavej strany chrámovej architektúry. Zároveň je pendantom pravej strany, v týchto miestach rovnako ukončenej chrámovej lode do presbytéria, v ktorom je umiestnený hlavný oltár. www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html?original_idm=158966 (18.11.2013)
[8] Sv. Jozef bol deklarovaný za patróna Rakúska v roku 1675 pápežom Klementom X., na podnet Leopolda I. Postupne sa jeho kult pretransformoval na ochrancu rodiny. Veriaci mali a majú vždy k sv. Jozefovi úctu. Nájde sa len málo kostolov, kde sv. Jozef ako patrón chýba. Na oltári vo Finticiach je sv. Jozef ústrednou postavou oltárneho obrazu. Malého Ježiška nedrží na rukách, ale je k nemu sklonený v opatrovníckom geste. Takto neznámy autor obrazu vyjadroval pestúnsky vzťah sv. Jozefa k malému dieťaťu-Ježiškovi. Kompozícia obrazu je jednoduchá a stred tvorí nahé telíčko dieťaťa objímajúce sv. Jozefa v jemnom detskom geste. Výraz sv. Jozefa je priam posvätný a vyjadrený je aj láskavým priklonením svojej hlavy k hlávke dieťaťa. Obraz je osadený v bohatom zlatom rokokovom ráme. Po stranách oltára sú dvaja svätci. Sv. Anna drží v rukách knihu s rozradostenou tvárou, akoby učila čítať Pannu Máriu, svoju dlhoočakávanú dcéru, ktorá bola predurčená priviesť na svet Spasiteľa. Postava sv. Joachima je pootočená smerom k nebesiam, v ďakovnom výraze tváre a očí. V rukách drží pastiersku palicu ako symbol jeho pokorenia v chráme, dobrovoľného vyhnanstva a neskoršieho radostného návratu. www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html?original_idm=158966 (18.11.2013)
[9] Svätá Rozália bola zo začiatku uctievaná len vo svojej vlasti na Sicílii, v Palerme. Žila v 12. storočí, na kráľovskom dvore, ako dvorná dáma kráľovnej. Neuspokojoval ju život na výslní a v blahobyte. Utiahla sa do kláštora, vo svojej snahe žiť nábožne. Ale ani tento život jej nebol dosť asketický. Odišla do pustatiny a žila pustovníckym životom. Tam zomrela, a bola aj pochovaná. Pri vypuknutí moru v Palerme sa našli jej ostatky (v roku 1624) a preniesli ich do Palerma. Od toho dňa skončila morová epidémia. Jej atribútmi sú jaskyňa a veniec bielych ruží. Rozáliin kult sa rozšíril do ostatnej Európy najmä vďaka jezuitom, ako ochrankyne pred morom. Táto skutočnosť zaiste ovplyvnila aj ikonologickú výstavbu oltára vo Finticiach. Skĺbenie jednotlivých postáv, navonok nesúrodé, sa v takýchto súvislostiach javí ako veľmi hlboko duchovne a emotívne zoradené, viažuce sa k hlavnému oltáru Navštívenia Panny Márie, ale aj k udalostiam v Uhorsku, v ktorom tiež v roku 1713, zúrila veľká morová epidémia. www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html?original_idm=158966 (18.11.2013)
[10] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 361.
[11] Nie sú presne zdokumentované bohoslužobné nádoby, ani ich počet, ani ich tvar. V určitých materiáloch sa spomínajú, ale uvedený je len počet. Kalich, paténa a monštrancia sú predmetmi, ktoré sa používajú pri bohoslužbe. Liturgické predmety, ktorými boli dopĺňané staršie kostoly, alebo boli zariaďované nové kostoly, prirodzene boli veľmi vzácne, vyhotovené zo zlata a striebra. Kostolná liturgická výbava fintického kostola pozostáva z dvoch monštrancií, troch kalichov a niekoľkých patén.Monštrancia, ktorá sa už nepoužíva, je rokoková. Jej umelecko-historické zaradenie môžeme predpokladať do roku vzniku kostola. Patrí do okruhu slncových monštrancií, ktoré boli veľmi obľúbené v období baroka. Avšak táto, fintická, má znaky aj rokokového štýlu. Nepravidelnosť rokajovej výzdoby. Tvar sa skôr približuje trojuholníku ako ikonologickému vyjadreniu sv Trojice a je vytvorený z nepravidelných tvarov lúčov. Túto časť tvorí základný vonkajší obrys. Je z pozláteného striebra. Pred touto vrstvou je predsadená tepaná strieborná vrstva s dekorom liatych rokajov a nepravidelne tvarovaných mušlí, vo vrchole vyúsťujúcich do baldachýnu. Zasklenú schránku bez lunuly lemuje strieborný pozlátený predsunutý rámik. Monštrancia má niekoľké znaky z monštrancie z Dómu sv. Martina v Bratislave. Kalich tvarovo a námetom môžeme zaradiť do toho istého obdobia. Má kruhovú nohu, bohato dekorovanú tepaným figurálnym námetom s troma anjelmi s kalichom, rebríkom a palmovými ratolesťami, doplnený akantovými listami. Driek kalicha má hruškový nódus. Kupa je dekorovaná podobne ako noha. Postavičky anjelov však majú v rukách iné atribúty-rebrík, klásky, kríž a Veronikinu šatku. Výška kalicha je 22 cm. Ďalší kalich má šesťlaločnú nohu. Svojim tvarovaním a umelecko-remeselným spracovaním je pravdepodobne starší, ako predchádzajúci kalich. Šesťlaločná prelamovaná noha s gravírovaným dekorom v ktorom je zakomponovaný monogram Márie. Na tenkom diečku, nodus v tvare hrušky. Kupa kalicha je ozdobená košom, s prestrihovaným rastlinným ornamentom. Kalich je z pozláteného striebra, kôš je strieborný. Tento kalich má zvláštne zloženie. Gravírovaná noha pripomína svojim výtvarným podaním renesančné kalichy (Bardejov, sv. Egídius, Štvrtok na Ostrove). Tvarovo najstarším sa javí kalich s prelamovanou a podkasanou nohou. Na drieku má nó dus v tvare hrušky a hladký, v hornej časti tesne pri okraji, mierne vypnutý. Je z pozláteného striebra, výška 21 cm. www.fintice.sk/historia-a-pamiatky.html?original_idm=158966 (18.11.2013)
[12] www.pamiatky.sk (15.6.2024)
www.fintice.sk
49.052251, 21.285688
49°03'08.1"N 21°17'08.5"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.
