- vyžívanie alebo napodobovanie prvkov ľudovej kultúry mimo jej prirodzeného prostredia, spravidla mimo pôvodných funkcií. Ako proces osvojenia folklóru a jeho transformácie v iných druhoch kultúry má svoje historického korene. Je to i výsledkom vzájomného ovplyvňovania umeleckých prejavov tzv. ľudovej a vysokej proveniencie a tvorí logické protiváhu folklorizácie. Javy folklorizácie sa najčastejšie viažu na iné komunikačné väzby ako pôvodné folklórne javy. Narušuje sa tu jednota tvorby reprodukcie, času a miesta realizácie folklóru, čiže mení sa folklórna situácia. Folklorizmus býva definovaný aj ako druhá existencia folklóru, t. j. ako sprostredkovanie ľudovej kultúry z druhej ruky. V súčasnosti sa pod folklorizmom chápu tak jeho pozitívne ako aj negatívne prejavy. Tomu zodpovedajú dve línie folklorizmu. Vonkajšia línia sa opiera o využívanie folklóru v oblasti turistiky a komerčných záujmov, vnútorná zodpovedá súčasnému záujmu ľudí o cieľavedomé uchovávanie a rozvíjanie tradícií (u nás hlavne v oblasti ľudového výtvarného prejavu a najmä v práci a tvorbe dedinských folklórnych skupín a súborov, usporadúvaním folklórnych súťaží festivalov a pod. ). Do oblasti folklorizmu patria i všetky formy uvádzania folklóru v literatúre, v masovokomunikačných prostriedkoch (televízia, rozhlas, film) a najmä rozšírené formy scénického folklóru. Folklorizmus sa v jednotlivých umeleckých druhoch prejavuje v podobe rôzne štylizovaného folklóru. Leng rozlíšil tri základné stupne štylizácie. Prvý stupeň predstavuje citácia folklóru, pri ktorej sa rešpektuje autentické znenie folklórnej predlohy (dedinské folklórne skupiny, ktoré sa usilujú o rekonštrukciu autentického folklórneho prejavu). Druhým stupňom je imitácia, kde sa upravovateľ alebo tvorca snaží zásahom do pôvodnej štruktúry umocniť niektoré stránku folklóru pre konkrétnu príležitosť jeho prevedenia (úpravy ľudových piesní, choreografické úpravy vo folklórnych súboroch). Najvyššou formou je prekomponovanie folklóru, kde autentický folklór slúži ako predloha a kde sa výrazne uplatňuje individuálny tvorivý podiel umelca inšpirovaného folklórom. Do oblastí folklorizmu nepatrí tvorba inšpirovaná folklórom, ktorá je zvrchovaným individuálnym, umeleckým dielom a folklór je len inšpiračnou zložkou autonómnej umeleckej výpovede (prvky folklórnej metodiky vo vážnej hudbe, povesťové motívy v literatúre pre deti a pod). Folklorizmus sa rozdeľuje do niekoľkých oblastí.
 

Do popredia vedeckého záujmu sa dostali najmä:
 

- scénický folklórizmus
 

- hudobný folklórizmus
 

- výtvarný folklorizmus
 

- literárny folklorizmus