Lokalita
obec Gáň, okres Galanta, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Aj keď prvým, i keď nepriamym dôkazom o existencii gáňskeho kostola sú záznamy pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337, prvé stavebné etapy kostola datujeme minimálne o 100 rokov skôr. Datovanie výstavby kostola v Gáni je problematické najmä kvôli nekomplexnosti zachovania hmoty a záklenkov okenných otvorov lode. Na základe analógií ho datujeme zatiaľ na prelom 12./13. storočia. Kostol vznikol v súčasnom rozsahu pôdorysu – jednoloďový, s mierne podkovitou apsidou zaklenutou konchou. Stavebným materiálom boli tehly – tzv. plevovky, základy kostola sú ale kamenné. Riadkovanie tehál na niektorých miestach klesá a je tvorené nepravidelným kladením väzákov a behúňov. Loď kostola bola plochostropá a presvetlená len dvomi malými štrbinovými okienkami na južnej fasáde, situovanými v dvoch východných osiach. Tretie rovnaké okienko, zachované takmer v plnom rozsahu dodnes presvetľovalo východnú stranu apsidy. Záklenky okien lode sa nezachovali, záklenok okna apsidy je mierne prevýšený. Mali „motýlikový“ pôdorys s obojstranne rozšírenými špaletami. Južný vstup do kostola mal polkruhový záklenok s archivoltou a dvakrát pravouhlo ustúpenú profiláciu ostenia vytvorenú v tehlovom murive. Nepoznáme žiadny iný detail portálu, avšak je možné, že v tympanóne archivolty sa mohla nachádzať výtvarná výzdoba. Portál zrejme dopĺňali po bokoch ďalšie dekoratívne prvky, čo dokladá osekané murivo viditeľné na fotografiách z roku 1968, kedy boli na fasádach odstránené všetky omietkové vrstvy. V interiéri boli ostenia vstupného otvoru portálu pri jeho zaslepení v baroku zničené. Iné detaily sa v interiéri nezachovali, mladšie stavebné úpravy zničili aj omietkové vrstvy. Fasády kostola členila panelácia pravouhlými lizénami, avšak ich ukončenie na južnej ani severnej fasáde nepoznáme. Jediné zachované ukončenie oblúčikmi sa zachovalo v severnej časti západnej fasády, teda spodný dvojoblúčik s lizénami je jediný pôvodný. Šírky medzi lizénami na južnej a severnej fasáde napovedajú, že medzi jednotlivými lizénami mohli byť združené menšie oblúčiky. Slepé arkády, avšak s úzkymi arkádami, má najbližšie kostol v Čiernom Brode – Hegy a Diakovciach. Horná časť muriva bola neskôr odstránená a nahradená súčasnými oblúčikmi. ^[1]
 

Druhá stavebná etapa, pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia, znamenala obnovu zrejme poškodeného kostola, čo dokladajú viaceré indície. Súvisieť to mohlo aj s nájazdmi Mongolov. K obnove kostola sa mohlo prikročiť v období bez násilných zásahov do majetkovej držby. Takýmto časovým úsekom bola druhá polovica 13. storočia, okolo roku 1251 a najmä po roku 1268. Došlo k odstráneniu celej hornej časti muriva lode i apsidy, pričom koncha ostala zachovaná. Vytvorili aj nové okná vo vyššej úrovni. V nadstavbe obvodových múrov sa na fasáde vytvorili aj nové oblúčiky, ktoré sa napasovali na lizény z 1. stavebnej etapy. ^[2]
 

V prvej polovici 14. storočia postavili sakristiu, ktorá sa nepristavila k apside, ale k lodi. ^[3]
 

Kanonické vizitácie opisujú kostol v roku 1634 ako ruinu. V takom stave ho dal v roku 1745 na vlastné náklady obnoviť miestny šľachtic Juraj Pacer, pričom kostol získal nové patrocínium sv. Rodiny. Pôvodný trámový strop lode nahradila súčasná valená klenba v dvoch poliach. Loď kostola sa presvetlila dvomi novými okennými otvormi s polkruhovými záklenkami. Prestavba zahrnula aj výmenu vstupných otvorov – pôvodný južný sa zamuroval a vytvoril sa nový na západnej strane v súčasnej polohe. V roku 1845 sa postavila nová sakristia. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Gáň – Kostol sv. Rodiny (č. ÚZPF 3/0 ) – architektonicko-historický a umelecko-historický výskum - rok 2013. Autori: Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. Archívny výskum: Mgr. Peter Buday, PhD.. ^[5]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.