Iný názov
Veľká Poloma

Lokalita
obec Gemerská Poloma, okres Rožňava, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne klasicistický tolerančný objekt postavený v rokoch 1786 - 1787. ^[1] Sieňový priestor s oblým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi dosadajúcimi hladko do steny. Na klenbových poliach sú štukové obrazce. Z troch strán priestoru je drevená protestantská empora. Pôvodné štítové priečelia a bloková pozdĺžna stavba modlitebne majú lizénové rámovanie. Vysoká veža, situovaná do štítového priečelia, je upravená v historizujúcom pseudorománsko-gotickom slohu so sedlovým portálom, neorománskymi združenými oknami, zuborezovým vlysom. ^[2] Zastrešená je ihlanom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty.
 

Oltár je klasicistický, typu triumfálnych brán, s obrazom Krista medzi deťmi od M. Finsterbuscha z roku 1937. Kazateľnica je neskorobaroková z polovice 18. storočia s prehybovaným bohato profilovaným parapetom, na ktorom sú v rokajovej kartuši tri ploché reliéfy (Milosrdný samaritán, Dobrý pastier, Rozsievač) a na volútových konzolách sa nachádzajú postavy štyroch evanjelistov. Postava anjela s Desatoro na rezonančnej strieške je klasicistická. ^[3]
 

Súpis pamiatok na Slovensku v inventári kostola uvádza aj cínové konvice z roku 1784 a 1804. ^[4]
 

Vstupné dvere sú drevené, jednokrídlové so segmentovým záklenkom. Hlavný vstup do lode je cez podvežie zaklenuté valenou klenbou. Z podvežia vedú úzke točité murované vretenové schody s drevenými nástupnicami do veže odkial je výstup na emporu. Loď je zaklenutá dvomi poliami pruskej klenby s medziklenbovými pásmi dosadajúcimi hladko do steny. Fasáda lode je zdobená lizénovým ránovaním, podstrešnou profilovanou rímsou, okná sú zdobené ostupujúcim tenkým štukový rámom s klenáčikom vo vrchole. Loď je zastrešená sedlovou strechou v závere ukončenou miernou maľbou. V závere hrebeňa je drobná vežička z medeného plechu (sanktusník). Vysoká predstavaná veža je situovaná do štítového priečelia. Je upravená v historizujúcom pseudorománsko-gotickom slohu so sedlovým portálom, poloblúkovými združenými oknami, oblúčkovým vlysom, kruhovým oknom, polkruhovým oknom a pod. Veža je zastrešená vysokým štíhlym pseudogotickým ihlanom. ^[5]
 

Koncom 17. storočia nastali chvíle nového prenasledovania, ktoré sa ťažko dotkli aj Polomy. Andrássyovci, ktorí boli pôvodne evanjelici, vstúpili do katolíckej cirkvi. Po roku 1673, keď prišli na Gemer Jezuiti, odobrali polomským evanjelikom chrám Boží. Na krátku dobu ho potom znova užívali v rokoch 1683 - 1702. Po povstaní Františka Rákoczyho dostali evanjelici väčší kostol a katolíci menší, avšak po Satumárskom mieri v roku 1712 bol evanjelický kostol nadobro zhabaný. Evanjelického farára Pavla Triznayho mučili a vyhnali a evanjelikom bolo zakázané sa za akýmkoľvek účelom schádzať. V tom období po roku 1712 sa duchovný život odohrával iba na tzv. artikulárnych miestach. Jedným takýmto miestom bola aj Nižná Slaná, kam chodievali polomskí evanjelici na služby Božie. Počas 70 rokov udržiaval malý počet katolíkov dva kostoly, načo sa malopolomský okolo roku 1753 zrútil. ^[6]
 

Keď sa o Tolerančnom patente dozvedeli evanjelici vo Veľkej Polome, spojili sa s evanjelikmi s Malej Polomy a Betliara a vyslali žiadosť k samotnému cisárovi o stavbu chrámu Božieho. Ich žiadosť však nebola hneď úspešná, lebo sa museli preskúmať náležitosti ako napr.: či je v týchto obciach dosť rodín, ktoré by dokázali udržať farára a učiteľa, či sú schopní bez toho, aby to bolo na úkor daní pre cisára postaviť chrám. Všetky tieto náležitosti prešetrila miestodržiteľská rada. Na župnom zhromaždení dňa 4. septembra 1783 bol prednesený výsledok šetrenia. Župa súhlasila s prosbou a dňa 12. decembra odoslala svoje odporúčanie miestodržiteľskej rade spolu aj so zoznamom evanjelických rodín veľko, malopolomských a betliarskych a výkazom dobrovoľných obetí na stavbu chrámu a vokátory pre farára a učiteľa. Dňa 26. apríla 1784 došla odpoveď so súhlasom k stavbe chrámu. ^[7]
 

Na to však, aby mohli stavať bolo potrebné získať vhodné pozemky. Obrátili sa teda na grófa Andrássyho, ktorý im ponúkol pozemok mimo obce a dokonca na močarisku. Cirkev ponuku odmietla. Za pomoci superintendenta Ruffimyiho a seniorálneho dozorcu Gašpara Ignátha sa obrátili na župu, ktorá určila komisiu, ktorá mala zistiť opodstatnenosť žiadosti. Komisia zhodnotila, že pozemky, ktoré pridelil gróf neboli vhodné a tak aj za pomoci župného administrátora Ladislava Prónayho župa pridelila vhodné pozemky a to bezplatne. Na získanom pozemku začali evanjelici v roku 1786 stavať kostol, súčasne sa stavala fara a škola. Základný kameň kostola bol položený 24. apríla 1786 v rámci slávnostných služieb Božích, kde odznela slávnostná kázeň miestneho farára. ^[8]
 

Chrám Boží bol dobudovaný dňa 20. októbra 1787. Posvätili ho dňa 21. októbra v v 22. nedeľu po Sv. Trojici miestny farár a Ján Pruny nižnoslanský farár. Ku stavbe chrámu, fary a školy prispela cirkev malopolomská 1/3 nákladov, cirkev betliarska prispela výlučne na stavbu fary 50 zlatými, ktoré im bolo spolu aj s ďalšími 50 zlatými v roku 1805 vrátené, keďže sa Betliar osamostatnil. ^[9]
 

Za pôsobenia farára Karola Kellnera si cirkevný zbor v roku 1816 zadovážil kalich a v roku 1819 dal vystavať oltár. V roku 1834 zadovážil prvý zvon a ďalšie dva zvony sa získali v roku 1854. Zvony boli uložené do drevenej zvonice pri kostole. 26. novembra 1854 sa konala slávnosť pri 50. výročí pôsobenia Karola Kellnera v cirkevnom zbore. Dňa 10. júna 1856 Karol Kellner umrel a bol pochovaný vo farskej záhrade, ktorú sám založil, no neskôr sa jeho pozostatky preniesli na miestny cintorín. ^[10]
 

V roku 1869 sa začal murovať plot okolo kostola a farskej záhrady. V roku 1874 bol položený základ novej veže. V rokoch 1897 - 1898 postavili nový organ. V roku 1913 bol zakúpený veľký luster do kostola. V októbri 1914 boli odobraté kostolu tri zvony, za čo síce bola vyplatená náhrada, ale zboru ostal iba jeden zvon. V roku 1917 vzali zboru aj posledný - štvrtý zvon. Pri 400 ročnej pamiatke na reformáciu bola vyhlásená zbierka na nové zvony. ^[11]
 

V roku 1921 bola prevedená oprava organu. Dňa 22 júna 1924 bola vykonaná posviacka troch nových zvonov, ktoré boli zakúpené v Chomutove. V roku 1925 sa prikročilo k oprave strechy a puknutej klenby. 22 . novembra 1925 bola oprava dokončená a kostol posvätený. Po tom čo v roku 1928 vietor strhol plechy z veže, bola v tom istom roku opravená. ^[12]
 

V roku 1935 sa vykonala renovácia fary, oprava hospodárskych budov. Výstavba nového oltára po požiari bola vykonaná Jánom Dunajským – sochárom a rezbárom v čase od 10.8.1936 - 21.10.1936. Oltárny obraz namaľoval p. Finsterbusch z Drážďan, rodák z Rožňavy. Pri oprave oltára bola vystavaná nová kazateľnica, ktorú vyšla taktiež z rúk majstra Jána Dunajského z Liptovskej Tepličky. ^[13]
 

7. októbra 1934 bola slávnostne posvätená pamätná umelecká doska z čiernej žuly a bronzu na počesť Petra Kellnera - Hostinského. V roku 1937 sa vymenili lavice, opravili okná, a boli vsadené nové dvere. ^[14]
 

V roku 1958 sa obec Malá Poloma a Veľká Poloma spojili a vznikol jeden cirkevný zbor Gemerská Poloma. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 10 148/0. ^[16]
 

V roku 1957 bola prevedená oprava vonkajšej fasády kostola a 3. novembra bol chrám po rekonštrukcii posvätený. ^[17]
 

V roku 1971 sa podarilo vymaľovať interiér kostola: 95 brigádnikov odpracovalo 600 hodín. ^[18]
 

V roku 1975 sa vykonala generálny oprava veže kostola. Na oprave sa finančne spolupodieľala aj miestna rímskokatolícka cirkev. ^[19]
 

V roku 1991 sa previedla elektrifikácia zvonov. ^[20]
 

V roku 1996 dokončila oprava múrika okolo záhrady, previedla sa oprava zvonov, maľovanie fary. ^[21]
 

V roku 1997 sa začala generálna oprava veže. Bola vybudovaná celá konštrukcia veže. Oprava bola uskutočnená sa pomoci finančnej zbierky členov cirkevného zboru, ale taktiež za pomoci rodákov z Kanady. Vymenila sa krytina za nový materiál - medený plech. ^[22]
 

V roku 1998 sa pristúpilo ku generálne oprave vonkajšej fasády kostola. ^[23]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Situovaný je v časti obce Veľká Poloma na kopci vedľa štátnej cesty vedúcej do Spišskej Novej Vsi. Obostavaný je zástavbou rodinných domov a súčasťou kostolného areálu je fara. ^[24]