- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
Kúrie späť
Grinava (Pezinok) - Hodossyovská kúria
Iný názov
Myslenice [1]
Myslenice [1]
Lokalita
obec Pezinok, okres Pezinok, Bratislavský kraj
obec Pezinok, okres Pezinok, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
Kúria sa vyvinula zo sedliackej usadlosti a bola oslobodená od poddanských povinností. Spomína sa už v roku 1570, keď ju dostali darom bratia Györffyovci od grófa Ecka zo Salmu. Od roku 1588 vlastnil kúriu Štefan Illesházy, ktorý v nej postavil mlyn a vodu na jeho fungovanie získal odklonením Rakovského potoka. V roku 1610, po smrti Štefana Illesházyho, darovala jeho manželka Katarína Pálffyová kúriu Žofii Ördöghovej. Neskôr sa majitelia viackrát menili a patrili medzi nich Pállfyovci a Hodossyovci, po ktorých je kúria nazvaná. [2]
Kúria sa vyvinula zo sedliackej usadlosti a bola oslobodená od poddanských povinností. Spomína sa už v roku 1570, keď ju dostali darom bratia Györffyovci od grófa Ecka zo Salmu. Od roku 1588 vlastnil kúriu Štefan Illesházy, ktorý v nej postavil mlyn a vodu na jeho fungovanie získal odklonením Rakovského potoka. V roku 1610, po smrti Štefana Illesházyho, darovala jeho manželka Katarína Pálffyová kúriu Žofii Ördöghovej. Neskôr sa majitelia viackrát menili a patrili medzi nich Pállfyovci a Hodossyovci, po ktorých je kúria nazvaná. [2]
Poslednými majiteľmi bola rodina Bunčáková, ktorá vlastnila v Grinave role a vinice. Jej hlavným zdrojom príjmov bol práve mlyn a hostinec, ktorý sa kvalitou svojej kuchyne a vínnej pivnice dostal dokonca do povedomia diplomatických kruhov v neďalekej Bratislave. [3]
Objekt má pôdorys v tvare písmena L, ktorého dlhšiu časť tvorí uličné krídlo, orientované na severozápad. Kratšie krídlo má severovýchodnú orientáciu. Mohutná strecha je valbová. Hladké fasády sú veľmi jednoduché, členené len okennými otvormi. Jediným výraznejším architektonickým prvkom je segmentovo ukončený vstupný portál s prejazdom. [4]
Z hlavnej fasády budovy boli v 20. storočí odstránené dva mohutné oporné piliere a bo zamurovaný vstup do hostinca. V interiéri je dodnes zachované pôvodné mlynské zariadenie. [5]
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav historického objektu je dobrý. Je v súkromnom vlastníctve.
Stav historického objektu je dobrý. Je v súkromnom vlastníctve.
Prístup
Nachádza sa v Grinave, pri hlavnej ceste spájajúcej Bratislave s Pezinkom, a svojou hmotou tvorí dominantu v okolitej zástavbe rodinných domov. [6]
Nachádza sa v Grinave, pri hlavnej ceste spájajúcej Bratislave s Pezinkom, a svojou hmotou tvorí dominantu v okolitej zástavbe rodinných domov. [6]
Poznámky
[1] V roku 1948 spojila s Pezinkom osudy Cajla a od júla 1975 aj Grinava (vtedajšie Myslenice), ktorá ako samostatná obec zanikla. Obec je zaiste prastará. Prvá historická správa o nej je z roku 1208, keď sa spomína ako villa Mhyr, čiže Mir. Je to slovanské slovo, znamenajúce dnes dedina, či ves. Maďari si tento názov prispôsobili na Nyr a keď sem došli v druhej polovici 14. storočia Nemci, dali miestu názov Grűnau, poslovenčený na Grinava. Keď sa v roku 1947 poslovenčovali názvy obcí, došlo aj na Grinavu. Odborná komisia na vtedajšom Povereníctve vnútra premenovala Grinavu na Myslenice. Hlavný podiel na tom má nebohý univerzitný profesor Ján Stanislav. V historickej gramatike slovenčiny bol prvotriednym odborníkom. Dal sa však zviesť tvrdeniami historika, univerzitného profesora Václava Chaloupeckého a ten historikom P. Križkom, ktorí nepresne interpretovali listinu z roku 1521, v ktorej sa vypočítavajú majetky grófov Šebuša a Alexandra – vedľa Pezinka uvádza obec Myzlen. No poradie obcí v listine nezodpovedá topografii, je nepresné. Mysle (Mhysle, Myzlen) možno skoro s istotou stotožniť s Pernekom na druhej strane hôr. Niektorí historici sú opatrnejší a píšu, že Mysle ležali v chotári Perneka. Jedno je však isté. Nemožno stotožniť Mir, či Grinavu s obcou Mysle, vzkriesenou po dlhých stáročiach zabudnutia jazykovedcami a historikmi v podobe Myslenice. Keď v máji 1947 došiel do Grinavy dekrét o zmene názvu obce, občania boli roztrpčení a nespokojní, ba sa aj búrili. Kronikár zaznamenal túto udalosť slovami: „Pomenovanie prišlo zhora, t. j. z úradnej moci“. Nepomohli ani deputácie, vyslané obcou k vrchnosti. Zrodili sa posmešky okolitých obcí: Myslenice – Vymyslenice. Ale čo bolo napísané, zostalo napísané. Na 10. výročie tohto premenovania chopil sa príležitosti vtedajší obecný kronikár Dušan Ježík, preštudoval všetok dostupný historický materiál, ponavštevoval odborníkov a dospel aj ako historik k názoru, že Myslenice sú naozaj vymyslené. Svedčí o tom jeho štúdia v obecnej kronike na stranách 138 -143. Zaujímavá je jeho poznámka, že profesor Ján Stanislav ešte v roku 1957 obhajoval svoj názor, ba že sa cítil dotknutý tvrdením, že nemal v roku 1947 pravdu. Podstatne neskôr poslucháčom histórie na prednáške priznal, že sa zmýlil. Neskoro, ale predsa čo však z toho. Myslenice šli svojou cestou. No už v roku 1957 bolo obecnému kronikárovi jasné, že Myslenice čoskoro budú tvoriť súčasť Pezinka. Neváhal to zapísať ani do kroniky. A stalo sa tak, ako spomínal, v roku 1975. Azda sa kronikár utešoval, že so zánikom obce zanikne i jej nevlastný názov. Nezanikol. Ako je zvykom, pomenovala sa ním hlavná ulica – Myslenická. Aby sme nezabudli! Prišla nová generácia, zvykla si na Myslenice. A ako dlho trvalo, kým niektorí zmúdreli a ponechali na kraji bývalých Mysleníc tabuľku s označením Pezinok! Časom si vymohli novú tabuľu: Pezinok, miestna časť Myslenice. Čas robí zázračné premeny. Cajla žije dodnes aj bez označenia. A bude tak aj s Myslenicami, hlavne keď sa včlenia do urbanizovanej zóny mesta. Po politickom prevrate v roku 1989 boli snahy osamostatniť obec a vrátiť jej názov Grinava. Neuspeli. Obec zostala časťou Pezinka, no ako jeho miestna časť sa opäť nazýva Grinava. www.grinava.com (29.11.2018)
[2] VORLÍČKOVÁ, Barbora: Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. In: SNOPKO, Ladislav et al.: Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy. Bratislava: Bratislavský samosprávny kraj, 2012. s. 40.
[3 - 6] VORLÍČKOVÁ, Barbora: Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. In: SNOPKO, Ladislav et al.: Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy. s. 40.
[1] V roku 1948 spojila s Pezinkom osudy Cajla a od júla 1975 aj Grinava (vtedajšie Myslenice), ktorá ako samostatná obec zanikla. Obec je zaiste prastará. Prvá historická správa o nej je z roku 1208, keď sa spomína ako villa Mhyr, čiže Mir. Je to slovanské slovo, znamenajúce dnes dedina, či ves. Maďari si tento názov prispôsobili na Nyr a keď sem došli v druhej polovici 14. storočia Nemci, dali miestu názov Grűnau, poslovenčený na Grinava. Keď sa v roku 1947 poslovenčovali názvy obcí, došlo aj na Grinavu. Odborná komisia na vtedajšom Povereníctve vnútra premenovala Grinavu na Myslenice. Hlavný podiel na tom má nebohý univerzitný profesor Ján Stanislav. V historickej gramatike slovenčiny bol prvotriednym odborníkom. Dal sa však zviesť tvrdeniami historika, univerzitného profesora Václava Chaloupeckého a ten historikom P. Križkom, ktorí nepresne interpretovali listinu z roku 1521, v ktorej sa vypočítavajú majetky grófov Šebuša a Alexandra – vedľa Pezinka uvádza obec Myzlen. No poradie obcí v listine nezodpovedá topografii, je nepresné. Mysle (Mhysle, Myzlen) možno skoro s istotou stotožniť s Pernekom na druhej strane hôr. Niektorí historici sú opatrnejší a píšu, že Mysle ležali v chotári Perneka. Jedno je však isté. Nemožno stotožniť Mir, či Grinavu s obcou Mysle, vzkriesenou po dlhých stáročiach zabudnutia jazykovedcami a historikmi v podobe Myslenice. Keď v máji 1947 došiel do Grinavy dekrét o zmene názvu obce, občania boli roztrpčení a nespokojní, ba sa aj búrili. Kronikár zaznamenal túto udalosť slovami: „Pomenovanie prišlo zhora, t. j. z úradnej moci“. Nepomohli ani deputácie, vyslané obcou k vrchnosti. Zrodili sa posmešky okolitých obcí: Myslenice – Vymyslenice. Ale čo bolo napísané, zostalo napísané. Na 10. výročie tohto premenovania chopil sa príležitosti vtedajší obecný kronikár Dušan Ježík, preštudoval všetok dostupný historický materiál, ponavštevoval odborníkov a dospel aj ako historik k názoru, že Myslenice sú naozaj vymyslené. Svedčí o tom jeho štúdia v obecnej kronike na stranách 138 -143. Zaujímavá je jeho poznámka, že profesor Ján Stanislav ešte v roku 1957 obhajoval svoj názor, ba že sa cítil dotknutý tvrdením, že nemal v roku 1947 pravdu. Podstatne neskôr poslucháčom histórie na prednáške priznal, že sa zmýlil. Neskoro, ale predsa čo však z toho. Myslenice šli svojou cestou. No už v roku 1957 bolo obecnému kronikárovi jasné, že Myslenice čoskoro budú tvoriť súčasť Pezinka. Neváhal to zapísať ani do kroniky. A stalo sa tak, ako spomínal, v roku 1975. Azda sa kronikár utešoval, že so zánikom obce zanikne i jej nevlastný názov. Nezanikol. Ako je zvykom, pomenovala sa ním hlavná ulica – Myslenická. Aby sme nezabudli! Prišla nová generácia, zvykla si na Myslenice. A ako dlho trvalo, kým niektorí zmúdreli a ponechali na kraji bývalých Mysleníc tabuľku s označením Pezinok! Časom si vymohli novú tabuľu: Pezinok, miestna časť Myslenice. Čas robí zázračné premeny. Cajla žije dodnes aj bez označenia. A bude tak aj s Myslenicami, hlavne keď sa včlenia do urbanizovanej zóny mesta. Po politickom prevrate v roku 1989 boli snahy osamostatniť obec a vrátiť jej názov Grinava. Neuspeli. Obec zostala časťou Pezinka, no ako jeho miestna časť sa opäť nazýva Grinava. www.grinava.com (29.11.2018)
[2] VORLÍČKOVÁ, Barbora: Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. In: SNOPKO, Ladislav et al.: Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy. Bratislava: Bratislavský samosprávny kraj, 2012. s. 40.
[3 - 6] VORLÍČKOVÁ, Barbora: Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. In: SNOPKO, Ladislav et al.: Kaštiele a kúrie Bratislavkej župy. s. 40.
Bibliografia
www.pezinok.sk
www.pezinok.sk
GPS
48.270965, 17.249200
48°16'15.5"N 17°14'57.1"E
48.270965, 17.249200
48°16'15.5"N 17°14'57.1"E