Lokalita
obec Sliač, okres Zvolen, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Ranogotický kostol postavený v roku 1263. Prestavaný bol v 15. storočí. V roku 1627 ho zničili Turci. ^[1] Celý areál vtedy chránila priekopa a kamenný múr, ktorý bol v neskoršom období rozobraný. ^[2] Pri obnove v roku 1666 objekt v lodi zaklenuli na stredný stĺp. Bočná kaplnka na severnej strane z 15. storočia bola pôvodne karnerom a v roku 1804 k nej pristavali valene klenutý priestor používaný ako sýpka. ^[3] Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom, bočnou kaplnkou, pristavanou sakristiou, južnou predstavanou predsieňou a západnou strešnou vežou. Fasády sú hladké. Veža je zastrešená ihlanom.
 

Kostol má nepravidelnú pôdorysnú dispozíciu, rozšírené presbytérium a takmer štvorcovú loď, ku ktorej na severnej strane pripojili širokým lomeným otvorom gotickú kaplnku bývalého karnera, tvoriacu zdanlivo bočnú loď sakrálneho priestoru. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom krížovej rebrovej klenby a päťbokým uzáverom, rebrá majú vyžľabenú klinovú profiláciu a zarezávajú sa priamo do steny. Severná kaplnka má dve polia krížovej rebrovej klenby tej istej profilácie ako v presbytériu. Sakristia má valenú klenbu. Okná presbytéria a severnej kaplnky majú kamenné gotické kružby. Štvorcová loď je zaklenutá lunetovou klenbou na stredný stĺp z kamenných kvádrov. Z gotických detailov sa zachoval kamenný portál z presbytéria do sakristie s neskorogotickým oblúkom oslieho chrbta a južný portál lode s gotickým lomeným oblúkom s bohato profilovanými prútmi. ^[4] V roku 1938 interiér vymaľoval nástennými obrazmi (Premenenie Pána, Rozmnoženie chleba, sv. Cyril a Metod) významný spišský maliar Jozef Hanula. ^[5]
 

V rokoch 1578 - 1711 bol kostol v rukách evanjelikov. Vizitácia z roku 1713 informuje o tom, že kostol mal tabuľový oltár - pričom uprostred bol obraz Vzkriesenia, nad ním Nanebovstúpenia a pod nimi svätostánok. Spomínajú sa aj hodiny na veži kostola a murovaná zvonica, ktorá zo 17. storočia. ^[6]
 

Hlavný oltár sv. Mikuláša je z roku 1907, prenesený z Vrútok, neogotický so secesnými prvkami, vo výklenkoch má sochy sv. Petra, Pavla a Mikuláša biskupa. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 spomína fragment pôvodného hlavného oltára z roku 1695 so sochami sv. Petra a Pavla. Oltár Panny Márie je barokový z polovice 18. storočia. Uprostred stĺpovej architektúry s otvoreným nadstavcom je kópia obrazu Trnavskej Panny Márie, flankovaný skupinou sôch Najsvätejšej Trojice. Súsošie Kalvárie je barokové a pochádza z roku 1692 s veristicky podaným korpusom a sochami Panny Márie a sv. Jána evanjelistu. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, na zadnej stene je reliéf Dobrého pastiera. Voľný obraz Zvestovanie je rokokový z druhej polovice 18. storočia. Oltárny klasicistický obraz sv. Mikuláša je z roku 1856. Reliéfny obraz sv. Vendelína je rokokový z druhej polovice 18. storočia, variant reliéfu na kazateľnici. ^[7]
 

V kostole sa nachádzajú tiež barokové obrazy Najsvätejšej Trojice a sv. Rodiny, klasicistický obraz sv. Hieronym a barokové sochy sv. Petra a Pavla, sv. Mikuláša, sv. Ondreja a sv. Jozefa, sv. Antona Paduánskeho, sv. Terezky z Lisieux. ^[8]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola uvádza kalichy - neskorogotický z roku 1519, upravený na začiatku 20. storočia, renesančný z roku 1618, patena z roku 1639, rokokový z 18. storočia a neskorobarokovú monštranciu z roku 1771. ^[9]
 

Kostol je najstaršou architektonickou pamiatkou v meste Sliač. Veľmi zaujímavá je murovaná zvonica pred kostolom z roku 1512, v ktorej je umiestnený jeden z najstarších a najväčších zvonov na Slovensku. ^[10]
 

Nakoľko veži kostola boli kedysi hodiny a v blízkosti stála škola, hostinec, kaštiele, pošta a iné stavby, bol priestor významných centrom obce. ^[11]
 

Pod hájnickú farnosť patrili veriaci z Rybár, Veľkej Lúky, Hronseka, Lukavice, Sampora a z Kováčovej. ^[12]
 

 

Ďalšie významné udalosti v histórii kostola:
 

7.1.1928 - víchor zrútil kostolnú vežu,
 

december 1928 bol inštalovaný betlehem od Jána Procházku z Příbramu,
 

1930 - zaviedla sa elektrina, bol inštalovaný svätostánok do kaplnky kostola a sochársky výtvor Umučenie na Veľký piatok od rezbára z Banskej Štiavnice,
 

1933 - krádež a požiar v kostole, strecha bola pokrytá novou škridľou bobrovkou,
 

1934 - boli zhotovené nové kostolné lavice,
 

1935 - urobil sa na vežu hromozvod, bola zasypaná krypta 1,6 m x 2,5m x 3m, v nej je údajne pochovaná zemianska rodina,
 

1936 - bol vydláždený kostol, pričom dlaždice sú betón a mramorová drť,
 

1940 - bol nainštalovaný nový organ. ^[13]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 1116/1. ^[14]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na mierne vyvýšenine v strede obce.