Lokalita
obec Handlová, okres Prievidza, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Založený na námestí okolo rokov 1340 - 1360 (1370?) ako jednoloďový gotický kostol s polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou vežou. ^[1] Postavili ho karpatskí Nemci, ktorí po príchode a založení obce navštevovali bohoslužby v najbližšom kostole, teda v Ráztočne. Výstavbu iniciovali a financovali samotní veriaci. Kostol bol postavený v celom pôdorysnom rozsahu vo vrcholnej fáze gotiky. ^[2]
 

V roku 1502 kostol vyhorel. Trámový strop hlavnej lode bol zničený a veža značne poškodená. Pri obnove dostala loď na dvoch stredných stĺpoch krížovú rebrovú klenbu. V tom čase bola zrenovovaná i veža a okolo kostola bola postavená murovaná ohrada. V roku 1599 krymskí Tatári vypálili a vydrancovali celú obec a z kostola ostali len holé múry. ^[3] Sakrálny objekt v roku 1603 obnovili a renesančne upravili. Loď zaklenuli na stredný stĺp. Kostol opäť obnovili v roku 1710, pričom ponechali pôvodný stav s menším zbarokizovaním. ^[4]
 

V roku 1941 (1942 - 1943) gotický kostol rozšírili priečnou stavbou nového halového kostola, takže pôvodné presbytérium sa stalo bočnou kaplnkou a veža sa dostala do bočnej polohy. Vo frontových udalostiach priečnu novostavbu ťažko poškodili a napokon v rokoch 1957 - 1958 úplne zbúrali. Pri obnove v roku 1958 podľa projektu architekta Karola Chudomelku kostolu vrátili pôvodnú orientáciu, pričom presbytérium a veža starého kostola dostali svoju pôvodnú funkciu vybudovaním novej lode, osovo napojenej na staré presbytérium. Nová loď s rovným stropom má na východnej strane pôvodné gotické polygonálne uzavreté presbytérium, ktoré je zaklenuté dvoma poľami gotickej krížovej klenby klinového profilu s jedným žľabom. Klenba dosadá na polygonálne konzoly, zdobené plamienkovým motívom. V presbytériu sa zachovali trojité gotické sedílie, kamenné pastofórium z 15. storočia a gotický vstupný portál. Predstavaná gotická veža s neskorogotickým portálom je zakončená renesančnou krytou pavlačovou ochodzou, ktorá je zastrešená šindľovou baňou. Vstupný portál vo veži má v kamennom ostení pretínavé prúty a tordovanú pätku stredného prúta. ^[5] Fasády sú hladké, členené jednostupňovými opornými piliermi, na lodi vysokými obdĺžnikovými oknami a na presbytériu lomenými oknami. Loď má sanktusník. Strecha (veža a loď) je pokrytá dreveným šindľom.
 

Hlavný oltár je neogotický so sochami sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Alojza a sv. Terézie z Lisieux. ^[6]
 

Monštrancia je gotická a pochádza z 15. storočia. ^[7] Darcom je podľa historických prameňov Ján Korvín; podobné monštrancie dostali na okolí ešte tri farnosti: Bojnice, Prievidza a Brezany. ^[8]
 

Viaceré stavebné zásahy po období gotiky boli necitlivé, ba dokonca ničivé - postavenie barokových empór (1660), či neogotická výmaľba (1905). Najväčšie škody boli zapríčinené prestavbou v rokoch 1942 -1943, kedy bola k hlavnej lodi pristavaná priečna loď, ktorej šírke zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. Hlavný oltár bol umiestnený v strede pred presbytériom. Takto upravený kostol dlho neslúžil svojmu účelu. 26. marca 1945 bola loď kostola zásahom leteckého náletu zničená. V čase útoku sa v kostole konala zádušná omša za zosnulých baníkov a padajúci trám usmrtil i kaplána Štefana Bičánika. Najcennejšie časti kostola - presbytérium a veža - zostali neporušené. ^[9]
 

Súčasná loď je z rokov 1957 - 1961 v rozmeroch pôvodnej lode. Okolo stien kostola je vybudovaný raritný trojposchodový chór. Povala je železobetónová, kazetová, so širokými štvorcami. Betónové stĺpy delia priestor na tri časti. Počas budovania lode boli reštaurované steny a okná presbytéria. Strecha i veža boli pokryté novou šindľovou krytinou a bola pristavaná nová sakristia. Na druhé poschodie chóru pod vežou bol umiestnený organ (Varhany Krnov). Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1965. ^[10]
 

Výška veže je 45 m, sú v nej umiestnené tri zvony - dva novšie (1350 funtov a 814 funtov), tretí (1060 funtový) je z roku 1752. ^[11] Kostol prišiel o svoje pôvodné zvony v dôsledku vypuknutia prvej svetovej vojny. Po skončení vojny sa na nové zvony vyhlásila verejná zbierka. Odlial ich zvonolejár Richard Herold z Chomutova. Na hlavnom, veľkom zvone je reliéf sv. Kataríny a na strednom zvone je božie srdce Ježišovo. Oba zvony sú doplnené nemeckými nápismi. Malý zvon pochádza z 19. storočia a ulial ho cisársko-kráľovský dvorský zvonolejár Fridrich Seltenhofer. Nesie reliéf svätého kríža a sv. Jozefa doplnený latinským nápisom. ^[12]
 

Henrich Kricker, zakladateľ obce, prišiel z Kremnice. V Kremnici v tom čase už kostol zasvätený sv. Kataríne veriacim slúžil a tak i handlovský kostol zasvätili sv. Kataríne. V dnešnej terminológii by sme mohli povedať, že Kremnica a Handlová boli partnerskými mestami. Pamiatkový výskum ukázal, že tak ako samotná stavba i farebné prevedenie (veža kostola má zeleno-červenú farbu) boli totožné s kremnickým kostolom. ^[13]
 

Handlovský kostol má jednu z najkrajších veží na Slovensku. Je tvorená tromi cibuľami od spodnej, najväčšej až po tú vrchnú, najmenšiu a dvoma laternami. ^[14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 831/0. ^[15]
 

Po skončení vojny boli vykonané iba nutné sanačné práce a kostol neslúžil svojmu účelu niekoľko rokov. Po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1956 - 1965 bol kostol obnovený do dnešnej podoby. ^[16]
 

Handlová - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (č. ÚZPF 831/1) - čiastkový výskum fasád veže a priľahlých stien kostola - architektonicko-historický a umelecko-historický výskum - rok 2017. Autori: Mgr. Renáta Kollárová. ^[17]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centre mesta.