Wywar (Nový hrad)
obec Hanigovce, okres Sabinov, Prešovský kraj
Na mieste murovaného hradu stál drevený hrádok, ktorého výstavbu predpokladá S. Tóth (1910) už v 11. storočí a B. Varsík (1964) v prvej polovici 13. storočia. Obidva názory však nie je možné prijať, keďže z prameňov je známe, že šľachtic Mičko až po roku 1322 získava z pôvodného kráľovského majetku hradu Šariš majetok (Pečovskej) Novej Vsi, ktorý siahal až za Čerchovské pohorie, do údolia Tople. Na tomto majetku dal vystavať drevený hrad „castrum Wywar“ (Nový hrad) [1], ktorý v roku 1341 prepustil synovi Lorandovi. V nasledujúcom roku kráľ Ľudovít I. potvrdil Mičkovi a jeho synom držbu majetkov a súčasne dostali i povolenie, aby drevený hrad prebudovali na kamenný. Vymretím Mičkovej vetvy prešiel hrad v roku 1398 do kráľovskej držby a kráľ Žigmund ho predal za 600 zlatých florénov poľskému Prokopovi Balickému. Po Prokopovej smrti ho kráľ v roku 1404 zálohuje jeho bratovi Andrejovi a neskôr, v roku 1410, ho vymieňa za zálohu 13 000 zlatých florénov za Sklabiňu v Turci. Kapitánom hradu bol Ladislav z Rozhanoviec. V roku 1408 panstvo šarišského Hrádku získal Imrich z Perína, tajný kancelár kráľa Žigmunda. V rokoch 1410 – 1411 kráľ Žigmund poveril jasovský konvent a Spišskú Kapitulu, aby nového vlastníka uviedli do vlastníctva majetkov panstva Hrádok. V roku 1448 sa hradu zmocnili bratríci vedení kapitánom Petrom z Ratkova. Z hradu potom znepokojovali široké okolie a najmä bohatý Bardejov. [2] Imrich Zápoľský dal hrad do zálohu Ladislavovi Podmanickému napriek tomu, že bol v rukách bratríkov. [3]
V roku 1460 začali na hrad útočiť vojská kráľa Mateja, ale zmocnili sa ho až v nasledujúcom roku. Katarína Perényi, vdova po taverníkovi Jánovi z Perína, požiadala v apríli roku 1461 mesto Bardejov, aby jej pomohlo zmocniť sa hradu, ktorý od začiatku 15. storočia patril jej príbuzným, bohatým magnátom z Perína, a preto považovala hrad Hanigovce za svoj majetok. Bardejovčania mali byť sprostredkovateľmi medzi ňou a istým Hlaváčom, ktorý bol údajne bratom Petra z Ratkova. [4] Správy naznačujú, že majetkoprávne spory zapĺňali takmer celé 15. storočie. [5] Bohatým magnátom z Perína patril hrad až do roku 1512, keď ho prepustili Mikulášovi z Torysy (Tárczay). Šľachticom z Torysy patril do roku 1556, keď ho obsadilo spolu so susedným hradom Kamenica kráľovské vojsko Ferdinanda I. V roku 1557 hrad vyhorel. Donáciu od kráľa na majetky v Šarišskej stolici dostali jeho prívrženci, sedmohradskí šľachtici Gašpar a jeho brat Martin. Patrila medzi ne aj Nová Ves, ktorá sa podľa nich neskôr nazývala Pečovská Nová Ves. V územnom obvode obce je i Hanigovský hrad, ktorý tak pripadol novým majiteľom – Pečovským (Péchy). Tí ho však neobnovili, pretože svoje šľachtické sídlo si postavili priamo v obci (Pečovská) Nová Ves. [6]
Kamenný hrad bol na celkom pozdĺžnom vrchole ostrožiny. Uprostred mal tvar zalomeného, 55 m dlhého a 20 m širokého obdĺžnika. Celé priestranstvo s miernym sklonom západným a východným smerom obklopovalo hradbové opevnenie, miestami dodnes zachované zvyšky do výšky 2 – 3 metrov. Opevnenie sa napája na obytný palác, ktorý je na najvyššom mieste vrcholovej plošiny. Palác s obdĺžnikovým pôdorysom a vnútornými rozmermi 14,2 (14,7) x 5,7 (6) m bol dvopodlažný. Hradný kopec bol prístupný po miernejšom svahu z južnej strany, kde bola osadená i 2,5 m široká vstupná brána. Zabezpečovala ju strážna veža postavená z vnútornej strany opevnenia. Opevnenie nádvoria malo nerovnakú hrúbku muriva – na severnej strane 120 – 130 cm a na južnej až 180 cm, čo asi súvisí s prístupovou komunikáciou. Podľa zachovaných trámových otvorov zistených v severnom úseku hradby možno predpokladať drevenú ochodzu, ku ktorej viedlo drevené schodište. Opevnenie je na okraji skalného terénu, pričom v jeho juhovýchodnej časti boli využité dva prirodzené andezitové bloky (dlhé asi 10 m), ku ktorým bol hradobný múr pristavaný, a ktoré sa tak stali prirodzenou súčasťou opevnenia hradu. V 15. storočí ich využívali na voľné osadenie diel, k čomu boli jednoduchým žliabkovitým zasekaním do skaly vyhotovené strieľne (hĺbka 30 cm, šírka 28 cm). Strieľne zabezpečovali hrad z jeho prístupnejšej strany, odkiaľ viedla aj prístupová cesta. Na nádvorí hradu boli hospodárske a iné stavby. Asi boli drevené, pretože už po nich nezostali žiadne stopy. [7]
Pokus o konzervovanie zvyškov ruín.
Hanigovce – hrad (č. ÚZPF 285/0) - architektonicko-historický výskum - rok 2012. Autori: Mgr. Michal Šimkovic, Ing. Miroslav Matejka. [8]
Hanigovce – hrad (č. ÚZPF 285/1) – architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autori: Mgr. Michal Šimkovic, Ing. Miroslav Matejka. [9]
O hrad sa stará Občianske združenie Novum Castrum.
Ruina.
Medzi obcami Ľutina a Hanigovce sa na úpätí Čerchovského pohoria nachádzajú pomerne skromné zvyšky hradu, ktorý v literatúre i miestnom označení vystupuje ako Hanigovský hrad. [10] Zrúcanina hradu stojí na strmom homoľovitom kopci (765 m n. m.) asi 2 km severovýchodne od obce Hanigovce. [11] Značná vzdialenosť hradu od frekventovanej komunikácie spôsobuje, že hrad je turisticky málo vyhľadávaný a v popularizačnej literatúre sa uvádza ako celkom zaniknutý. [12]
[1] Pomenovanie Nový hrad naznačuje, že v obci už predtým stál starší objekt. Niektorí historici pripisujú názov prestavbe dreveného hradu na „nový“ kamenný hrad.
[2] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 116.
[3] POLLA, Belo: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. s. 41.
[4] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 116 a 118.
[5] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 86.
[6 - 7] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 118.
[8] www.pamiatky.sk (1.11.2014)
[9] www.pamiatky.sk (18.11.2017)
[10] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 116.
[11] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 85.
[12] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 118.
49.190010, 21.039093
49°11'24.0"N 21°02'20.7"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU