- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
obec Haniska, okres Prešov, Prešovský kraj
Pamätník postavený v rokoch 1938 - 1939 na pamiatku východoslovenského roľníckeho povstania [1] v roku 1831. Tvorí ho figurálna skupina povstalcov a vysoký valcový pylón s bronzovou sochou. [2]
Autorom pamätníka obetiam povstania je akademický sochár Jozef Pospíšil (* 29. apríl 1897, Siladice, † 15. júl 1976, Bratislava). Hlavným motívom pamätníka je bronzová socha víťazne kráčajúceho muža držiaceho v ruke ratolesť, ktorá je umiestnená na vrchole valcového pylónu. V podnoží je súsošie siedmych povstalcov, ktorí symbolicky znázorňujú všetky skupiny účastníkov povstania. Monumentálne figurálne súsošie je z pieskovca. Celková výška pamätníka je 20 metrov. [3]
Východoslovenské roľnícke povstanie sa stalo námetom pre román Joža Nižnánskeho pod názvom CHOLERA z roku 1934.
Rekonštrukcia.
Stav pamätníka je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Situovaný je nad obcou na kopci Furča na východných svahoch Šarišskej vrchoviny. Bronzová socha na pylóne je viditeľná z veľkej diaľky. K pamätníku vedie strmé schodisko. Z vrcholu je nádherný výhľad na obec Haniska, Slanské vrchy a mesto Prešov.
Z obce Haniska je pamätník jasne viditeľný a návštevník sa k nemu dostane po miestnej komunikácii mostom cez rieku Torysu smerom na západ. Pod pamätník premáva i prešovská mestská linka. Z asfaltovej cesty, ktorá vedie na Borkút, za kresťanským krížom vľavo, je turistická cesta a schody vedúce k pamätníku. [4]
[1] Roľnícke povstanie (cholerové alebo sedliacke povstanie) vypuklo v júli 1831. Malo charakter živelnej ľudovej vzbury a zúčastnilo sa na ňom okolo 40 000 (niekde sa uvádza až 45 000) povstalcov (roľníkov, ale aj drobných zemanov a baníkov) vo vyše 150 obciach v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a Spišskej župe. Bolo to najväčšie a najradikálnejšie sociálne vystúpenie poddaných v 19. storočí v Uhorsku proti feudálnemu útlaku. Uhorské vojsko po mesiaci vzburu krvavo potlačilo. 119 povstalcov bolo obesených a 4 000 uväznených. Východoslovenské povstanie vypuklo v súvislosti s neúrodou a najmä cholerovou epidémiou, ktorá sa napriek opatreniam štátu šírila z Haliče a Ruska. Úrady prijímali nepopulárne opatrenia, ako zákaz prác na poliach, zákaz cestovania, hromadné pochovávanie, natieranie studní vápnom. Cholera si v Uhorsku vyžiadala 200 000 obetí, najmä roľníkov vysilených hladom a málo dodržiavajúcich hygienu. Práve najohrozenejšie chudobné vrstvy vnímali opatrenia úradov ako úmyselné trávenie ľudu natoľko, že travičské fámy prerástli do davovej psychózy, nepriateľstva proti vrchnosti, majetným ľuďom i lekárom. K prvým hromadným nepokojom došlo 19. júla 1831 v Košiciach. Koncom júla po vypuknutí vzbury v Žipove pri Trebišove povstanie nadobudlo masový charakter. Centrum malo v Zemplínskej stolici, zachvátilo Spiš, menej Gemer, Šariš, Abov a ďalšie stolice. Povstalci boli zle organizovaní, nevytvorili si jednotné vedenie ani jasný program a ciele. Dominovali v ňom lokálni vodcovia (richtár M. Pavúk zo Žipova, zeman P. Tašnády z Malých Raškoviec). Živelnosť povstania umožnila mnohým poddaným násilne sa pomstiť za dlhodobý útlak, pričom sa vŕšili aj na nevinných. Vyháňali zemepánov, úradníkov, obchodníkov i duchovných., 24 z nich zabili, ničili ich majetky. Pôdu si chceli rozdeliť medzi seba, pálili staré dokumenty s privilégiami zemepánov a povinnosťami poddaných. Počas augusta a septembra povstanie potlačilo vojsko a úrady sa jeho účastníkom kruto pomstili. Dňa 4. novembra 1831 panovník zakázal ďalšie popravy. Povstanie mnohých presvedčilo o anachronizme poddanstva a posilnilo pozície tých, ktorí ho chceli odstrániť. BARTL, Július et al.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. s. 349 – 350.
[2 - 3] Informačná tabuľa v teréne. 3/2023
[4] https://sk.wikipedia.org/wiki/Pamätník_Východoslovenského_roľníckeho_povstania (3.3.2023)
www.obechaniska.sk
48.957146, 21.232728
48°57'25.7"N 21°13'57.8"E