Lokalita
obec Hanušovce nad Topľou, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Prírodno-krajinársky park vznikol koncom 19. storočia prebudovaním pôvodnej okrasnej záhrady s pravidelným členením, ktorá bola založená po vybudovaní renesančno-barokového tzv. Veľkého kaštieľa v polovici 18. storočia. Na litografii z polovice 19. storočia je vidieť terasovité usporiadanie záhrady s pravidelnou líniovou výsadbou listnatých stromov pred juhovýchodným priečelím kaštieľa, ktoré vychádzalo z pôvodnej konfigurácie terénu a barokového tvaroslovia. Park bol pravdepodobne vymedzený kamenným múrom, ktorého zvyšky je možné nájsť na ploche parku i dnes. Pôvodne bol nástup do parku v juhovýchodnej polohe, kde bol situovaný pôvodný terasovitý parter. Do juhovýchodnej terasovitej časti parku sa od kaštieľa vchádzalo murovanými bránami nadväzujúcimi bezprostredne na kaštieľ. Vo vstupnej časti pred severozápadným priečelím kaštieľa bolo nádvorie pôvodne spevnené kruhovým objazdom, kde bola umiestnená baroková fontána a malá studňa, na ktorú bol už v 19. storočí vodovodným potrubím napojený objekt kaštieľa. Pred severovýchodným priečelím kaštieľa v trávnatej ploche bol vysadený dominantný previsnutý brest (Ulmus glabra ´Pendula´), ktorý je vidieť ešte na fotografii z druhej polovice 50. rokov. Pravidelná úprava parku bola v polovici 19. storočia prebudovaná na prírodno-krajinársky park, ktorého pôvodná porastová štruktúra je sčasti zachovaná dodnes. ^[1]
 

V medzivojnovom období zažili Hanušovčania jednu významnú udalosť a nepriamo s ňou bol spojený kaštieľ a jeho areál. Dňa 13. septembra 1936 sa v priestore pod Veľkým kaštieľom, v areáli parku, na mieste dnešného futbalového ihriska, konalo manifestačné zhromaždenie obyvateľov a starostov obcí, aby upozornili zodpovedné štátne orgány na potrebu vybudovania železničnej trate v oblasti. V tom období bolo zachované terasovité usporiadanie juhovýchodnej časti parku, ktoré vychádzalo z prirodzenej konfigurácie terénu, s bohatou porastovou štruktúrou po obvode dnešného ihriska, ako i na hornej terase. Z historicky hodnotnej porastovej štruktúry sa zachovali už len solitérne listnaté stromy - javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). ^[2]
 

V zápisnici napísanej v kancelárii Obvodného notárskeho úradu v Hanušovciach nad Topľou dňa 13. januára 1944 sa uvádza situovanie kaštieľa na severovýchodnom kraji pozemku o výmere 500 x 800 m na svahovitom teréne v intraviláne obce Hanušovce nad Topľou. Za budovou smerom na západ bol priestranný dvor s rozmermi 5 x 50 m s dvoma hospodárskymi budovami, ktoré slúžili ako maštale a voziarne. Ďalej smerom na západ bola záhrada so starými stromami a čiastočne ovocný sad. Smerom na juh siahal park až po železničnú koľaj, tiež so svahovitým terénom. Vchod na pozemok bol spoločný s cestou, ktorá viedla do kostola vzdialeného len asi 40 m od kaštieľa. V rokoch 1940 - 1942 bolo nádvorie stále s kruhovým objazdom a centrálna kruhová trávnatá plocha bola rozdelená na dve polovice. V období vojny bol vstup do areálu kaštieľa umožnený aj zo strany od dnešné-ho futbalového ihriska. V priestoroch, kde je dnes ihrisko a futbalová tribúna, pestovali zeleninu pre potreby kuchyne. Areál parku na juhovýchode bol v tom čase vymedzený líniovou výsadbou ihličnatých stromov - smrekom obyčajným (Picea abies). ^[3]
 

Z uvedeného vyplýva, že plocha parku bola pôvodne rozsiahlejšia a po skončení druhej svetovej vojny bol kaštieľ a park značne poškodený. Počas ranej socializácie v 50. rokoch 20. storočia bola parková dispozícia v dezolátnom stave a periférne časti parku rozparcelované. Na ploche parku v juhovýchodnej časti bolo zriadené športové ihrisko a realizovaná rozsiahla výstavba rodinných domov, líniová výsadba smrekov bola odstránená. Rozloha parku bola v druhej polovici 20. storočia postupne redukovaná až na súčasnú výmeru asi 4 ha. ^[4]
 

V roku 1964 sa upravilo nádvorie kaštieľa, kde bola spevnená plocha prepojená komunikáciami v nadväznosti na kaštieľ a vstupy do parku a urobila sa príprava na oplotenie parku. Nevhodné prevádzky boli z kaštieľa neskôr vysťahované a v polovici 70. rokov 20. storočia po komplexnej stavebnej obnove kaštieľa sa začalo uvažovať o obnove okolitého parku. Prvú štúdiu obnovy zameranú na ozdravovacie zásahy (výrub odumretých a veľmi poškodených stromov) a na celkové dispozičné riešenie spracoval uznávaný záhradný architekt doc. Ing. Jaroslav Hoffman, CSc. z Výskumného ústavu okrasného záhradníctva Průhonice u Prahy a následne boli ozdravovacie zásahy do porastovej štruktúry parku zrealizované. Nepodarilo sa však presadiť opätovné začlenenie častí pôvodného pozemku (športoviská vybudované v 50. rokoch) do parku. ^[5]
 

V polovici 70. rokov 20. storočia bola plocha parku opäť redukovaná a nevhodne kompozične ovplyvnená výstavbou kultúrneho domu v severnej časti areálu. Komunikačný systém parku bol využívaný ako priame prepojenie s priľahlou individuálnou bytovou výstavbou motorovými vozidlami. Pôvodný kruhový parter bol zrušený a nahradený pravidelnými komunikačnými chodníkmi, ktoré spájali jednotlivé vstupy. ^[6]
 

V rámci komplexnej obnovy parku z roku 1987 na základe projektu spracovaného v predchádzajúcom roku išlo o celkovú prestavbu a modernizáciu pôvodného historického parku na princípoch pretvorenia na sídelný park. Pri rekonštrukcii boli kladené požiadavky na obnovu historických častí, výsadieb a kompozície podľa historickej dokumentácie, pôvodného stavu a použitie pôvodného rastlinného materiálu, slohového a architektonického výrazu a zmenu konštrukčného riešenia záhradných chodníkov a komunikácií z pôvodnej asfaltovej drviny na betónovú podkladovú vrstvu s povrchovou úpravou z liateho asfaltu. Chodníková sieť bola vedená v nenásilných krivkách, umožňujúca návštevníkom parku obhliadku celého areálu. Projektované šírky chodníkov zodpovedali významu jednotlivých trás a predpokladanej intenzite návštevnosti. Bol realizovaný výrub stromov a krovín a predĺženie oplotenia. Nutnosť prestavby vyplývala zo zmeny využitia kaštieľa. Parter pred kaštieľom bol spracovaný predimenzovane plošným rozsahom, formou výsadieb, technickým riešením, osvetlením a vyžadoval si zásadné zmeny úpravy terénu s umiestnením oporného múrika a schodiska. V parku sa nachádzali stromy v dobrom zdravotnom stave s plne vyvinutým habitom. Dendrologická skladba parku pozostávala z bežného sortimentu domácich listnatých drevín a redukovaného krovinatého porastu. Pravdepodobne i vplyvom stavebnej činnosti absentovalo zastúpenie atraktívnejších rastlinných prvkov. Porasty však mali vyhovujúce priestorové členenie - súvislejšie okrajové skupiny a solitéry v areáli parku. V prípade realizácie zahustených výsadieb podľa spracovanej projektovej dokumentácie by došlo k prerastaniu priehľadov v parku vegetáciou, strate pohľadových väzieb v parkových partiách a na architektúru kaštieľa. Pre parkové úpravy bola žiaduca dosadba zameraná na perspektívnu obnovu kostrových drevín z domáceho sortimentu. Podľa vyššie uvedenej dokumentácie bola navrhovaná jednotlivá výsadba introdukovaných drevín pre zvýšenie dendrologickej hodnoty. Pri dosadbách sa uvažovalo rešpektovať súčasné porasty, uplatnenie priehľadov v parkových partiách na kaštieľ a výhľad do krajiny. Výsadbou rýchlorastúcej zelene v zmesi s drevinami sa navrhovalo riešiť čiastočnú izoláciu a vhodné začlenenie novo-stavby kultúrneho domu do parku. Vymedzenie vyvýšenej plochy medzi parterom a kultúrnym domom v polohe časti severozápadnej hranice bolo realizované tvarovaným živým plotom z hrabu obyčajného (Carpinus betulus), udržiavané o vo výške najviac do 1,5 m. Realizačné práce pokračovali priebežne až do roku 1991, keď boli prerušené. ^[7]
 

V roku 2003 KPÚ schválil úpravu parteru pri kaštieli, ktorá sa týkala zmeny sklonu terénu a v roku 2004 bol vytýčený tvar parterovej plochy, pri zachovaní centrálnej osi parteru, ktorá je viazaná na os vstupu do Veľkého kaštieľa. Napojenie vonkajších chodníkov parteru bolo vytýčené na vnútorný múr nárožných veží. ^[8]
 

V roku 2006 KPÚ Prešov schválil zriadenie archeoparku na ploche prírodno-krajinárskeho parku pri Veľkom kaštieli. V júni 2014 bola začatá realizácia archeoparku, ktorý je situovaný juhozápadne od kaštieľa na novovytvorenom pozemku v polohe hraničiacej so záhradami v plošnom rozsahu 3 500 m2. Vlastná plocha archeoparku je od ostatnej plochy parku oddelená dreveným palisádovým oplotením so vstupnou bránkou, ku ktorej vedie prístupový chodník napojený na komunikačný systém parteru. Novovybudované chodníky boli realizované z posypového kamenného materiálu bez obrubníka, sú identické s už realizovanými chodníkmi pred hlavným objektom. Na ploche archeoparku ostali zachované všetky hodnotné dreviny – agát biely (Robinia pseudoacacia), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), borovica lesná (Pinus sylvestris), čerešňa vtáčia (Prunus avium), smrek biely (Picea glauca). ^[9]
 

V rámci terénnych úprav parku sa navrhovalo upraviť terén pri kultúrnom dome nad pravidelným parterom na zriadenie amfiteátra tak, aby sa vytvorili terasy z oporných múrikov s dreveným sedením a vyhĺbenie jamy pre následnú realizáciu jazierka s hĺbkou 1,2 – 1,5 m na celkovej ploche 260 m2, ktoré sa na území parku pôvodne nenachádzalo. Jazierko bolo navrhnuté severozápadne od pravidelného parteru na mieste, kde dochádza k prirodzenému priesaku spodnej vody na povrch. Návrh obnovy počítal s umiestnením prvkov drobnej architektúry (parkové lavičky, odpadkové nádoby a informačné tabule), ako aj so zriadením detského ihriska na pôvodnej betónovej ploche. ^[10]
 

Súčasťou projektu bola spracovaná inventarizácia drevín, na základe ktorej boli poškodené stromy určené na výrub. V dôsledku dlhodobo nedostatočnej údržby sa porasty v parku nachádzali vo veľmi zlom zdravotnom stave, preto KPÚ Prešov považoval za nevyhnutné aj ošetrenie drevín v korunách, ako základnú preventívnu ochranu existujúcej porastovej štruktúry historického parku. Biologicky narušené dreviny a nálety určené na výrub boli následne z porastovej štruktúry odstránené. Ostatné stavebné práce podľa schváleného projektu neboli do dnešného dňa zrealizované. ^[11]
 

V pamiatkovom území je v súčasnosti v prevažnej miere zachovaná pôvodná historická porastová štruktúra z čias založenia prírodno-krajinárskeho parku koncom 19. storočia, doplnená výsadbami v polovici 20. storočia a solitérnymi dosadbami na konci 20. storočia, so zachovanou cestnou komunikáciou a novodobo založeným pravidelným parterom. Z južnej a juhozápadnej časti je park oplotený novodobým oplotením. Vstup do areálu parku je zo severovýchodu pôvodnou prístupovou asfaltovou komunikáciou cez vstupnú bránu. Prístupovú komunikáciu lemuje zachovaná historicky hodnotná porastová štruktúra zo začiatku 20. storočia: javor poľný (Acer campestre), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a lipa malolistá (Tilia cordata). ^[12]
 

Ďalší vstup do parku je bránkou od športového ihriska z juhu, kde je zachovaný porastový veniec z pôvodných druhov stromov: pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), hrab obyčajný (Carpinus betulus). Na pôvodnej terase pri ihrisku sa nachádza zvyšok porastovej štruktúry - javor poľný (Acer campestre), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a čerešňa vtáčia (Prunus avium). Pri ihrisku v južnej časti je zachovaný jeden solitérny pagaštan konský (Aesculus hippocastanum). V juhozápadnej časti je areál parku vymedzený zmiešanou porastovou štruktúrou s dominantným javorom horským (Acer pseudoplatanus) a ďalšími mladšími dosadbami (z konca 20. storočia) ihličnatých a listnatých stromov - borovica lesná (Pinus sylvestris), smrek biely (Picea glauca), smrekovec opadavý (Larix decidua), smrek obyčajný (Picea abies), jedľa biela (Abies alba), lipa malolistá (Tilia cordata), breza previsnutá (Betula pendula), moruša čierna (Morus nigra). V tejto časti je situovaný novovybudovaný archeopark. Juhozápadnú hranicu parku tvorí IBV rodinných domov a areál gréckokatolíckeho chrámu, ktorý nie je vymedzený a voľne nadväzuje na areál historického parku. ^[13]
 

Historicky hodnotný porast sa nachádza ďalej v severozápadnej a severnej časti parku, ktorý tvorí periférny porastový veniec, pozostávajúci z listnatých stromov vo veku okolo 100 rokov: buk lesný (Fagus sylvatica), dub letný (Quercus robur), lipa malolistá (Tilia cordata), pagaštan konský (Aescu-lus hippocastanum), javor poľný (Acer campestre), doplnený výsadbami listnatých stromov z polovice 20. storočia rovnakého druhového zloženia, ktorý pokračuje v severnej časti pri kultúrnom dome. Severovýchodnú hranicu parku tvorí nevhodne situovaná novostavba kultúrneho domu s ojedinelými výsadbami z polovice 20. storočia - buk lesný (Fagus sylvatica), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), orech kráľovský (Juglans regia). Predel medzi parterom a areálom kultúrneho domu tvorí výsadba situovaná na terénnom zlome z dvoch pôvodných listnatých stromov - javor mliečny (Acer platanoides) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). ^[14]
 

V centrálnej časti parku tvoria porastovú štruktúru dve skupiny stromov. Pri kruhovej betónovej ploche sú dominantné dva asi storočné stromy: dub letný (Quercus robur) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) doplnené výsadbami rôznych vekových kategórií listnatých stromov. Druhá skupina stromov je vekovo staršia s mohutnými asi storočnými stromami: dub letný (Quercus robur), topoľ biely (Populus alba), lipa malolistá (Tilia cordata), javor poľný (Acer campestre). Na ploche celého parku nie je zastúpený porast z kríkových skupín. V kruhovej ploche na parteri pred kaštieľom sú pravidelne vysádzané letničky. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kaštieľsky park je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 287/2. ^[16]

Súčasný stav a využitie
Stav parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Nachádza sa v pamiatkovej zóne. Ide o strednú - centrálnu časť mesta.