vnútorné usporiadanie predmetu, veci, udalosti alebo človeka, v ktorom sú formálne i obsahovo vyvážené časti navzájom medzi sebou aj časti voči celku. Celok môže byť zložitý, aj vnútorne kontrastný, ale kontrasty sú vyvážené. Niekedy sa harmónia označovala za hlavný znak krásy. Od tohto názoru sa postupne upustilo, lebo najmä umenie 20. storočia dokázalo, že aj neharmonické veci a predmety môžu byť krásne. ^[1]