Lokalita
obec Heľpa, okres Brezno, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Kedysi temer výlučne drevená hromadná zástavba Heľpy je pôvodne orientovaná iba v západnej časti obce popri potoku Krivuľa. Novodobá zástavba obce má rozvinutú uličnú sieť. Ľudová kultúra obce patrí do východoslovenskej horskej oblasti. Usadlosti tvorili pôvodne blokové drevené zrubové domy na podmurovkách, v ktorých sa nachádzali pivnice. Domy boli radené prevažne štítom ku komunikácii. Za obytnou časťou, popri ktorej bol vybudovaný drevený gánok s doskovou podlahou a s nízkou doskovou stienkou – zábradlím bránkou, boli radené hospodárske stavby – šopa a maštaľ. Dvor uzatváralo obojstranne priechodné humno. Sedlovú strechu s doskami obitým štítom a podlomenicou pokrýval pôvodne šindeľ. Zdobilo ju charakteristické polkružie ukončené vyrezávaným kolíkom. Niektoré domy majú v izbách na stropných trámoch datovanie. Dvory uzatvárali niekde šindľom kryté dvojkrídlové brány. ^[1]
 

Život v tejto rázovitej obci v prvej polovici 20. storočia vo fotografii a vo filme zachytil národný umelec Karol Plicka. ^[2]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obec je od roku 1992 chránená ako pamiatková zóna. ^[3]

Súčasný stav a využitie
Stav domov je veľmi dobrý. Slúžia svojmu účelu.

Prístup
Leží vo východnej časti Horehronskej kotliny v nadmorskej výške 650 m na ceste č. 66 z Brezna do Dobšinej. ^[4] Keďže chotár obce sa rozprestiera vo veľmi rozdielnych nadmorských výškach, výrazne sa tu prejavujú znaky výškovej zonálnosti klimatických ukazovateľov. Najvyššie položené časti územia Heľpy, vrcholové partie hrebeňa Nízkych Tatier, sú už súčasťou územia Národného parku Nízke Tatry. Do južnej časti chotára zasahuje významná štátna prírodná rezervácia Veľká Stožka. ^[5]