Lokalita
obec Hliník nad Hronom, okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený pravdepodobne začiatkom 15. storočia. ^[1] Podľa Súpisu pamiatok na Slovensku z roku 1967 bol znovuvybudovaný s použitím zvyškov predošlého sakrálneho objektu v rokoch 1483 – 1508. Kostol zhorel v roku 1728. Obnovili ho v rokoch 1730 – 1739. Pri obnove dostal severnú loď a v roku 1737 i novú vežu. Opravili ho v roku 1949. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, so severnou pristavanou bočnou loďou a do západného priečelia situovanou predstavanou vežou. Pôvodný neskorogotický charakter stavby sa zachoval v presbytériu, ktoré má sieťovú rebrovú klenbu, dosadajúcu na figurálne a vretenovité konzoly. Klinové vyžľabené rebrá majú pri krížení okrúhly svorník s reliéfom Agnus dei. Lomené gotické okná presbytéria majú trojlístkové a plamienkové kružby. Na juhovýchodnej strane vedľa oltára sa zachovalo neskorogotické pastofórium, riešené ako nástenný výklenok s oblým oblúkom oslieho chrbta. Široký lomený víťazný oblúk má na ľavej strane nábežnú rímsu. Hlavná loď kostola je zaklenutá barokovou valenou klenbou s lunetami, ktorá dosadá na masívne, do lode vtiahnuté piliere. Zo severnej starne lode sa otvárajú jednoduché polkruhovo zakončené arkády do nižšej bočnej lode, ktorú pristavali pri barokovej obnove v roku 1737. Zároveň dokončili vežu a spevnili pôvodnú loď južnej strany opornými piliermi. ^[2] Fasády sú hladké, členené opornými piliermi. Veža je zakončená cibuľovitou strechou s laternou.
 

Výmaľba a vnútorné zariadenie sú na spôsob historizujúcich prác z konca 19. storočia. Klasicistická kazateľnica je z roku 1816. Na vrchnáku má členenie s vavrínovým vencom a súsošie Krstu Krista. ^[3]
 

V kostole sa nachádzajú tri kamenné epitafy s nápisom, na jednom je letopočet 1781. ^[4]
 

Z historických prameňov je známe, že kostol v Hliníku nad Hronom existoval už v rokoch 1332 – 1337. Zachovali sa totiž záznamy, ktoré spomínajú, že v tých rokoch farár Peter odovzdal 12 grošov zo svojich farárskych dôchodkov vyberačom pápežských desiatkov na financovanie križiackej výpravy. Kostol bol murovaný a je možné predpokladať, že bol postavený v románskom slohu. Stál na mieste terajšieho kostola. Pri kopaní základov nového kostola sa v hĺbke asi 1,5 metra narazilo na časť základov staršej budovy, ktoré svojou hrúbkou poukazovali na staršiu cirkevnú budovu románskeho slohu. Vtedajším farárom bol Andrej Kliman. Práve on chcel dať odkryť časť starých základov, ktorá sa nachádzala mimo kostola, no vzhľadom k rôznym technickým a finančným problémom tak nemohol urobiť. Ďalšia časť základov sa nachádza pod loďou súčasného kostola. Z objavených základov sa predpokladá, že na nich mohla stáť nie príliš veľká sakrálna stavba románskeho slohu, rozmery však nebolo možné detailnejšie určiť. Jedinou časťou budovy, ktorá sa zachovala je zrejme iba dvojité kamenné okno, cez ktorého jednu polovicu sa možno v súčasnosti dostať ponad chór z veže na povalu kostola. Hlinícky kostolík románskeho slohu pravdepodobne nebol farským kostolom len pre obyvateľov Hliníka nad Hronom, ale aj okolitých obcí. V tom čase murované fary neexistovali a tak pri ňom stojaca farská budova musela byť len drevená. Zaiste pri kostole stála i drevená budova pre kantora. V tej dobe sa kantor nevenoval len spevu v kostole, ale i vyučovaniu a výchove detí. ^[5]
 

V 15. storočí bola v dejinách obce rozhodne najvýznamnejšia udalosť stavba nového kostola. Dôvodom pre stavbu nového sakrálneho objektu bol zrejme vzrastajúci počet veriacich. Čo sa týka určenia konkrétneho času stavby, je možné vychádzať len z kanonickej vizitačnej zápisnice z roku 1755, v ktorej je uvedený záznam „na základe nápisu na stĺpe organa sa možno domnievať, že kostol postavili v roku 1408“. Dôkaz, že táto domnienka bola správna, prišiel onedlho. Na severnom múre lode kostola z vonkajšej strany niekto objavil do kameňa vysekanú gotickú číslicu 1408. Na základe toho možno predpokladať, že vtedajšia domnienka bola správna. Miestny farár (1797 – 1812) zapísal do kanonickej vizitačnej zápisnice z roku 1804 nasledovné: „kostol postavili roku 1408, ako o tom svedčia gotické číslice vysekané do kameňa, ktorý bol voľakedy zamurovaný do jeho priečelia, ale počas stavby veže ho odtiaľ odstránili a umiestnili v bočnom múre, kde ešte i dnes ho možno vidieť“. Dnes je už tento vzácny kameň neviditeľný, pretože možno nepozornosťou, alebo nevedomosťou ho murári pokryli vrstvou malty počas rekonštrukčných prác na vonkajšej časti kostola. Druhý hlinícky kostol postavený v roku 1408 bol v gotickom slohu. Zachovala sa z neho iba svätyňa a niektoré gotické okná. Pôvodné gotické okná boli v roku 1892 odstránené a nahradené terajšími maľovanými sklenými oblokmi. ^[6]
 

Do konca druhej svetovej vojny bol zachovaný i gotický vchod v podobe oslieho chrbta, no len do poslednej kostolnej renovácie, v ktorej bol možno i pre nepochopenie jeho umeleckej, či historickej hodnoty, odstránený. ^[7]
 

Ústnym podaním sa zachovali informácie, že staviteľom bol pravdepodobne miestny zemepán z 15. storočia Ladislav Kálnay. Skúmaním informácie sa však zistilo, že v roku 1408 Ladislav Kálnay ešte ani nežil, prípadne bol len dieťaťom, a preto sa pripisuje stavba gotického hliníckeho kostola jeho otcovi, Štefanovi Kálnaymu. Zvony boli umiestnené vo vysokej drevenej veži, ktorá bola umiestnená neďaleko kostola, približne na mieste, kde momentálne stojí súsošie Golgoty. Zaujímavosťou tiež je, že okolie kostola cez školskú záhradu až k ceste, ktorá viedla k vtedajšiemu miestnemu pivovaru, bolo cintorínom. Ide o najstarší hlinícky cintorín. ^[8]
 

V 16. storočí začalo aj do Hliníka nad Hronom prenikať učenie Martina Luthera. Dôkazom o tom je kanonická vizitačná zápisnica Jána Derečkaya z roku 1559, v ktorej je zachovaný záznam: “Hliník patrí pánom Mathusnayovcom. Kostol má zasvätený najsv. Trojici. Sú na ňom tri krásne vyzdobené oltáre. Ďalej je ešte v ňom osem veľmi dobrých kňazských ornátov a päť kalichov s jedným pacifikálom. V tomto kostole okrem krstu nevysluhujú sa nijaké sviatosti. Jeho farárom je dôstojným pánom Dominikom v Krakove ordinovaný Gregor Theniel, ktorý má ženu, dvoch synov a jednu dcéru“. V tom období sa na fare vystriedalo niekoľko evanjelických farárov. ^[9]
 

Rekatolizačná akcia bola v Hliníku nad Hronom vykonaná chorvátskym plukovníkom Collaltom v roku 1673, keď na vyšší rozkaz zaberal kostoly v prospech katolíckej cirkvi. Odobral aj kostol v Hliníku nad Hronom, ktorý vtedy patril evanjelikom a evanjelický farár spolu s kaplánom museli ihneď opustiť faru i obec. Do prázdnej fary prišiel katolícky farár Juraj Lelkeš. Súčasne bol i farárom vo Vyhniach. Obyvatelia však vtedy boli ešte evanjelikmi. Snažil sa priviesť ich späť ku katolíckej viere, od ktorej už viac ako 100 rokov na príkaz svojich zemepánov odpadli. Nedočkal sa príliš veľkých rekatolizačných úspechov. Nasledovalo obdobie viacerých povstaní, počas ktorých sa na hliníckej fare striedali evanjelickí i katolícki kňazi. Od roku 1709 v nej natrvalo zaujal miesto katolícky kňaz a obyvatelia sa postupne vracali ku katolíckej viere. V roku 1778 sa už ani jeden obyvateľ nebol evanjelik. ^[10]
 

Dňa 7. mája 1728 obec postihlo nešťastie, v rámci ktorého pri ničivom požiari zhorel kostol (zachovala sa iba sakristia a svätyňa), všetky dôležité úradné listiny, fara, škola a niektoré príbytky a hospodárske budovy. V rokoch 1736 - 1737 bola ku kostolu pristavená murovaná veža, vysoká 21,5 metra. ^[11]
 

V súčasnosti je Kostol svätého Martina v Hliníku nad Hronom farským katolíckym kostolom pre obce Hliník nad Hronom, Dolná Ždaňa a Lehôtka pod Brehmi. ^[12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.