Lokalita
obec Hlohovec, okres Hlohovec, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Ulica SNP je jednou z hlavných komunikácií Hlohovca a skúmaný objekt je v rámci nej jediným so zachovaným historickým charakterom. Jednopodlažný, nepodpivničený dom na pôdoryse písmena L dominuje voči svojmu okoliu najmä výškou mohutnej sedlovej strechy s barokovým krovom. Hlavné uličné krídlo je trojtraktové, s prejazdom v strednom trakte, zadné dvorové krídlo je jednotraktové. Vo dvore stoja dnes dve nové prístavby. Pod južnejšou sa dodnes zachovala samostatná pivnica. ^[1]
 

1. stavebná etapa (17. storočie): Objekt kúrie datujeme do začiatku 18. storočia. Avšak na jeho pozemku, vo východnom rohu sa nachádza aj pivnica stojaca mimo objekt. Dom, ktorý k nej patril, dnes nie je zachovaný. Jedná sa o dvojpriestorový suterén, ktorého jediným datovacím prvkom je kamenný portál s polkruhovým záklenkom a obvodovou lištou, ktorý môžeme na základe analógií a ďalších súvislostí pivnice rámcovo datovať do 17. storočia. Objekt mal rozsah zhruba ako aj iné vo svojom okolí. Na mape z roku 1749 (MOL Budapešť) je objekt zakreslený ako malý štvorec, stojaci v záhrade neskôr postaveného, nami skúmaného, domu. ^[2]
 

2. stavebná etapa (začiatok 18. storočia): Na mieste kúrie stál starší objekt, ktorý sa ale pri stavbe súčasného asanoval a z jeho stavebného materiálu sa vytvorilo jadro nového domu. Dom v súčasnom pôdoryse sa nachádza už na spomínanej mape z roku 1749. Druhým datovacím materiálom môžu byť kolkované tehly CNE použité ako murivo tejto stavebnej etapy, aj keď ich identifikácia nie je jednoznačná (Ján Nepomuk Erdődy – Comes Nepomucus Erdődy alebo Capituli Episcopatus Nitriensis – kapitula Nitrianskeho biskupstva). V roku 1721, kedy sa už v Hlohovci usídlili Erdödyovci, sa uvádza ako vlastník Juraj Melcer. Erdödyovci sa o vyše 60 rokov stali aj samotnými majiteľmi domu. Objekt sa postavil na symetrickej trojtraktovej dispozícii s centrálnym prejazdom ústiacim do dvora. Bočné trakty mali rozdielne funkcie – juhovýchodný bol podľa všetkého obytný a v severozápadnom boli pomocné priestory s čiernou kuchyňou. Každý trakt mal päť aditívne radených priestorov, ktoré boli väčšinou prístupné z prejazdu. Klenby boli zrejme len v pomocných, obslužných priestoroch a v prejazde. Krovová konštrukcia sa kvôli veľkej šírke objektu vytvorila kombináciou dvoch sedlových striech, po ktorých sa zachovali smerom do dvora dva trojuholníkové štíty, neskôr vyplnené do súčasného tvaru. ^[3]
 

3. stavebná etapa (druhá štvrtina 18. storočia): V druhej etape sa postavilo dvorové krídlo s hospodárskou funkciou. ^[4]
 

4. stavebná etapa (koniec 18. storočia): V roku 1786 získali dom samotní Erdödyovci, ktorí ho dali do užívania svojmu provizorovi a pre tieto účely slúžil ešte v roku 1842. Tesne po získaní tohto majetku dom vyhorel, čo dokladá zuhoľnatelý obvodový trám v krove. Požiar musel zničiť nielen samotný krov, ale aj trámové stropy. Nahradili ich v užších miestnostiach pruskými klenbami. Zároveň sa vytvorila nová omietka fasád. Vytvoril sa dodnes zachovaný mohutný krov vešadlovej konštrukcie, pričom sa doplnili pôvodné štítové múry a vznikol súčasný štít do dvora. V novom komíne sú okrem iných aj tehly s kolkom CIE (Comes Iosephus Erdődy) z prelomu 18. a 19. storočia. ^[5]
 

5. stavebná etapa (prelom 19. a 20. storočia): V roku 1882 sa stal majiteľom objektu Juraj Erdödy vlastniaci ho do roku 1920. Vymenil sa krov dvorového krídla za dnešný a vytvorili sa tam nové priečky. Portál na hlavnej uličnej fasáde sa čiastočne po bokoch zamuroval. ^[6]
 

6. stavebná etapa (30. roky 20. storočia): Juraj Erdödy prišiel o dom v roku 1919, kedy bol zoštátnený a vlastnícke právo prešlo v roku 1927 na Viliama Erdödyho, ktorý ho v roku 1933 predal za 5 000 Kč Československej obci sokolskej, ktorá sa v roku 1952 premenovala na Telocvičnú jednotu Sokol. V tejto súvislosti sa na objekte vykonali radikálne úpravy. Prvé štyri miestnosti juhovýchodného traktu sa zmenili na dnešnú telocvičňu. ^[7]
 

7. stavebná etapa (druhá polovica 20. storočia – začiatok 21. storočia): V tomto období sa priebežne obnovoval dožívajúci stav objektu. Vymenili sa podlahy, niektoré dverné a okenné výplne a iné úpravy. ^[8]

Pamiatková ochrana
Hlohovec – kúria a pivnica „Sokolovňa“ (č. ÚZPF 11359/1-2) – architektonicko-historický výskum – rok 2011. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, Mgr. art. Tomáš Haviar. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav kúrie je dobrý.

Prístup
Ulica SNP č. 14.