Lokalita
obec Hnilčík, okres Spišská Nová Ves, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pseudorománsky kostol postavený v rokoch 1882 - 1885 podľa projektu Ing. J. Kepplera zo Spišskej Novej Vsi. Ide o jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou dvojpodlažnou vežou. Presbytérium je zaklenuté konchou. Loď má pruskú klenbu. ^[1] Fasády sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknam. Veža s polkruhovo zakončenými zvukovými otvormi a členená lizénovým rámovaním je zastrešená nízkym ihlanom.
 

Hlavný oltár je pseudorománsky z roku 1926. Bočné oltáre (Lurdskej Panny Márie, sv. Klimenta pápeža, patróna baníkov), kazateľnica, krstiteľnica sú v pseudorománskom a pseudogotickom slohu z konca 19. storočia. Voľný obraz Kalvárie od A. Springera z roku 1885 pochádza z bývalého hlavného oltára. Zvon je z roku 1767 (prenesený z Markušoviec). ^[2]
 

Prvý kostol bol postavený v roku 1792 z dreva. Stavba bola dosť priestranná. Či už aj pred týmto rokom bol nejaký kostol alebo aspoň kaplnka, nieto žiadnej písomnej stopy a žiadnej pamiatky. Kostol bol zasvätený Povýšeniu sv. Kríža Kristovho a sviatok farnosti bol ustanovený každoročne na 14. septembra. V drevenom kostole sa nachádzal jediný oltár znázorňujúci moment Povýšenie sv. Kríža. Kostol mal pomerne dosť malú drevenú vežičku pre zvon. Neskôr bol na nej umiestnený zvon asi 40 kg ťažký, bez nápisu a ozdoby, iba na prostriedku sa nachádzal šľachtický erb a nad ním rok 1767, pravdepodobne rok, kedy bol uliaty. Zvon kúpili miestni farníci z markušovského kostola v roku 1795. Je ľahko možné, že erb je rodinným znakom niektorého z členov veľkej rodiny Máriássyovcov. Zvon i dnes sa nachádza vo veži súčasného kostola. Pri frontových akciách v roku 1945, keď na veži malo ruské vojsko svoje palebné postavenie proti zákopom, bol zhodený a po dopade pukol. ^[3]
 

Kostol mimoriadnych cenností nemal. Bol vyzdobený celkom jednoducho a mal iba najnutnejšie liturgické potrebnosti. K jeho skromnému inventáru až roku 1818 pribudol strieborný kalich s paténou ako dar Doroty Šaligovej, keďže starý medený kalich a paténa bez pozlatenia pre liturgické ciele bol dosť nevhodný. ^[4]
 

V roku 1832 sa spisuje záznam kanonickej vizitácie a vtedajší hnilčícky duchovný Andrej Dužek spomína v nej, že kostol sa nachádza v biednom stave, majúc prízemné brvná úplne prehnité, vo vnútri že je veľmi tmavý, čo ešte zvyšuje oblačnosť v tých krajoch dosť príznačnú, kedy je veľmi ťažko prístupný bohoslužbám. I zimné obdobie má svoj vplyv na kostol, lebo cez škáry medzi brvnami ostré vetriská nanosia celé záveje snehu. ^[5]
 

Nový kostol je naliehavo potrebný. A to nielen preto, že starý je napoly zničený, ale najmä pre počet obyvateľov, ktorý sa z roka na rok začal zvyšovať. Po predbežných prácach konečne 9. júla 1882 za účinkovania tunajšieho duchovného Andreja Kovácsa začínajú sa kopať základy pre budúci nový kostol hnilčíckych baníkov. ^[6]
 

O priebehu stavby Domáca kronika zachovala podrobnosti: Ministerstvo financií v Budapešti 14. augusta 1879 poverilo svojím prípisom č. 35726 spišské kráľovské staviteľské družstvo, aby vyhotovilo plány pre stavbu kostola na Hnilčíku. Práca trvala skoro dva roky, kým konečne spomínané ministerstvo v roku 1881 schválilo predložené plány pod č. 48487 a povolilo, aby sa na stavbu použilo 9 500,- zlatých z pokladnice ministerstva. Po predbežných prácach bol vypísaný súbeh. Na vypísaný súbeh v roku 1882 prichádzajú iba dve ponuky. Po vypršaní termínu otvoria sa obálky a zistilo sa, že jedným z podnikateľov, hlásiacich sa k prevedeniu výstavby kostola je firma Adolf Spiegel a Arnold Steiner z Dolného Kubína, druhý je Andrej Róth zo Spišskej Novej Vsi. Keďže firma Spiegel - Steiner bola neznáma, výstavbu kostola zadali známejšej firme Andreja Rótha zo Spišskej Novej Vsi. A tak 15. mája 1882 sa uzavrie zmluva medzi uhorským ministerstvom financií a Andrejom Róthom (č. 27.039). Ako dominujúca podmienka zmluvy je, že stavba kostola musí byť dokončená za 17 mesiacov, čiže do septembra roku 1883. ^[7]
 

Drevený kostol bol odsúdený na zborenie. ^[8]
 

Mesto Spišská Nová Ves svoju povinnosť, ktorá pozostávala zo 132 dní ručnej práce pri výstavbe kostola vymení za hotovosť 9 394 zlatých. 12. júla 1882 bolo odovzdané písomné poverenie a oprávnenie k stavbe podnikateľovi Andrejovi Róthovi zo Spišskej Novej Vsi. Na stavbu dozerať je poverený Július Keppler, inžinier spišského stavebného družstva. Zakrátko potom, 29. augusta 1882, za prítomnosti hostí tak zo strany štátnej ako i cirkevnej sa položil základný kameň, do ktorého je umiestená zakladajúca listina v slovenskej a maďarskej reči ako i peniaze. ^[9]
 

Zakladajúca listina je doslovne toho znenia: „Na večitú památku! Touto listinou sa na večitú památku zaznačuje, že kostol v obci Kis Hnilecz roku 1792-ho z dreva vybudovaný, keď sa k pádu klonil dňa 12-ho a 13-ho Junia 1882 zrútený prišiel. Na vystavenie prítomného kostola vysoké kráľ. Uhorské Ministerium, za panovania Jeho Veličenstva Fraňa Jozefa I. a apoštolského kráľa uhorského 9500 zlatich rak. čísla roku 1881 pod Krom 48467 venovalo, ktorý kroz blah. pána Andreja Róth mladšieho Baumeistra z Novej Vsi (Igló) pod dozorstvom blah. pána Julia Keppler kr. inžiníra vystavený je. Základy sa dňa 9-ho Julia 1882 v 6-tu nedeľu po Duchu svätom kroz vysoko dôst. Pána Henrika Jurkovics, opáta Sv. Henrika a farára z Novej Vsi, Igló pri assistencii veľ. P. Jozefa Lauf farára z Hagendruzsla (Merény), Ondreja Kovács, administratora fary tunajšej a Andreja Trunik, chovanca semenišťa spišského z Novej Vsi, Igló, v prítomnosti Jána Kovalcsíka, učiteľa tunajšieho, Jozefa Farkas, učiteľa z Bindtu a Imricha Czibuľa, učiteľa z Tepličsky so slávnou procesiou pri hlučnom strieľaní z mažárov v prítomnosti množstva ľudu veriaceho slávnostné vysviacali. Dáno v Malom Hnilčíku dňa 29-ho Augusta 1882.“ ^[10]
 

Stavba rýchle pokračovala. Ale keď od 12. novembra 1882 zavládli tuhé mrazy, prácu bolo nutné zastaviť, aby všetko úsilie nevyšlo navnivoč. Dovtedy sa dokončila stavba hlavných múrov a múry veže až po oblúkové záhyby klenby. ^[11]
 

Kostol mal pôvodne mať len jedny dvere. Preto zjari roku 1883 poprosil Andrej Kovács svojím prípisom č. 902 spišský stavebný úrad, aby sa spravili i druhé dvere, keďže jedny stačiť nemôžu a pre verejnú budovu ako je práve kostol jedny dvere sú jednak primalé a jednak primálo. Keďže sa požiadavka ukázala byť naozaj opodstatnená a odôvodnená urobili sa ešte druhé dvere a to tak, že na južnej stene namiesto plánovaného veľkého obloka umiestnili sa dvere a nad nimi ostal zbytok oblúku z chystaného okna. V tomto rozhodnutí nastala i zmena ohľadom pokrytia podlahy, takže miesto vakovky bolo rozhodnuté pokryť ju vrstvou betónu, čo sa skutočne i previedlo. ^[12]
 

16. mája 1883 v deň sv. Jána Nepomuckého sa pokračovalo vo výstavbe. Do 11. júla roku práca natoľko pokročila, že hlavné múry už boli dohotovené a ďalší dozor úradného dozorcu, inžiniera Júliusa Kepplera nebol potrebný. Inžinier Július Kepplet sa vrátil do svojho úradu a ďalší dozor preberá inžinier mesta Spišská Nová Ves. Keďže sa zmluvne stanovený termín pre dokončenie stavby priblížil, spozorovalo sa, že k dostaveniu kostola ešte veľa chybuje. Aby sa predišlo nepríjemnostiam, podnikateľ Andrej Róth obracia sa na Ministerstvo financií v Budapešti, aby mu termín predĺžilo. Ministerstvo jeho žiadosti vyhovie. ^[13]
 

Rok 1884 prináša do výstavby nemilé prekvapenie. Hneď z jari sa spozorovalo, že veža sa vyklonila zo svojej polohy. Musela byť zborená do základov. Zrúcanie veže stretlo sa s mnohými ťažkosťami, takže práca sa predĺžila až do júla. Súčasne to zavinilo, že podnikateľ ani pri predĺžení termínu nemohol stavbu kostola dokončiť včas. Znova sa obracia na Ministerstvo financií v Budapešti a po druhý raz žiada predĺžiť termín potrebný na dokončenie stavby. Ministerstvo financií berúc do ohľadu miestne pomery poskytuje posledné predĺženie do 1. júla 1885 a súčasne povolí zväčšiť sakristiu, zamrežovanie okna v sakristii a stavbu oltára z kameňa. ^[14]
 

30. júna 1885 bola kostol dokončený. Vysvitá to z farského archívu. Vtedajší duchovný Andrej Kovács požiadal úradným prípisom kráľovské finančné riaditeľstvo v Košiciach, aby prišlo stavbu prevziať a skolaudovať, k čomu došlo až 17. augusta roku 1885, kedy prichádza na Hnilčík deputácia, aby stavbu prevzala. Za štátnu správu je prítomný inžinier Andrej Glevitzký, za mesto Spišská. Nová Ves inžinier Jozef Havlovek a za duchovnú správu Andrej Kovács miestny duchovný a veľa iných osobností. ^[15]
 

Náklad na stavbu vyžiadal si 10 099 zlatých a 66 korún. Kostol bol slávnostne vysvätený dr. Jánom Beerwaldským, okresným dekanom a farárom odorinským. ^[16]
 

Na veži bol len jeden zvon, ktorý farníci kúpili z markušovského kostola, ale nemohol stačiť. V roku 1889 z darov dobrodincov zadovážili druhý, väčší. Je to zvon Štefan, ktorý okrem obrubovej čipkovej ozdoby má nápis: “In memoriam divi Stefhani regis Hungarias. Procurata piis oblatis benefactorum pro Ecclesia rom. Cath. Kis Hnileczensi anno 1889. Öntötte Walser Ferenc Budapesten 1782 sz.“ ^[17]
 

Vnútro kostola bolo vyzdobené jediným oltárom, ktorý znázorňoval výjav Povýšenia sv. Kríža. Oltár čarovala do hnilčíckeho kostola spišskonovoveská obyvateľka Katarína Kniesnerová. Titulný obraz oltára predstavuje výjav z Golgoty a je dielom A. Springera (maľovaný 1885). Keď pozdejšie (1926) spišskonovoveský obyvateľ a tunajší rodák Jozef Jasuš daroval súsošie s podobným výjavom na hlavný oltár, titulný obraz bol umiestený na severnej stene svätyne, kde sa nachádza dodnes. Bohostánok zo starého oltára je položený na zemi vedľa oltára sv. Klementa a v ňom sa držia potrebné veci ku krstu. ^[18]
 

Zdá sa, že oltár v novom kostole neostal dlho, lebo kronika hnilčíckej fary spomína už roku 1894 celkom nový oltár, ktorý zadovážili veriaci zo svojich zbierok v sume 1 300,- korún od firmy Purger z Grödenu. ^[19]
 

V roku 1886 umiestnili do interiéru nový bočný oltár Ružencovej Panny Márie, ku ktorému sa viaže 6. marca 1887 Františkom Janušekom založené bratstvo sv. Ruženca so všetkými výsadami pre jeho členstvo. ^[20]
 

V roku 1887 k predošlému oltáru pribudol druhý oltár patróna a ochrancu haviarov sv. Klementa. Obe sochy - socha Panny Márie Ružencovej ako i socha sv. Klementa zakúpili sa po 60-80 florénov. ^[21]
 

V roku 1887 pribudol aj Boží hrob, ktorý z rudy miestnych baní, ktorý vlastnoručne urobil miestny administrátor František Janušek a socha sa zakúpila za 100 florénov. Dnešná socha Mŕtveho Krista je novšieho pôvodu a je dielom Františka Repčíka, umeleckého sochára. Luster daroval do kostola Štefan Gajan ako hlavný darca (140 florénov) so spoludarcom Jánom Kačirom spod Chotára (40 florénov). Cena lustra bola 180 florénov. ^[22]
 

V roku 1901 starý a nespôsobný organ bol zamenený za nový, ktorý sa zadovážil od bratov Riegerovcov z Krnova za 2 575 korún. Darmi prispeli: arciknieža Fridrich 600 korún, Pavol Szarocsányi, spišský biskup 200 korún a 97 halierov, riaditeľstvo roztockých závodov 100 korún, ostatok doplnili veriaci z vlastnej zbierky. Organ posvätil z poverenia biskupského úradu v Spišskej Kapituly miestny duchovný Andrej Jablonský. ^[23]

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.
 

Po mnohým naliehavých prosbách prikročilo Ministerstvo školstva o osvety v Prahe k skutku a obidve budovy (kostol a fara) boli v rokoch 1924 - 1925 pokryté šindľom. Náklad na opravu hradilo ministerstvo, práce vykonávali farníci. Prevedením opravy bol poverený podnikateľ Jozef Dolánsky zo Spišskej Novej Vsi. Na úhradu ručných a povozníckych prác farníci zozbierali 9 485,- Kčs spolu s milodarmi hnilčíckych rodákov z Ameriky. ^[24]
 

Povereníctvo školstva a osvety v Bratislave svojím prípisom č. 27.047/46 – prez.kult. z novembra 1946 oznámilo, že plnosť času nadišla a žiada Štátny stavebný úrad v Poprade, aby opravné práce, ktoré sú „veľmi naliehavé a premeškanie škodlivé“ čo najskôr previedol. Po tom keď štátna pokladnica poskytla na práce sumu 203.750,50 Kč mohli sa začať práce na kostole, ktoré prebiehali do konca roka 1947. ^[25]
 

Ďalšia veľká oprava bola vykonaná koncom 70. rokov 20. storočia, keď bol kostol omietnutý brizolitom a strecha dostala novú plechovú krytinu. ^[26]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severovýchodnej časti obce.