Lokalita
obec Hnúšťa, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj

Expozície
Dejiny mesta Hnúšťa spojené predovšetkým so železiarskym a chemickým priemyslom približuje stála expozícia histórie priemyslu otvorená 3. júna 2022 počas Dní mesta Hnúšťa. Umiestnené sú v nej predovšetkým exponáty zo súkromnej zbierky nadšenca pre miestnu históriu Martina Pliešovského, ktorý je zberateľom artefaktov spojených s dejinami regiónu a zároveň je autorom expozície. ^[1]
 

Návštevníci majú možnosť spoznať priemyselnú históriu Hnúšte počas takmer 400 rokov, teda od 17. storočia po dnešok. Vzácne sú predmety odliate v mašianskej železolejárni, pohľady na kolóny prvých koksových vysokých pecí v Rakúsko-Uhorsku či produkty Rimavskodolinského chemického komplexu Dr. Blasberga. Mladší sa dozvedia o nie tak dávnej minulosti Slovenských lučobných závodov, gumárenskom priemysle, baníckom podnikaní a aj spracovaní magnezitu v najstaršej rotačnej peci na svete. ^[2]
 

Pliešovský svoju zbierku, ktorá pozostáva z viac ako 500 predmetov, mal donedávna umiestnenú v Pamätnej izbe priemyslu v priestoroch mestského priemyselného parku. Tie však bolo nutné uvoľniť pre potreby jedného z investorov, preto samospráva rekonštrukciou tzv. Lihánich domu vytvoria vhodnejšie priestory pre prezentáciu zbierky. ^[3]
 

Exponáty boli zasadené priamo do industriálneho priestoru v hnedom priemyselnom parku Mestskej investičnej spoločnosti, kadiaľ sa prechádzalo okolo storočných, typických tehlových prevádzok bývalej chemickej továrne. To bolo ideálne miesto. Pre rozširovanie výroby jedného zo zahraničných investorov, čo je dobrá správa pre obyvateľov Hnúšte, bolo nevyhnutné exponáte presťahovať. Históriu priemyslu je návštevníkom sprostredkovaná síce na menšej ploche malého domčeka, ktorý čupí v tôni panelových obytných blokov, ale zato v príjemných zrekonštruovaných útrobách, zovňajšku i okolitého prostredia. ^[4]
 

Ide azda o posledný historický objekt, ktorý nebol zbúraný pri výstavbe sídliska Klokočova v 80. rokoch 20. storočia. Mesto ho zrekonštruovalo v historickom štýle, svojpomocne, s využitím vlastných zamestnancov – nezamestnaných občanov z menších obecných služieb a pracovníkov zamestnaných cez projekty na podporu zamestnanosti. ^[5]
 

Jedným z významných priemyselných odvetví v Hnúšti bolo hlavne počas 18. a 19. storočia železiarstvo, rozvíjajúce sa predovšetkým v železiarňach v dnešných mestských častiach Maša a Likier. Po ukončení ťažby a spracovania železa po vzniku Československej republiky sa začal rozvíjať chemický priemysel vo fabrike Dr. Blasberga. Na jej tradíciu neskôr nadviazali Slovenské lučobné závody a podnik Technická guma. ^[6]
 

Stála tu napríklad prvá vysoká koksová pec na území dnešného Slovenska či prvá rotačná pec na pálenie magnezitu na celom svete. Región bol v tom čase železným srdcom celého Uhorska. ^[7]
 

V roku 1811 začala spoločnosť Rimavská Coalícia využívať nerastné bohatstvo zeme. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá v roku 1885 postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. Začiatkom 20. storočia hutnícky priemysel upadá, posledná pec vyhasla v roku 1921. Počiatky chemického priemyslu v Hnúšti sa datujú do 20. rokov 20. storočia. Práve vtedy areál bývalých železiarní odkúpil Dr. Eugen Blasberg z Düsseldorfu a v roku 1924 v ňom spustil chemickú továreň Slovenské lučobné závody s programom spracovania: zuhličenia drevnej hmoty chemickou cestou a výrobu s tým spojených produktov. Drevné uhlie sa v oblasti vyrábalo donedávna, hoci na konci 20. storočia postihol ako chemickú, tak i banskú výrobu. V bývalých chemických závodoch bola zriadená pamätná miestnosť, kde sa zriadilo Múzeum Blasberga. Na výstavnej ploche takmer 40 metrov štvorcových sa nainštalovalo takmer 500 obrazových a trojrozmerných výstavných historických predmetov a materiálov, ktoré zaznamenávali vývoj priemyslu v Hnúšti - Likieri od najstarších dochovaných záznamov až po časy nedávno minulé, siahajúce do prevratu v roku 1989 a čiastočne i po ňom. ^[8]
 

 

Autorom expozície je Mgr. Martin Pliešovský.