obec Žehra, okres Spišská Nová Ves, Košický kraj
Hlavná kompozičná os parku prechádzala západne od stredu kaštieľa cez parter tvorený ornamentálnou výplňou okolo kruhovej fontány a po bokoch stromoradiami hrabov obyčajných a bukov lesných. Pôvodná pravidelná sadovnícka úprava francúzskeho typu sa do súčasnosti nezachovala, bola však nanovo založená v rokoch 2007 – 2008 podľa historických podkladov, najmä kolorovanej kresby z roku 1956. Západne od pravidelnej úpravy pokračoval park v okolí kaplnky (z roku 1803, romanticky ju upravili v roku 1855) v prírodno-krajinárskom štýle s oblúkovito vedenými chodníkmi. V tejto časti parku vybudovali romantizujúce drobné stavby ako napodobneniny zrúcanín. Ján Benco v publikácii Z dejín okolia Spišského hradu z roku 1941 píše: „Celý park je plný košatých listnatých stromov, najmä krásnych storočných bukov aj so strakatým lístím. Asi v strede parku z juhu stoja staré múry bez strechy, kde-tu zborené. Kamenné gotické veraje a okná na štyri strany by svedčili o starom kostole, keďže vnútri to vyzerá ako v nejakej pohanskej pagode s miestnosťami rozličných foriem. Je to novšia pamiatka starých klasikov. Kolo múra stoja v životnej veľkosti kamenné sochy pohanských bohov, ktoré dal zhotoviť koncom 18. storočia gróf Emanuel Csáky. Ten v blízkosti toho panteónu postavil aj kamenné pomníky vynikajúcich predkov s latinskými nápismi.“ Z jeho slov vyplýva, že ruiny kamenných stavieb postavili ako zrúcaniny za účelom romantizácie parku. Východne od kaštieľa sa na jeho stred napájal diagonálne vedený chodník s vyústením do severovýchodného nárožia parku. V tejto časti sa nachádzali štyri navzájom prepojené jazierka s okolitou prírodno-krajinárskou úpravou parku so skupinami stromov a lúčnych porastov. V južnej časti bol situovaný pozdĺžny pás pravidelnej ovocnej záhrady. Celý park po obvode lemoval porastový veniec tvorený zo severu stĺpovitými formami drevín a z juhu guľovitými tvarmi. Pravidelná časť záhrady francúzskeho typu, nachádzajúca sa západne od kaštieľa, pravdepodobne súvisí s jeho vznikom začiatkom 18. storočia. Ďalšie prírodno-krajinárskej úpravy parku, západne a východne od kaštieľa, boli realizované asi v 19. storočí. Najstaršie zachované exempláre buka lesného dosahujú priemery kmeňov do 80 cm a nachádzajú sa západne od kaštieľa ako torzo stromoradí v pravidelnej úprave. Podľa odhadovaného veku ich vysadili asi v polovici 19. storočia. Z toho možno usúdiť, že pravidelná úprava parku bola v rámci cyklickej obnovy v polovici 19. storočia zrekonštruovaná. [1]
Park je úzko obdĺžnikového až klinovitého pôdorysu s postupným zužovaním od západu na východ . Konfigurácia terénu je terasová s postupným klesaním od západu na východ. [2]
Chodníková sieť je tvorená okružným chodníkom, ktorý je na mieste pôvodne založeného chodníka. Ďalšie chodníky sú vedené od jednotlivých vstupných brán zo severu, priečne a priamočiaro cez park južným smerom. V parku sa zachovali pôvodné korytá vodných tokov a jazierka prírodného charakteru. Všetky štyri jazierka sú situované v prírodno-krajinárskej časti, východne od kaštieľa. Umiestnené sú pod sebou, zo západu smerom dole na východ. Prepojené sú navzájom priamočiaro vedenými vodnými kanálmi. [3]
V rokoch 2007 – 2008 sa realizovala rekonštrukcia pravidelnej časti parku západne od kaštieľa podľa zachovanej kolorovanej kresby z roku 1956. Kresba dosť detailne zachytáva jednotlivé tvary záhonov, chodníkov, kvetinovej výzdoby a tvarovaných živých stien. Na základe podkladov bola obnova vykonaná tak, aby pravidelná parková časť vyzerala takmer rovnako ako v minulosti. Obnovila sa chodníková sieť, ktorá je lemovaná úzkymi obrubníkmi, vymedzujúca jednotlivé trávnaté plochy záhonov zobrazujúce rovnaké geometrické útvary. V ich nárožiach sú solitéry smrekov sivých kónických (Picea glauca ´Conicaˇ). Uprostred úpravy dominuje kruhová fontána s vodostrekom a so záhonmi letničiek v okolí. Chodníky sú s mäkkou povrchovou úpravou – sypané kamennou drvinou. [4]
Najstaršie stromy v parku dosahujú priemery kmeňov 0,6 až 0,9 m a môžu pochádzať z konca 19. storočia až zo začiatku 20. storočia. Najzachovalejšou pôvodnou časťou parku sú stromoradia severne od kaštieľa lemujúce parter. Južné stromoradie je tvorené jedným radom (pôvodne podľa historickej mapy šesťradové) buka lesného (Fagus sylvatica). Severné stromoradie, pôvodne sedemradové, je v súčasnosti tvorené dvoma radmi buka lesného (Fagus sylvatica). Západne od pravidelnej úpravy za asfaltovou cestou, v okolí kaplnky, je mladšia výsadba drevín vzniknutá pravdepodobne z náletov. Najstaršie dreviny na ploche sú: západne od kaplnky jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), východne od kaplnky lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos). Ostatný porast je mladšieho charakteru s priemermi kmeňov 0,2 a 0,4 m v druhovom zložení: javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata), buk lesný (Fagus sylvatica), dub letný (Quercus robur), smrekovec opadavý (Larix decidua), brest (Umlus sp. ), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a borovica lesná (Pinus sylvestris). Celú východnú a západnú hranicu lemujú v porastovom venci stromoradia jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior), miestami sú doplnené mladšími javormi mliečnymi (Acer platanoides) a pagaštanmi konskými (Aesculus hippocastanum). [5]
Vo voľnej prírodno-krajinárskej časti parku východne od kaštieľa sa nachádza zmiešaný porast nepravidelne rozmiestnených skupín a solitérov. Tvorený je drevinami s priemermi kmeňov 0,3 až 0,8 m, v druhovom zložení: pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), brest (Umlus sp.), javor mliečny (Acer platanoides), javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata), borovica lesná (Pinus sylvestris), buk lesný (Fagus sylvatica) a smreky pichľavé (Picea pungens). [6]
Ovocný sad sa nachádza na pôvodnom mieste, ktoré je vyznačené na historickej mape, v južnej časti parku pozdĺžne vedľa budov s obdĺžnikovým pôdorysom. [7]
Z hľadiska významu ide o prak so zachovanými pamiatkovými hodnotami – vodný systém s jazierkami, chodníky, drobná parková architektúra a dendrologická skladba. V rámci cyklickej obnovy bola pomerne presne zrekonštruovaná pravidelná časť západne od kaštieľa. [8]
Rekonštrukcia.
Stav parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Park leží v južnej časti Hodkoviec, miestnej časti Žehra, asi 0,5 km severovýchodne od hranice Národnej prírodnej rezervácie Dreveník. Okolie parku tvorí kopcovitá prevažne bezlesná krajina s početnými travertínovými útvarmi a väčším množstvom lúk a pasienkov. Areál je priechodný zo severu , od štátnej asfaltovej cesty piatimi vstupmi cez novodobé brány. [9]
[1] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. Bratislava: DAJAMA, 2010. s. 71.
[2] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 71 - 72.
[3 - 4] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 72.
[5] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 72 - 73.
[6 - 8] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 73.
[9] REŽNÁ, Natália a kolektív: Parky a záhrady. s. 71.
48.988765, 20.782344
48°59'19.6"N 20°46'56.4"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU