Iný názov
Lehôtka

Lokalita
obec Horná Lehota, okres Dolný Kubín, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kaštieľ, ktorý bol neskôr klasicisticky upravený. ^[1]
 

Obec Horná Lehota sa prvýkrát písomne spomína v roku 1420 ako príslušenstvo Oravského hradu. Na mieste dnešného kaštieľa stála v 16. storočí kúria prvého člena rodu usadeného na Orave, Jána Abaffyho, ktorý vstúpil do služieb Františka Thurzu najskôr na bytčianskom panstve a neskôr na panstve Orava. Abaffy sa v Oravskej stolici usadil natrvalo a od Thurzovho syna Juraja dostal v roku 1587 za verné služby dedinu Horná Lehota, v ktorej postavil renesančnú kúriu. ^[2]
 

Po smrti Jána sa o kúriu spoločne starali jeho štyria synovia, ktorí sa snažili nadviazať na otcove úspechy v kariére. Juraj Abaffy sa stal u Juraja Thurzu kastelánom Oravského hradu a v čase povstania Štefana Bocskaya šľachtické sídlo ubránil pred vzbúrencami. ^[3]
 

Podľa popisu z roku 1707 kúria pozostávala z murovaných a drevených konštrukcií. Obklopovala ju záhrada a ovocný sad. V druhej polovici 18. storočia pravdepodobne oravský podžupan František Abaffy nechal kúriu prestavať na barokový kaštieľ a usídlil sa v ňom. Neskôr sa presťahoval do kaštieľa v Mokradi. Kaštieľ v Hornej Lehote vyhradil pre svojho druhorodeného syna Vendelína, ktorý bol v roku 1822 podžupanom Oravskej stolice, prísediacim stoličného súdu a cisársko-kráľovským dvorským radcom. Vendelín asi dal barokový kaštieľ upraviť v klasicistickom slohu. Neskôr v kaštieli po krátkej chorobe zomrel a jeho telesné pozostatky uložili do rodovej krypty kostola Najsvätejšej Trojice v Hornej Lehote. Kaštieľ zostal približne do polovice 19. storočia neobývaný. Po roku 1945 bol prestavaný na byty. ^[4]
 

Valbovými strechami krytý podpivničený kaštieľ má ojedinelé architektonické riešenie na území celej Oravskej stolice. Kaštieľ má ústredný trakt s oválnym rizalitom, na ktorý nadväzujú dve diagonálne riešené krídla. Hlavné vstupné priečelie a dvojica vejárovito sa otvárajúcich diagonálnych krídel vytvárajú čestné nádvorie. V jeho strednej vstupnej časti, zvýraznenej mierne vystupujúcim polygónom pred staršou renesančnou stavbou, sa sústreďuje výtvarná výzdova celého objektu. Východná časť kaštieľa pochádza z konca 16. storočia a je najstaršou časťou objektu. V 18. storočí objekt silne zbarokizovali a bočné krídla, ktoré dostavali dodatočne, sú výsledkom klasicistickej úpravy z prvej polovice 19. storočia. Sú koncipované jednoducho a členia ich okenné otvory na oboch podlažiach s naznačenými farebnými šambránami v omietkach. Areál kaštieľa tvoril v roku 1873 majer, mlyn a niekoľko ďalších murovaných a drevených objektov. ^[5] Aj v súčasnosti je v areáli kaštieľa pôvodne klasicistická hospodárska budova zo začiatku 19. storočia, za socializmu tiež prestavaná na byty. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia (údržba).
 

Horná Lehota – kaštieľ (č. ÚZPF 220/1) – architektonicko-historický výskum - rok 2015. spracovatelia: Mgr. Kristína Zvedelová, PhD., Mgr. Michal Čajka, PhD.. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla nie je dobrý. Slúži dodnes ako bytový dom.

Prístup
Kaštieľ sa nachádza na hornom konci veľmi peknej obce Horná Lehota. Stojí južne od hlavnej cesty cez obec.