Lokalita
obec Turčianske Jaseno, okres Martin, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol postavený ako tolerančný v roku 1783. Veža bola pristavaná pri úprave sakrálneho objektu v roku 1908. Je to pozdĺžna sieňová stavba s polygonálnym oltárnym uzáverom a predstavanou vežou. Okolo sieňového priestoru obieha protestantská empora. Interiér je krytý dreveným kazetovým stropom z roku 1908. Fasáda je neoklasicistická. ^[1]
 

Kostol bol postavený po vydaní tolerančného patentu Jozefa II. z roku 1781. V tom čase hornojasenskí evanjelici predostreli cisárovi žiadosť o prinavrátenie starého kostola. Ich žiadosti nebolo vyhovené, ale obyvateľom Horného a Dolného Jasena bola daná možnosť vybudovať si nový kostol na Hôrke v Hornom Jasene, a to už v roku 1782. Hneď v tom roku sa pustili do stavby a v nedeľu po Michale roku 1783 bol kostol dokončený. ^[2]
 

Postavený bol z kameňa a z dreva a nemal vežu ani zvony. K matkocirkvi hornojasenskej na základe povolenia kráľovskej rady ako fílie pripojili sa v roku 1783 Záborie a v roku 1784 Sklabiňa, Sklabinský Podzámok, Horný a Dolný Kalník. ^[3]
 

V roku 1908 zhorela stará drevená zvonica a tak si cirkevný zbor pristaval ku kostolu vežu, do ktorej boli zakúpené tri súzvučné zvony, z ktorých boli dva zrekvirované počas prvej svetovej vojny. Od októbra 1926 sú vo veži tieto zvony:
 

 

• Veľký - Gis zvon (Poďte, sklánějte se a padněme před Hospodinem,Stvořitelem)
 

• Stredný - Cis zvon (Poďtež, již připraveno jest všecko)
 

• Malý – F zvon (/Kdo ví, jak blízko jest mé skonání)
 

 

Nad vchodom do chrámu je nápis:
 

Toto je brána Hspodinova, ňou spravodliví vchádzajú. Žalm 118,20 ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Keďže v čase postavenia kostola bolo použitého veľa surového dreveného materiálu, časom sa to prejavilo tým, že dosky zosýchali, objavovali sa široké škáry a drevo napadla červotoč. Už pri 150. výročí sa ukazovala nutnosť veľkej opravy. Pre vonkajšie okolnosti a nedostatok peňazí ku generálnej oprave došlo až o vyše 20 rokov neskôr, v rokoch pre cirkev veľmi nepriaznivých. Generálna oprava kostola prebehla v rokoch 1957 – 1959. Zo starého kostola zostali len kamenné múry, ktoré boli zvnútra i zvonka nanovo omietnuté. Bočný vchod bol zamurovaný a boli osadené nové okná. Interiér kostola prešiel úplnou zmenou. Namiesto dreveného oltára bol postavený murovaný oltár, podľa vzoru oltára z Rimavskej Píly. Oltárny obraz namaľoval Emil Pekár z Tisovca. V kostole boli osadené nové lavice a nové chóry, vytvorené boli dve sakristie po oboch stranách oltára. Do kostola bola zavedená elektrina. Elektrifikované boli hlavné lustre z roku 1909, elektrický pohon dostali zvony a starý organ, ktorý bol rozšírený na dvojmanuál a generálne opravený v rokoch 1978 – 1981. Posledná generálna oprava a ladenie organa prebehlo v roku 2010. V kostole je elektrické kúrenie, vedené popod lavice. Nakoľko kostol nemá klenbu, ale rovný strop, v zime je v ňom príjemne teplo. V lete poskytuje príjemný chládok. ^[5]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.