Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Horné Orešany - Kostol Mena Panny Márie
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Horné Orešany, okres Trnava, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1758 – 1764. Veža bola pristavaná v roku 1859. Jednoloďový pozdĺžny priestor s polygonálny uzáverom presbytéria a v minulosti predstavanou vežou, dnes vtiahnutou do stavby kostola. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s medzipásmi, dosadajúcimi na vstavané piliere. Na klenbách sú barokizujúce maľby s ornamentikou a iluzívnymi obrazmi. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. [1] Veža je zakončená stlačenou cibuľou so slepou laternou.
 

Vnútorné zariadenie je rokokové, riešene jednotne. Hlavný oltár so stĺpovou architektúrou je konvexne vytočený. Uprostred je novší obraz Panny Márie, v interkolumniách sú rokokové sochy sv. Petra a Pavla apoštolov, v štíte Najsvätejšia Trojica, na bokoch sochy sv. Leonarda a Vendelína. Bočné oltáre sú architektonicky totožné s hlavným oltárom, na ľavom je novší obraz sv. Emericha, v interkolumniách sú barokové sochy sv. Kataríny a Barbory, v štíte obraz sv. Martina a sochy anjelikov. Pravý bočný oltár má uprostred novší obraz Cyrila a Metoda, z dvoch strán sochy sv. Antona a Jána Nepomuckého, v štíte je obraz sv. Juraja. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, na rečništi a baldachýne zdobená rokokovou ornamentikou. Kostolné drevené vyrezávané lavice sú zdobené rokajovou ornamentikou a pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. [2]
 

Kostol sv. Mikuláša bol najstarší hornoorešanský kostol, o ktorý stál už v roku 1390. Patrón sv. Mikuláš bol braný ako ochranca obchodníkov, ľudí pracujúcich s peniazmi a cestujúcich. Kostol bol už podľa vizitácie z roku 1561 vo veľmi zlom stave. V roku 1634 podľa vizitácie J. Draškoviča bola veža znamenitá, no ešte nedokončená, čiže kostol bol pravdepodobne renovovaný. Bol klenutý s tromi oltármi. Ku kostolu tiež patrila krstiteľnica, sakristia a kaplnka s kryptou, kde sa pochovávali páni Smolenického hradu. V roku 1714 mal kostol tri oltáre, na hlavnom boli obrazy sv. Mikuláša a sv. Martina. Mal drevenú kazateľnicu a chór s organom. Neskôr, v roku 1731, bolo v kostole až päť oltárov a chór mal hlavnú časť už kamennú. Počas vizitácie v roku 1756 bol kostol už vo veľmi zlom stave, sakristia bola vlhká, takže v nej nemohla byť ani uschovaná sviatosť oltárna. Poškodená bola i drevená kazateľnica. Vizitácia z roku 1761 uvádza, že kostol bol v dezolátnom stave, klenba bola v ruinách a múry sa zosúvali. Gróf Juraj Erdödy dal z týchto dôvodov 27. júla 1758 postaviť nový kostol. V stavbe pokračoval po jeho smrti syn Krištof. [3]
 

Podľa kanonickej, tzv. „baťániovskej“ vizitácie z roku 1782 bol nový kostol postavený na vyvýšenom mieste, mimo radu domov a z pevných materiálov (kameňa a pálených tehál), pokrytý škridlou, čím bol chránený pred nebezpečenstvom požiaru. Mal tri oltáre: hlavný oltár bol zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi, umiestnený v strede svätyne. Pred oltárom a kazateľnicou stálo šestnásť stolíc z dubového dreva, umelecky vypracovaných. Krstná voda bola umiestnená v medenej nádobe v drevenej skrinke. Svätená voda bola uložená v striebornej nádobe v sakristii. Nad sakristiou bolo postavené oratórium, slúžiace patrónom kostola. [4]
 

V roku 1844 pri rozsiahlejšej prestavbe kostola sa zmenilo patrocínium kostola na Meno Panny Márie. [5]
 

V roku 1847 veža kostola stále chýbala. Po jej vystavaní v roku 1859 bol kostol slávnostne vysvätený v roku 1861 kardinálom Jánom Scitovským, ostrihomským arcibiskupom. [6]
 

Počas 19. a 20. storočia bol kostol postupne opravovaný a dostavovaný. [7]
 

I napriek tomu, že značnú časť nákladov na výstavbu kostola niesli zemepáni mestečka Erdödyovci, obetovali sa veľa i veriaci. Zo štyroch vinohradov, ktoré vlastnil kostol sa za roky 1755 - 1760 získalo 510 zlatých a za predanú raž dorobenú na kostolných poliach sa zarobilo 102 zlatých. Časť peňažných prostriedkov získali aj z milodarov veriacich a fundačných svätých omší. Drevo na krov objednal tesársky majster u obchodníkov na "hornákoch". Malo byť dopravené po Váhu do Hlohovca. No plte ostali z neznámych príčin stáť v Novom Meste nad Váhom. Pre drevo potom išlo na dva razy 44 furmanov. Na stavbu bolo nalámaných 240 siah kameňa, čo bolo asi 880 m3, taktiež bolo treba i množstvo pálenej tehly, piesku a iného stavebného materiálu. Pri stavbe pomáhali aj furmani z okolitých dedín. [8]
 


 

Píšťalový organ
 

• staviteľ: Jan Tuček ml.
 

• rok stavby: 1948
 

• opusové číslo: 499
 

• 2. manuály s pedálom
 

• 19. znejúcich registrov
 

• pneumatické traktúry, kuželkové vzdušnice [9]

Pamiatková ochrana
-
 

Kostol nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.
 

V roku 1980 boli pri maľovke kostola vykonané viaceré práce: reštaurovanie fresiek na strope, namaľovaný nový obraz sv. Rodiny na strope, vymaľovanie stropu a stien celého kostola, fresky – imitácia mramoru na pilieroch sien, reštaurovanie a pozlátenie obrazov. [10]
 

V roku 1992 boli na veži kostola osadené nové hodiny. V roku 1998 sa dali namaľovať dva obrazy – s vianočnou a veľkonočnou tematikou, ktoré sa v príslušnom liturgickom období zvyknú vymieňať s pôvodným obrazom Panny Márie Nanebovzatej na hlavnom oltári. [11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce. Za kostolom je cintorín.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 430.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 430.
[3 - 11] www.horneoresany.sk/farsky-kostol (7.7.2023)
GPS
48.466336, 17.438314
48°27'58.8"N 17°26'17.9"E



www.pamiatkynaslovensku.sk