
obec Horné Saliby, okres Galanta, Trnavský kraj
Klasicistický kostol postavený v roku 1775 na starších základoch sakrálneho objektu z 11. storočia. [1] Kostol v roku 1823 zhorel a v tom istom roku ho obnovili. Ide o jednoloďový priestor s polygonálne zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté malou konchou a pruskou klenbou. Loď je krytá pruskou klenbou. Fasády sú členené lizénovým rámovaním a polkruhovo zakončenými oknami s kamennou šambránou. Veža vyrastá z volútového štítu priečelia. [2] Je zastrešená vysokým ihlancom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
Hlavný oltár je barokový z obdobia po roku 1775, so stĺpovou architektúrou, zakončenou segmentovým štítom s obrazom sv. Vavrinca. Bočný oltár je klasicistický z 19. storočia, s obrazom Immaculaty. Klasicistická kazateľnica pochádza tiež z obdobia po roku 1775. Na oblom parapete je reliéf Krista v Emauzách. Na baldachýne je plastika sv. Petra. Klasicistická krstiteľnica je z červeného mramoru z čias okolo roku 1823. Drevené kostolné lavice s vyrezávanou ornamentikou sú z konca 18. storočia. Socha Zmŕtvychvstania je neskorobaroková z druhej polovice 18. storočia. [3] Interiér zdobia nástropné maľby z roku 1970 od miestneho maliara. [4]
Súpis pamiatok na Slovensku. z roku 1967 v inventári spomína neskorobarokovú striebornú monštranciu s pozlátením z druhej polovice 18. storočia, ktorá má vo vrchole reliéf Boha-Otca, po stranách anjelov a v spodnej časti reliéf Panny Márie. [5]
O prvom kostole v Horných Salibách sa zachovalo málo údajov. Bol postavený v 11. storočí. V roku 1271 sa spomína v listine kráľa Štefana V., keď potvrdil nitrianskemu kostolu sv. Emeráma listinu Gejzu II. V dokumente sa spomína kostol v Horných Salibách, teda najneskôr na začiatku 12. storočia, ale zrejme ešte v 11. storočí už existoval. [6]
V roku 1524 na pravom brehu Dudváhu bol postavený neskorogotický kostol opäť zasvätený sv. Vavrincovi, v blízkosti ktorého bol zriadený cintorín. O krátky čas za Eleka Thurzu kostol prešiel do vlastníctva evanjelikov, ale okolo roku 1620 im ho Miklós Eszterházy odobral a dal katolíkom. Bohostánok viackrát menil majiteľa a až šopronský snem v roku 1681 rozhodol, že kostol musí prejsť do majetku katolíkov. Nakoľko vojnové udalosti značne poškodili malý kostol, preto bol v roku 1770 zbúraný. Základy kostola boli ešte viditeľné v 19. storočí. Začalo sa so stavbou nového klasicistického Kostola sv. Vavrinca diakona podľa plánov Jakaba Fellnera, ktorý bol dokončený v roku 1775. Jeho staviteľom bol kancelár gróf Ferenc Eszterházy. Zo starej stavby preniesli zvon z roku 1401. V roku 1823 kostol vyhorel a jeho veža bola opäť zastrešená strechou v pôvodnej podobe až v roku 1967. Kostol poškodili vojnové udalosti rokoch 1944 - 1945, ale zanedlho bol opravený. [7]
-
Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stojí v centrálnej časti obce.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 432. Kostoly. www.hornesaliby.sk/obec/kostoly/ (23.6.2024)
[2 - 3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 432.
[4 - 7] Kostoly. www.hornesaliby.sk/obec/kostoly/ (23.6.2024)
www.hornesaliby.sk
48.124870, 17.748823
48°07'29.5"N 17°44'55.8"E
