Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kamenica
Lokalita
obec Kamenica, okres Sabinov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Hrad dal pravdepodobne postaviť Ditrich Tárczay [1] v roku 1248. Povolenie od kráľa Bela IV. dostal za zásluhy v bojoch proti Tatárom, kde zachránil kráľovi život. [2] V donančnej listine z roku 1270 sa priamo spomína názov pod Kamenicou – loca venacionis nostre Torkueley vocata – ako miesto pod holým kameňom. [3] Na základe toho sa kráľovský hrad mohol nachádzať nad rovnomennou dedinou a musel byť už v tom čase vybudovaný. V roku 1270, resp. 1275, daroval kráľ Štefan V. územie bývalého kráľovského revíru šľachticom, Detrikovým synom, z ktorých pochádzali známe šľachtické rody na východnom Slovensku – páni z Brezovice a Torysy. [4]
 

Hrad Kamenica sa písomne priamo spomína až v roku 1306, keď boli delené rodinné majetky šľachtica Rikolfa. Hradné panstvo pripadlo synovi Rikolfovi. [5] Rikolf II., ktorý mal dvanásť synov, sa stal zakladateľom rodu Tarköi, neskôr Tárczay. Tárczayovci boli majiteľmi hradu Kamenica až do jeho zániku. [6] Ide o veľmi zriedkavý jav, že hrad od založenia až do zániku patril jednému rodu.
 

V roku 1438 ho obsadili Prešovčania, ale už v nasledujúcom roku bol opäť v rukách rodiny. Bratríci sa ho neúspešne pokúšali dobyť v roku 1456. V roku 1532 bola vdova po Jurajovi z Torysy Dorota Bánffyová nútená prepustiť hrad Jeremiášovi Laskému. No v roku 1540 ho majú Tárczayovci späť. V tom čase už na hrade sídlila Dorota so svojím druhým manželom Matejom Lobockým. Poslednou majiteľkou hradu bola Anna Tárczay-Drugethová, manželka Juraja Drugetha, ktorá sa v polovici 16. storočia zúčastnila sprisahania proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému, a preto v rokoch 1555 - 1556 hrad napadli kráľovské vojská, dobyli ho a zbúrali. [7] Zvyšky stavby prešli do rúk rodiny Dessewffyovcov, ktorí však o ňu a jej obnovu nemali záujem. Poslední majitelia boli Tahyovci, ktorí objekt úplne rozobrali a kamenný materiál použili na výstavbu liehovaru v Lúčkach. To je hlavný dôvod, prečo sa z hradu zachovali iba nepatrné zvyšky. [8] Násilná devastácia objektu bola takmer dokonalá.
 

Hrad stojí na vápencovom brale, ktorého stredná zúžená a znížená časť vytvára prirodzenú priekopu rozdeľujúcu objekt na dve časti. Na východnej strane je hrad od sedla oddelený do skaly vytesanou šijovou priekopou. [9] Obytnou časťou hradu bola asi východná strana. [10] Na západnom skalnom brale bol pravdepodobne situovaný najstarší komplex. Pozostával z obvodového opevnenia v tvare nepravidelného trojuholníka, ktorý mal základňu nad šijovou priekopou (múry hrubé asi 150 cm). V interiéri sa nachádzala murovaná kruhová veža s 220 cm hrubým múrom a s vonkajším priemerom okolo 10 m. Zvyšky muriva medzi vežou a západnou obvodovou stenou dávajú predpoklad existencie palácovej stavby. [11]
 

V ďalšej etape, asi po prechode hradu do súkromných rúk po roku 1275, bola zastavaná východná časť, kde vznikol dvojpriestorový palác, ktorého obvodové steny vytvárali zároveň i obranný múr. Musel byť viacpodlažný. Zároveň boli spojovcou hradbou s prechodnou ochodzou spojené obidva stavebné celky. Ide o zaujímavý a odvážny stavebný prvok, i keď nie ojedinelý. [12] Súčasne bola rozšírená západná časť južným smerom. V tomto priestore bola do skaly vysekaná štvorcová cisterna a ďalšie asi hospodárske objekty. [13] Rozšírenie priestorov na bývanie vybudovaním predného hradu vyriešilo potrebu dôstojného sídla pre majiteľov. Jeho podstatou bol totiž palácový blok (17,5 x 20 m) s dvoma obdĺžnikovými časťami. Napriek tomu, že určite ide o zložitejší stavebný vývoj, tvorili asi od začiatku jediný obytný celok. Dá sa tiež predpokladať, že čelný múr nad šijovou priekopou, ktorý nad povrchom zmizol, bol spevnený do podoby štítu. Rozšírenie o predný hrad prebehlo asi v 14. storočí. [14] V čase bratríkov bola zosilnená severná a východná strana hradného kopca zemnými valmi. Tieto zemné valy sa neskôr stali základom ďalšieho obranného prstenca pod starým jadrom hradu v podobe troch murovaných a jedného zemného rondelu na severnej a východnej starne. Opevnenie bolo postavené asi v 16. storočí. [15]

Pamiatková ochrana
O hrad sa stará Združenie Kamenná veža.
 

Kamenica - hrad (č. ÚZPF 304/0) - architektonicko-historický výskum - rok 2010. [16] Autori: Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Michal Šimkovic. [17]
 

Kamenica - hrad, vstupná brána do 1. predhradia a priľahlej juhovýchodnej bašty (č. ÚZPF 304/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2018. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. [18]

Súčasný stav a využitie
Ruina.
Prístup
Hrad stojí na holom vápencovom brale (725 m n. m.) asi 1 km severovýchodne nad obcou Kamenica. [19]
Fotogaléria
Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica - výhľad foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica - v pozadí obec Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica - výhľad foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica - výhľad foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica - výhľad foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica - výhľad foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica - v pozadí Šarišský hrad foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Viliam Mazanec 7/2012Hrad Kamenica foto © Tomáš Haviar 4/2017Hrad Kamenica (východný palác) foto © Tomáš Haviar 4/2017Hrad Kamenica (severozápadná bašta) foto © Tomáš Haviar 10/2015Hrad Kamenica foto © Tomáš Haviar 7/2018Hrad Kamenica foto © Tomáš Haviar 7/2018
Poznámky
[1] Tárczayovci – starobylí uhorský šľachtický rod spišsko-nemeckého pôvodu. Jeho zakladateľom bol magister Rikolf, ktorý v 13. storočí získal šarišské panstvo Torysa (Tarcza). K nemu v roku 1296 pripojil hrad Kamenicu (Tarkö). Rikolfovi početní potomkovia začali používať mená Rikolfy, Tarköi a Tárczay a rozdelili sa na samostatné rodové vetvy. Členovia rodu sa uplatňovali najmä ako kráľovskí dvorania, vojaci a stoliční hodnostári. Pôsobili hlavne na Spiši, Šariši, Liptove, ale aj v Sedmohradsku. Rikolfyovci vymreli krátko po roku 1515 spišským kanonikom Mikulášom. Tárczayovci prežili do pomoháčskeho obdobia. Ich najvýznamnejší člen Mikuláš Tárczay padol ako šarišský župan v bitke pri Moháči. Jeho synom Jurajom, ktorý zahynul v bitke pri Seľvuši (Nagy Szőllős) v roku 1557, rod vymrel. Šarišské majetky rodu získali kráľovskou donáciou Dessewffyovci. FEDERMAYER, Frederik: Šľachtické rody. In: Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: Agentúra Cesty, 2006. s. 57.
[2] POLLA, Belo: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. s 73.
[3] Územie Kamenica i širšieho okolia bolo pôvodne kráľovským poľovníckym revírom. Keďže najbližší kráľovský hrad Šariš bol viac ako 30 km ďalej, nevyhnutne muselo v tomto poľovníckom revíri existovať nejaké vhodné miesto, kde sa mohol kráľ so svojou družinou ubytovať v čase poľovačiek. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 133.
[4] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 133.
[5] K panstvu patrili dediny Babie, Dačov, Kyjov, Kapišová, Lipany, Ľubotín, Lúčka, Šarišské Jastrabie, Valkovce a Vislanka. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 133.
[6 - 7] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 133.
[8] POLLA, Belo: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. s 73.
[9] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 133.
[10] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 123.
[11] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 133.
[12] Nachádzame ho i na hrade Lipovec pri Fričovciach. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 133.
[13] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 133.
[14] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 148 - 149.
[15] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 133.
[16] Vrch Zámok, č. ÚZPF 304/0, č. parc. 1484, 1481.
[17] Kolektív autorov: Ročenka pamiatkových výskumov 2010. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2012. s. 72.
[18] www.pamiatky.sk (5.5.2023)
[19] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 148.
Bibliografia
HAVIAROVÁ, Michaela et al.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica: Obecný úrad, 2016. 64 s. ISBN 978-80-972550-0-8
www.kamenica.sk
GPS
49.195880, 20.971666
49°11'45.2"N 20°58'18.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk