Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Ostrý Kameň (Buková)
Lokalita
obec Buková, okres Trnava, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Hrad Ostrý Kameň bol spolu s hradom Korlátka kľúčom k jedinému ľahkému priechodu Malými Karpatmi medzi Trstínom a Prievalmi, ktorým bol Biksárdský (Bukovský) priesmyk. Prechádzala ním tzv. Česká cesta, ktorá spájala Uhorsko s českými krajinami. [1] Poloha hradu bola ideálna na dohľad nad cestou, lebo je z neho úžasný výhľad na priesmyk a ďaleko do Borskej nížiny na Záhorí. Slovenské meno pre hrad – Ostriež, používané od včasného novoveku, je viac ako výstižné. [2]
 

Bol to pravdepodobne kráľovský hrad. V roku 1366 ho kráľ daroval Mikulášovi zo Seče, čím sa dostal do majetku šľachtických rodín. [3] Prvá písomná správa o hrade je z roku 1363 a v roku 1394 ho spolu s mnohými ďalšími hradmi dostal od kráľa Žigmunda Luxemburského Ctibor zo Ctiboríc. Hrad vznikol najneskôr začiatkom 14. storočia. Predpokladá sa, že hrad mohol vzniknúť aj oveľa skôr, ale bloková dispozícia jadra a niektoré zaoblené nárožia naznačujú, že hrad bol postavený najskôr okolo roku 1300 a predhradie ešte neskôr. Po smrti Ctibora II. zo Ctiboríc sa hrad vrátil do kráľových rúk. Od roku 1453 sa v jeho vlastníctve striedali šľachtici (patril napr. grófom zo Sv. Jura pri Pezinku), ktorí dostali hrad len ako záloh, až do roku 1496, keď ho získali Imrich a Martin Czoborovci. [4] V roku 1507 sa rozdelili a na Ostrom Kameni zostal len Martin, zatiaľ čo Imrich odišiel do Holíča. Od roku 1535 sa o hrad delili Gašpar Czobor a bratia Peter a Pavol Bakičovci. Z dokumentov o ich sporoch je zrejmé, že pred rokom 1540 postavili na východnej strane nový múr s dĺžkou 70 m. Po roku 1558 stáli v dolnom hrade okrem staršej kaplnky a jedného domu štyri nové budovy. Napriek tomu, že v roku 1579 Rudolf II. prepustil panstvo Ostrý Kameň zo zálohu, rozdelenie nielenže pretrvávalo, ale majetok sa ešte ďalej rozdroboval. Časť, ktorú zhabali vzbúrenémi Imrichovi Thökölymu, v roku 1689 dostal gróf Krištof Erdődy. V roku 1707 hrad obsadil cisársky generál Starhemberg. Viacerí majitelia spoločne nevedeli hrad udržiavať. Dohodnúť sa bolo problematické. Objekt spustol. [5] Dôvodom zániku hradu bol aj fakt, že stratil svoju strážnu funkciu presunom trasy diaľkových ciest cez Bratislavu. [6]
 

Medzi majiteľov hradu patrili aj Keglevichovci, Révayovci, Thurzovci a Forgáchovci. [7]
 

Na napoly zmiznuté jadro hradu využili vysoký sklanatý zlom ostrého hrebeňa, ktorý pod hradom klesal ďalej východným smerom. Nebolo na ňom viac miesta než na blokovú stavbu trojpriestorového paláca (28,5 x 11 m) a priľahlej vstupnej veže (8,5 x 9 m), v ktorej mohlo byť aj schodište. K bráne sa stúpalo po drevenej rampe a priekopa nebolo zriadená. Pravdepodobne stavba s neveľkým časovým odstupom pokračovala a onedlho vyrástlo predhradie. Možno tak usudzovať z toho, že nárožia obvodovej hradby, ktorá sledovala terénne hrany, sú zaoblené. Je to typické pre hrady zo 14. storočia. Zaoblené je aj severovýchodné nárožie jadra. Vnútri predhradia sú zvyšky niekoľkých budov, z ktorých južná, v priehlbine pod cestou k jadru, bola asi mladšia. Aj v severnom kúte, ktorý bol oddelený a fungoval ako parkán horného hradu, sa nachádzala neveľká stavba. Do predhradia sa vchádzalo bránou vedľa najväčšej budovy a pre peších bola určená samostatná brána. Rovinný priestor pred ňou bol pod streleckou ochranou obrancov z poschodia budovy v klinovitom výbežku obvodovej hradby a neskôr na ňom vzniklo predbránie. [8]
 

Skúsenosti z vojen 15. storočia viedli majiteľov k tomu, aby na skalisku medzi dvoma šijovými priekopami postavili mohutné predsunuté opevnenie oblého tvaru. Priekopy neboli príliš široké, lebo ich bolo treba lámať v pevnej skale. Opevnenie z druhej polovice 15. storočia výrazne posilnilo obranyschopnosť hradu. Navyše pri južnej hradbe predhradia zriadili terasu umožňujúcu postavenie diel. Skvalitňovanie fortifikácie zakrátko pokračovalo, ale už v modernejšom duchu. Plochu pred čelom predhradia ohradili zalomenou hradbou, v ktorej nároží vyrástla okrúhla bašta. Hradba sa jedným koncom pripojila k múru predhradia a druhým k predsunutému bolverku. Pokračovala aj na jeho druhej strane, kde sa v nej nachádzala nová prvá brána. Cestu nasmerovali tak, aby prechádzala oboma priekopami, takže prechod bez dohovoru s posádkou nebol takmer možný. Ďalšie práce sa začali pred rokom 1540 a ich výsledkom bolo zrejme ďalšie predhradie. Chránilo hrad od severovýchodu, kde bol terén najmenej svahovitý a kadiaľ prichádzala aj cesta z údolia od podhradnej osady Buková. Severnú stranu posilňovala rozložitá polvalcová bašta a malá bašta sa nachádzala aj pri napojení múru k hradbe pôvodného predhradia. V severovýchodnom nároží bola vybudovaná šesťboká bašta, ktorá možno chránila bránu v prejazde nadväzujúcej dlhej stavby. Dnešná lesná cesta prechádza zníženým miestom, ktoré existenciu prejazdu naznačuje. Nemožno ale vylúčiť, že naďalej fungovala staršia brána a do nového nádvoria sa chodilo zozadu. Posledná výrazná stavebná etapa sa skončila okolo roku 1560 a pokračujúce využívanie hradu už neprinieslo výrazné zmeny v jeho stavebnom vývoji. [9]

Pamiatková ochrana
Nevyhnutný je podrobný pamiatkový výskum.
Súčasný stav a využitie
Ruina.
Prístup
Stojí na konci skalnatého stupňa (asi 510 m n. m.) hrebeňa klesajúceho od vrcholu Zárub, najvyššieho malokarpatského kopca (768 m n.m.), a to asi 3 km juhozápadne od Bukovej. [10]
Fotogaléria
Hrad Ostrý Kameň 16. storočieHrad Ostrý Kameň foto © Imrich Kluka 6/2006Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň (flóra na zrúcanine) foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň (výhľad) foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň (výhľad) foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017Hrad Ostrý Kameň foto © Jana Lacková 6/2017
Poznámky
[1] V listinách sa Ostrý Kameň ako strážny hrad Českej cesty spomína už v 13. storočí. V tom čase to bola dopravná tepna, ktorej význam zvýšil kráľ Karol Róbert tým, že obchodníkom, ktorí po tejto ceste prevážali tovar, udelil osobitné výsady. KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 57.
[2] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 224.
[3] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 57.
[4] Czoborovci - uhorský šľachtický rod, listinne doložený v roku 1360. Ich rodovým sídlom bol Sv. Michal (Szént Mihály) v Boršodskej stolici. Na Slovensku vlastnili majetky v Kolte, Šaštíne, Holíči. S Czoborovcami – Angelikou Czoborovou, manželkou Imricha Bakiča de Ande sa spája zhotovenie sochy Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne a postavenie kaplnky na mieste, kde sa Angelika chodila modliť. Zadlžené majetky v Holíči a Šaštíne od rodiny Czoborovcov – Révayovcov v roku 1736 odkúpil František Lotrinský, manžel Márie Terézie. Czoborovci boli najbohatším záhorským magnátskym rodom, vlastnili podiely na panstvách Šaštín, Holíč a Ostrý Kameň, ako aj ďalšie menšie majetky v obciach na Záhorí. V polovici 17. storočia pôsobili na Záhorí až dvaja Imrichovia z tohto rodu. Boli to bratranci. Ich otcovia Martin a Michal Czoborovci boli bratia. Ich teta Alžbeta (+ 1626) bola manželkou palatína Juraja Thurzu. Imrich Czobor, manžel Evy Appónyiovej, bol synom Michala. O jeho živote nie sú známe presnejšie informácie, vlastnil však väčšie majetky v Trenčianskej stolici. Ako spolumajiteľ Korlátskeho hradu sa nespomína, pravdepodobne podiel svojej manželky ešte za svojho života predal. V roku 1665, krátko pred svojou smrťou sa tituloval ako gróf a rytier zlatej ostrohy. Zastával funkcie kráľovského komorníka, radcu a pohárnika. Keďže po smrti zanechal len dve dcéry, táto línia Czoborovcov v druhej polovici 17. storočia vymrela. www.ezahorie.sk (6.1.2014)
[5] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 224 - 225.
[6] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 187.
[7] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 57.
[8] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 225.
[9] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 225 - 226.
[10] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 223.
Bibliografia
www.bukova.sk
GPS
48.521717, 17.370615
48°031'18.2"N 17°022'14.2"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk