Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Smolenice
Lokalita
obec Smolenice, okres Trnava, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Smolenický hrad bol súčasťou postupne vznikajúcej línie hradov, ktorá strážila hranice Uhorska proti českému štátu. [1] Pevnosť bola postavená na obranu tzv. Českej cesty – významného priechodu cez Malé Karpaty. [2] Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1457, no hrad existoval už v roku 1438, keď panstvo bolo s krátkymi prestávkami, v rukách svätojurských a pezinských grófov až do začiatku 16. storočia, keď ho získali Országhovci. Rod v roku 1567 po mužskej vetve vymrel a cisár Maximilián dal panstvo do zálohu Krištofovi Ungnadovi. [3] Hrad neskôr vlastnili aj Bánffyovci a Nyáryovci. [4] Koncom 16. storočia hrad vyženil Tomáš Erdődi, ale rod o majetok prišiel pre veľké dlhy. Veritelia odstúpili hrad v roku 1777 Jánovi Pálffymu. [5] Začiatkom 19. storočia hrad vyhorel a spustol. [6] Pállfyovci prestali mať o hrad záujem. O prerod ruiny na romantický hradný objekt sa postaral až koncom 19. storočia Jozef Pálffy. Obnova hradu však za Pálffyovcov nebola úplne dokončená. [7] Stavebné práce do konca prvej svetovej vojny síce realizovali základnú časť hradu (dve krídla a vežu), ale celý ho nedokončili. Obdobie 25 rokov po prvej svetovej vojne znamenalo pre pálffyovské panstvo úpadok, a preto sa práce na hrade obmedzili. [8] Hrad rekonštruovali v rokoch 1949 – 1957, keď interiér obnovili a zmodernizovali pre potreby Slovenskej akadémie vied. [9] Dokonca až v rokoch 1971 – 1973 bolo dostavané vstupné krídlo a zrekonštruované dve bašty, čím bola v základných črtách dokončená myšlienka historizujúcej prestavby hradu. [10]
 

Doteraz chýbajúce plány romantickej obnovy hradu, ktoré navrhol architekt J. Hubert a do ktorej Pálffy často zasahoval, nedovoľujú žiadne definitívne závery o dispozícii pôvodného hradu. Náčrt pôdorysu od znalca a bádateľa J. Könyökiho z prelomu 19. a 20. storočia, ale i staré fotografie ukazujú, že takmer úplne využili hmotu vtedy stále existujúceho pásu goticko-renesančného vonkajšieho opevnenia. Vlastný hrad sa zachoval vo veľmi zlom stave a umožnil tak voľné rozvinutie romantických predstáv o stredovekých sídlach, ale už v modernom prevedí pohodlného a luxusného bývania. Jadro hradu vytvorila do pravého uhla dvakrát zalomená hradba, ktorej konce nad východných skalným zrázom spojil nepravidelne vedený múr s dvoma drobnými baštami. Stáli tam tiež tri múry asi hlavnej veže, ktoré sa otvárali a sú náznakom jej pôvodne päťbokého tvaru. Pre dnešnú šesťbokú vežu bola vtedy istou inšpiráciou a možno prebrala i bosované murivo. Snaha o pravidelnú formu poukazuje na neskorý vznik hradu za panovania Žigmunda Luxemburského. Podľa Könyökiho plánu stál pozdĺž juhovýchodnej hradby palác a bránu možno predpokladať pri severnom nároží. Veduta z 18. storočia však ukazuje, že zástavba existovala po väčšine obvodu. Súčasné budovy sú usporiadané v zalomenom tvare na severozápade a juhozápade a v ich zlome stojí novodobá veža. [11]
 

Okruh vonkajšieho opevnenia úplne využili pri neskorom reštaurovaní a väčšina stavieb pri obvodovej hradbe mala tiež starších predchodcov, alebo ich múry boli zahrnuté do novej hmoty. Všetky štyri delové bašty majú tiež pôvodnú podstatu, sú ale uzavreté a upravené na prevádzku moderného zariadenia. Najmohutnejšia je južná bašta, pri ktorej sa nachádza tretia bašta malých rozmerov, asi ešte z 15. storočia. Veľké bašty môžu pochádzať najskôr z konca 15. storočia, ale pravdepodobnejšie sú zo 16. storočia. [12]
 

Architektonické riešene hradu vychádza z romantickej koncepcie čerpajúcej zo stredovekých vzorov európskych hradných architektúr. Komplexu budov dominuje mohutná ústredná veža, v jej podstreší je vyhliadkova terasa. Hmotu hradného paláca zvýrazňujú štíty, strmé strechy a veže. Opevnené preddvorie s kaplnkou a baštami tvorí rámec romantickej úpravy tvarovanej zelene. Romantický vzhľad hradu umocňuje okolitý prírodno-krajinársky park, zvoľna prechádzajúci do hustých lesov okolitej krajiny. [13]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav hradu je veľmi dobrý. Sídli v ňom Slovenská akadémia vied.
Prístup
Stojí na výbežku Malých Karpát (300 m. n. m.) priamo nad rovnomenným mestečkom. [14]
Fotogaléria
Hrad Smolenice foto © 18. storočieHrad Smolenice zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1899)Hrad Smolenice zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1913)Hrad Smolenice foto © Oto Tomeček 7/2011Hrad Smolenice foto © Oto Tomeček 7/2011Hrad Smolenice foto © Oto Tomeček 7/2011Hrad Smolenice foto © Oto Tomeček 7/2011Hrad Smolenice foto © Oto Tomeček 7/2011Hrad Smolenice foto © Oto Tomeček 7/2011Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013Hrad Smolenice foto © Hana Farkašová 8/2013
Poznámky
[1] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 266.
[2] IZAKOVIČOVÁ, Mária – KRIŽANOVÁ, Eva – FIALA, Andrej: Slovenské hrady a kaštiele. Bratislava: Šport, 1969. s. 161.
[3] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 266.
[4] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 178.
[5] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 266.
[6] PISOŇ, Štefan: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Martin: Osveta, 1973. s. 294.
[7] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 266.
[8] PISOŇ, Štefan: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. s. 295.
[9] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 266.
[10] KRIŽANOVÁ, Eva – KUSÁK, Dalibor: Slovenské hrady, zámky a kaštiele. Martin: Osveta, 1987. s. 150.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 266.
[12] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 266 - 267.
[13] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 178.
[14] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 265 - 266.
Bibliografia
HUPKO, Daniel - JANÁČKOVÁ, Ivana: Na margo Alpárovho projektu výstavby Smolenického zámku. In: Monument revue, II, 2013, č. 1, s. 13 - 15.
NOVÁKOVÁ, Katarína et al.: Smolenice, vlastivedná monografia obce. Bratislava: DAJAMA, 2011. 504 s. ISBN 978-80-970736-5-7
www.smolenice.com
GPS
48.513586, 17.432662
48°30'48.9"N 17°25'57.6"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk