Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Trenčín
Lokalita
obec Trenčín, okres Trenčín, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Hrad vznikol ma mieste starého hradiska. Prvé stavby hradu pochádzajú už z 11. storočia. Ešte aj v 80. rokoch 18. storočia bolo na hrade župné väzenie. Nikto však nevenoval pozornosť starostlivosti o hrad. 11. júna 1790 sa hrad stal obeťou požiaru, ktorý sa vetrom rozšíril z mesta. Jeho poslednými majiteľmi boli Illésházyovci, ktorí po požiari už nemali záujem ho udržiavať. Zmenil sa na zrúcaninu. Keďže Štefan Illésházy nemal potomka, predal v roku 1835 panstvo Trenčín viedenskému bankárovi a obchodníkovi gréckeho pôvodu, barónovi Jurajovi Sinaovi. Za jeho pôsobenia sa uskutočnilo zastrešenie hlavnej tzv. Matúšovej veže a Matejovej (hodinovej) veže. Investície na zabezpečenie rozpadávajúceho sa hradu však Sina aj jeho syn Šimon považovali za zbytočné. Šimonova dcéra darovala v roku 1905 hrad mestu Trenčín.
 


 

KASÁREŇ
 

Objekt kasárne bol vybudovaný ako súčasť rozsiahleho fortifikačného programu realizovaného v dobe držby Trenčianskeho hradu magnátskym rodom Zápoľskovcov v prvej polovici 16. storočia. Slúžili na ubytovanie hradnej posádky, prípadne i pridelených jednotiek. Boli využívané ako arzenál a úložisko vojenskej výzbroje a výstroje. V kasárni boli uložené sudy s prachom a gule do diel, hákovníc a muškiet spolu s chladnými drevcovými zbraňami ako boli halapartne, kopije, oštepy a piky, i celé sady či jednotlivé časti ochrannej zbroje. Objekt kasárne mal tiež zabezpečovať prístupovú cestu z mesta na hrad. Najstaršou časťou kasárne je západný múr, pôvodne spájajúci Hodinovú vežu s Horným hradom, postavenie ktorého súvisí so stavebnou aktivitou Matúša Čáka. Túto ranogotickú fázu možno datovať do prelomu 13. a 14. storočia. Neskorogotická fáza zo začiatku 16. storočia je už spojená s výstavbou samotných kasární, ktoré nadväzujú na starší múr. V prvých dekádach 16. storočia bola prístavbou k hradbovému múru postavená dvojpodlažná stavba s dnešnými rozmermi 36 x 10-17 m. Hoci niektorí autori sa v minulosti prikláňali k záverom, že kasáreň bola od začiatku budovaná ako trojpodlažná stavba, nedávny výskum túto hypotézu nepotvrdil. Prízemie stavby bolo prístupné portálom na severnej fasáde. Stavba bola už v tejto fáze zastrešená celistvou valbovou strechou. Tretia fáza, označovaná ako neskorogotická II., spočívala v nadstavaní o tretie podlažie. Táto prestavba bola pravdepodobne realizovaná až po ničivom obliehaní hradu v roku 1528, zrejme v období okolo rokov 1534 – 1550. Štvrtá stavebná fáza je už renesančná, na celkovej stavbe sa však prejavila skôr v detailoch. V súčasnosti sa priestor prízemia a druhého poschodia využívajú na výstavné účely. Na prvom poschodí je inštalovaná stála expozícia Nedobytý. Pozostáva z dvoch častí. Historickú tvoria stredoveké a novoveké chladné, strelné či palné zbrane. Archeologická časť je venovaná výsledkom archeologického výskumu kasárne. [1]
 


 

LETNÁ VEŽA
 

Na hornom nádvorí hradu, neďaleko Matúšovej veže a v tesnej blízkosti Piatej brány sa nachádza tzv. Letná veža. Táto renesančná stavba slúžila údajne najmä ako miesto oddychu pre hradné panstvo. [2]
 


 

ĽUDOVÍTOV PALÁC
 

Na hradnej akropole sa nachádzajú tri paláce. Najstarším je Ľudovítov palác, ktorý dal v druhej polovici 14. storočia postaviť kráľ Ľudovít Veľký, hneď vedľa najstaršej obytnej stavby na hrade - Matúšovej veže. Na prvom poschodí gotického paláca, upraveného do súčasnej podoby v druhej polovici 20. storočia je novozriadená expozícia historického dobového nábytku z obdobia 17. až 19. storočia "Reminiscencie" pochádzajúceho zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Všetok nábytok a bytové doplnky (obrazy, zbrane, dekoratívne predmety) sú originály pochádzajúce z bývalých panstiev majiteľov a neskorších vlastníkov hradu. Keďže hrad v roku 1790 takmer celý vyhorel, pôvodný nábytok sa v jeho priestoroch zachoval len minimálne. Obe miestnosti paláca sú zariadené ako salóny. Prvý – lovecký prezentuje najobľúbenejšiu zábavu vysokej šľachty - lov. Záľubu v poľovníctve, typickú pre predstaviteľov „modrej krvi “ prezentujú vystavené exponáty zbraní, ulovené trofejné kusy vysokej zvery a scénické barokové obrazy. Kožený sedací nábytok dopĺňajú truhlice na šatstvo, stolový kabinet z roku 1730 (ktorý je vôbec prvým zbierkovým kusom dnešného múzea pod por. č. 1) a vzácne a jedinečné odkladacie skrine z polovice 17. storočia s typickou veľkoplošnou ornamentikou. Zaujímavosťou je vzácny perleťou vykladaný príručný stolček v zadnej časti miestnosti (najstarší zbierkový predmet) a veľká skriňa na strieborný a medený riad. Druhý salón z obdobia empíru a historizmu znázorňuje ukážku bytovej kultúry z rokov 1830 - 1890. Originálny empírový sedací nábytok dopĺňa jedálenský príborník a komody v štýle historizmus. Portréty členov Habsburskej dynastie, ktorým rod slúžil, dopĺňa vzácna orientálna ručná veľkoplošná výšivka na hodvábe evokovaná vtedajšími módnymi trendmi inšpirovanými ďalekým východom (Čína, Japonsko). V prízemných priestoroch Ľudovítovho paláca sa nachádza ďalšiu časť expozície Rodovej galérie Illesházyovcov a obrazy z ich sídiel, ktorá obohatila túto unikátnu zbierku o ďalšie obrazy s biblickou tematikou, s námetmi gréckej mytológie, portréty kráľovskej rodiny Habsburgovcov, ako i portréty neznámych šľachticov. Zaujímavosťou sú dva evanjelické obrazy. [3]
 


 

MATÚŠOVA VEŽA
 

Najstaršou stavbou obytného a obranného charakteru na Trenčianskom hrade je hlavná útočištná veža (bergfrid, donjon), tradične nazývaná Matúšova. Bola postavená koncom 11. storočia v románskom slohu a okolo roku 1270 ju obstavali tehlovým plášťom a upravili v gotickom duchu. Podľa tradície na štvrtom poschodí veže mal svoju pracovňu Matúš Čák Trenčiansky a tu sa i nachádza neveľká expozícia venovaná tejto kontroverznej postave našich dejín. Na jednotlivých poschodiach nájdeme vystavené terčovnice z 19. storočia a na stenách erby jednotlivých držiteľov a kapitánov Trenčianskeho hradu. Z najvyššieho poschodia veže je unikátny výhľad na veľkú časť Považia. [4]
 


 

BARBORIN PALÁC
 

Barborin palác dal pre svoju druhú manželku Barboru Celskú postaviť cisár Žigmund Luxemburský okolo roku 1430. Pri stavbe využili staršie parkanové opevnenie a vonkajšiu stenu Matúšovho paláca, ku ktorej pristavili ostatné kamenné steny. Na tejto možno vidieť pôvodné okná so zachovalými gotickými freskami z 13. storočia. Prvá miestnosť, Rytierska sieň, je najväčšou miestnosťou na hrade. Sála mala v 16. storočí lunetovú klenbu, po ktorej sa zachovali už len stopy. Ďalšie miestnosti slúžili ako obytné priestory. Jedna z nich bola šatníkom a druhá spálňou kráľovnej Barbory. Schodmi a padacími dverami bola spálňa prepojená s podzemím. V podzemí boli umiestnené sklady vína a potravín a pravdepodobne i čierna kuchyňa. Palác bol reprezentačnou budovou. V súčasnosti sa využíva na príležitostné výstavy a svadby. [5]
 


 

ZÁPOĽSKÉHO PALÁC
 

Najmladším palácom Trenčianskeho hradu je palác Zápoľských. Dala ho postaviť manželka Štefana Zápoľského, kňažná Hedviga Tešínska začiatkom 16. storočia. Táto trojpodlažná budova hostí od roku 1994 najrozsiahlejšiu expozíciu na Trenčianskom hrade. Expozícia Rodovej galérie Illésházyovcov a obrazov z ich sídiel obsahuje v súčasnosti 94 obrazov, rozmiestnených na dvoch horných podlažiach paláca. Vystavené obrazy zahŕňajú časové obdobie od konca 16. storočia po prvú tretinu 19. storočia. V rôznom časovom období boli umiestnené v troch rodových sídlach Illésházyovcov: na Trenčianskom hrade, kaštieli v Dubnici nad Váhom a v kaštieli v Rohovciach. Rod Illésházyovcov pochádzal zo Žitného ostrova. Štefan Illésházy, zakladateľ trenčianskej vetvy, rodu získal Trenčiansky hrad v roku 1594 a s ním i titul hlavného a dedičného župana Trenčianskej stolice. Súčasne zastával hodnosť liptovského župana. Rod držal trenčianske panstvo a obe županské hodnosti až do roku 1834. Pochádzalo z neho osem dedičných a hlavných trenčianskych a liptovských županov. Illésházyovci boli známi ako mecenáši umenia a vzdelania. Slovenský polyhistor Matej Bell ich nazval “milovníkmi reči slovenskej” a dubnický farár Ján Baltazár Magin dedikoval Jozefovi Illésházymu, vtedajšej hlave rodu, svoju “Obranu” čiže Apológiu stavov Trenčianskej stolice. Illéšházyovci boli príbuzenskými zväzkami spriaznení s viacerými najvýznamnejšími šľachtickými rodmi Uhorska a Rakúska. Medzi inými napríklad Pálffyovcami, Esterházyovcami, Széchyovcami, Abensbergovcami a ďalšími. Posledný člen rodu Štefan Illésházy II. zomrel v roku 1838. Illéšházyovskú obrazovú zbierku Trenčianske múzeum získalo v rokoch 1942 – 1952. Odvtedy až do súčasnosti prebieha ich reštaurovanie, ktoré si vyžiadalo miliónové náklady a značné finančné prostriedky ešte budú potrebné. Najpodstatnejšia časť súboru však už je reštaurovaná a mohla byť preto predstavená verejnosti. Expozícia je rozdelená do niekoľkých žánrových okruhov. Na prvom podlaží návštevník uvidí portréty príslušníkov Illéšházyovského rodu a rodov spriaznených a spriatelených. Najstarší portrét je podobizeň krupinského kapitána Jána Krušiča z Lipoglavy. Datovaný je do roku 1580 - do obdobia renesancie. Veľkú pozornosť návštevníkov vzbudzuje i portrét “slovenskej svätice” Žofie Bošňákovej. [6]
 


 

JUŽNÉ OPEVNENIE
 

Trenčiansky hrad bol od svojho vzniku predovšetkým mocnou a nedobytnou pevnosťou. Nikdy nebol dobytý priamym útokom, iba dva razy kapitulovala jeho posádka s podmienkou čestného odchodu so zbraňou. V priebehu stáročí bol obliehaný a dobýjaný. Pri týchto akciách utrpel značné škody. Niekoľkokrát vyhorel. Jeho obrana sa však až do 18. storočia vyvíjala a modernizovala. Jedinou rozpoznateľnou slabinou obrany hradu bolo mierne sedlo na južnej strane, kde vrchol hradného brala nadväzuje na hrebeň Breziny. V tomto mieste sa teda zákonite sústredili najrozsiahlejšie a najdôkladnejšie fortifikačné opatrenia. Unikátnym a v strednej Európe ojedinelým komplexom je tzv. južné opevnenie, ktoré vznikalo na mieste starších drevozemných valov a hradieb od konca 15. až do 18. storočia. Pozostáva zo sústavy troch hradobných pásov oddelených dvoma suchými priekopami. V ose obrany sú umiestnené dve bašty slúžiace ako postavenia pre delá. Predsunutá Mlynská bašta je vzadu chránená Jeremiášovou baštou. V 17. a 18. storočí boli v predpolí južného opevnenia zrejme vybudované hviezdicové drevozemné opevnenia barokového bastionového typu. Nezachovalo sa z nich však nič. Sú zachytené na viacerých plánoch Trenčianskeho hradu. [7]
 


 

STUDŇA LÁSKY
 

K hradnej studni sa viaže povesť o láske tureckého šľachtica Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského. Aby Fatimu vyslobodil, prisľúbil Omar, že vykope na Trenčianskom hrade v tvrdej skale studňu. Po tri roky kopal so svojimi druhmi, až skala skutočne vydala vodu, z kopáčov však prežili iba nemnohí. Prvú čašu vody Omar podal Zápoľskému so slovami: "Vodu máš Zápoľský, ale srdce nemáš". Keď Omar odvážal oslobodenú Fatimu na koni z hradu, zachytil sa jej závoj na šípovom kríku. Na tom mieste dodnes stojí najstarší hostinec v Trenčíne, nazývaný "Fatima", alebo v skorších časoch i "Závoj". [8]
 


 

DELOVÁ BAŠTA
 

Delovú baštu dal postaviť palatín Alexius Thurzo okolo roku 1540. Jej delá chránili mosty cez Váh a trenčiansku hornú tzv. "Vodnú" mestskú bránu s priľahlou časťou mestského opevnenia. Ide teda o čisto účelový obranný objekt typu renesančného rondela. V priľahlej prístavbe spojenej s kaplnkou bol mlyn na pušný prach. Dnes v týchto priestoroch pripravuje Trenčianske múzeum krátkodobejšie a príležitostné výstavy z rôznych oblastí. Spolu s priľahlým amfiteátrom slúžia ako miesto pre organizovanie rôznych kultúrnych podujatí. Priestor dvoch horných miestností sa využíva na realizáciu stredovekých večerí pre firemnú klientelu alebo na svadobné obrady a hostiny. [9]
 


 

ROTUNDA
 

Medzi Barborinym palácom, Matúšovou vežou a Piatou bránou boli v rokoch 1972 - 1975 pri archeologickom výskume objavené základy predrománskej rotundy. Tento nález nielen posunul datovanie počiatkov Trenčianskeho hradu, ale zaradil sa medzi najstaršie sakrálne objekty na našom území. Ojedinelý štvorlístkový (štvorapsidový) pôdorys odlišuje trenčiansku rotundu od všetkých doteraz známych centrálnych stavieb na Slovensku. Hrobovými nálezmi je rotunda doložená do konca 11. storočia. Pripúšťa sa možnosť, že ide o veľkomoravskú architektúru. Takmer totožný pôdorys nájdeme v moravských Mikulčiciach, kde je veľkomoravský horizont nesporný. [10]
 


 

HLADOMORŇA
 

Juhovýchodnú valcovitú baštu zvanú aj "Kráľovská veža" dal v 15. storočí postaviť Žigmund Luxemburský, pôvodne ako vyhliadkovú vežu. Podľa neskoršej tradície začala slúžiť ako hradné väzenie a hladomorňa. Otvorom 45 x 45 cm je možné dostať sa do suterénu. Je 9 m hlboký. Nezachoval sa však žiaden dokument, že tu bol niekto umorený hladom. Bol to skôr zastrašovací spôsob väzenia. [11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia a konzervácia.
 

Zrúcaniny hradu sa v roku 1924 stali majetkom Klubu československých turistov. Už v polovici 19. storočia sa ozývali hlasy za záchranu hradu. V roku 1843 dal opraviť trenčiansky farár, opát Ľudovít Stárek, objaviteľ trenčianskeho rímskeho nápisu, dolnú kaplnku pri delovej bašte. Sinaovci dali zhotoviť nad hradnou studňou prístrešok, ktorý však zhorel pri požiari v roku 1861. V roku 1885 opravili aj niektoré múry. Najviac poškodené časti, ktorým hrozilo zosunutie, odstránili. V Rakúsko – uhorskej monarchii sa Trenčiansky hrad dostal do popredia záujmu pamiatkovej starostlivosti. Na Barborinom paláci a kaplnke vyskúšali v roku 1911 technické konzervačné prostriedky, ktoré pozostávali zo železobetónových spínadiel a betónových poliev deštruovaných korún murív. Práce na záchrane hradu prerušila prvá svetová vojna. V rokoch 1924 – 1927 upravovali predbránie a časti paláca Zápoľských. Ďalšie zaisťovacie práce na opevneniach hradu začali v roku 1934, pokračovali v roku 1937, v štyridsiatych rokoch, a s prestávkami až do roku 1950. Murárske zabezpečovacie práce menšieho rozsahu sa sporadicky, často neodborne a živelne, uskutočňovali až do roku 1953. Začiatok dlhodobej systematickej obnovy Trenčianskeho hradu spadá do roku 1955. V roku 1979 na hrade začalo svoju činnosť vlastivedné múzeum zameraná na dejiny hradu a mesta. Rekonštrukcia hradu v rôznej intenzite prebieha ešte aj v súčasnosti. Hrad je ukážkou toho, že v rôznych obdobiach 20. storočia bol k rekonštrukcii hradu a pamiatok vo všeobecnosti veľmi odlišný prístup. Niektoré časti hradu sú konzervované a rekonštruované pomerne necitlivo a dokonca nepravdivo.
 

Trenčín – hrad, hospodárska stavba I. (č. ÚZPF 1345/17) - architektonicko-historický výskum - rok 2008. Autor: Ing. arch. Martin. Bóna. [12]
 

Trenčín – hrad, kasárne (č. ÚZPF 1345/37) – návrh ochrany, obnovy a prezentácie - rok 2009. Autor: Ing. arch. Martin Bóna. [13]
 

Trenčín – hrad, kasárne (č. ÚZPF 1345/37) – architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. [14]
 

Trenčín – hrad, hodinová veža a západný hradbový múr (č. ÚZPF 1345/45, 63) – architektonicko-historický výskum - rok 2015. Autori: Ing. arch. Martin Bóna, PhD., Ing. Miroslav Matejka. [15]
 

Trenčín – hrad – obytná stavba, brána opevnenia (č. ÚZPF 1345/49, 50) – architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autori: Ing. arch. Martin Bóna, PhD., Ing. Miroslav Matejka, Mgr Tomáš Janura, PhD.. [16]
 

Trenčín – hrad – múr hradbový IX., batéria (č. ÚZPF 1345/44, 1345/59) – architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autori: Ing. Miroslav Matejka, Ing. arch. Martin Bóna, PhD., Mgr. Tomáš Janura, PhD.. [17]
 

Trenčín – časť hradu, kazematy (č. ÚZPF 1345/37) – architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autori: Mgr. Luboš Kürthy, Mgr. Barbora Glocková. [18]
 

Trenčín – hrad, južné opevnenie, priekopa I., schodisko, most hradný, priekopa II., mlynská veža (č. ÚZPF 2345/33, 34, 36, 39, 40) – architektonicko-historický výskum - rok 2018. Autorka: Mgr. Kristína Zvedelová, PhD.. [19]
 

Trenčín – hrad, západný múr parkanový IV. (č. ÚZPF 1345/30) – architektonicko-historický výskum - rok 2018. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. [20]
 

Trenčín - hrad (č. ÚZPF 1345/12,13,18,21) - architektonicko-historický výskum vybraných objektov v juhovýchodnej časti hradného jadra - rok 2019. Autori: Ing. arch. Martin Bóna, PhD., Ing. Miroslav Matejka. [21]
 

Trenčín - hrad s areálom, veža delová I. (č. ÚZPF 1345/27) – architektonicko‐historický výskum - rok 2022. Autori: Ing. arch. Martin Bóna, PhD., Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Tomáš Janura, PhD.. [22]

Súčasný stav a využitie
Múzeum.
Prístup
Hrad leží priamo nad mestom. Prístup je jasný a zreteľný z centra uličkou na hrad. Cesta je vyznačená.
Fotogaléria
Hrad Trenčín - okrúhla veža - hladomorňa - vo východnej časti dolného nádvoria foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - Matejova veža foto © Viliam MazanecHrad Trenčín foto © Viliam MazanecHrad Trenčín - okrúhla veža - hladomorňa - vo východnej časti dolného nádvoria foto © Viliam MazanecHrad Trenčín - Jeremiášova bašta foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - rekonštruovaná časť opevnenia s Mlynskou vežou a Jeremiášovou baštou foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam MazanecHrad Trenčín - Matejova veža, nazývaná aj Hodinová veža foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam MazanecHrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Trenčín - pohľad z hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - vstupná bašta - pohľad z vnútra hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - vstupná bašta - pohľad z vnútra hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - pohľad na fortifikačný systém na západnej strane hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - vstupná bašta foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - vstupná bašta foto © Viliam MazanecHrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - hradná studňa, delová bašta, mlyn a kaplnka na severozápadnej strane hradu foto © Viliam MazanecHrad Trenčín - akropola hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - Matejova veža, nazývaná aj Hodinová veža foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - zrenovovaná akropola hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - akropola hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - hradná studňa, delová bašta, mlyn a kaplnka na severozápadnej strane hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam MazanecHrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - Matejova veža, nazývaná aj Hodinová veža - detail foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam MazanecHrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - hradná studňa  foto © Viliam MazanecHrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Trenčín - pohľad z hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Trenčín - pohľad z hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín - Matejova veža, nazývaná aj Hodinová veža a drevená pavlač foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec Hrad Trenčín foto © Viliam Mazanec
Poznámky
[1 - 11] www.muzeumtn.sk (29.1.2016)
[12] www.pamiatky.sk (10.5.2023)
[13] www.pamiatky.sk (8.11.2014)
[14 - 20] www.pamiatky.sk (10.5.2023)
[21] www.pamiatky.sk (23.5.2020)
[22] www.pamiatky.sk (13.5.2023)
Bibliografia
BRUNOVSKÝ, Ferdinand – FIALA, Andrej – NEŠPOROVÁ, Tamara – ŠIŠMIŠ, Milan: Trenčiansky hrad. Martin: Osveta, 1991. 148 s. ISBN 80-217-0265-6
FIALA, Andrej: Premeny Trenčianskeho hradu. In: Pamiatky a múzeá, 1997, č. 3, s. 10 – 13.
HÁBL, Vlastimil: Trenčiansky hrad za Matúša Čáka. In: Historická revue, XX, 2009, č. 9, s. 24 - 31.
HÁBL, Vlastimil - BABIČOVÁ, Katarína: Rodová galéria Illésházyovcov na Trenčianskom hrade. In: Pamiatky a múzeá, 1996, č. 4, s. 58 - 60.
MENCLOVÁ, Dobroslava: Hrad Trenčín. Bratislava: SVKL, 1956. 239 s.
NEŠPOROVÁ, Tamara: Hrad Trenčín v archeologických prameňoch. In: Pamiatky a múzea, 1997, č. 3, s. 6 - 9.
POZDIŠOVSKÝ, Štefan: Trenčiansky hrad. Trenčín: Trenčianske múzeum. 52 s.
POZDIŠOVSKÝ, Štefan: Pamiatková úprava Trenčianskeho hradu. In: Vlastivedný časopis, XVII, 1968, č. 2, s. 69 – 75.
VDOVIČÍKOVÁ, Mária – MIKULÁŠ, Martin: Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne vo svetle nových poznatkov z reštaurátorského výskumu z roku 2016. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 31. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2020. s. 7 – 24.
www.muzeumtn.sk
www.trencin.sk
GPS
48.894705, 18.044965
48°53'40.9"N 18°02'41.9"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk