Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Vinné
Iný názov
castrum Nogmyhal
Lokalita
obec Vinné, okres Michalovce, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Napriek tomu, že prvá písomná správa o hrade Vinné pochádza až z roku 1335, už v roku 1312 ho Omodejovci napadli a poškodili. To znamená, že už vtedy musel hrad existovať. Bol postavený asi koncom 13. storočia, najneskôr na prelome 13. – 14. storočia. [1] Mal pomáhať hradom Brekov a Jasenov pri ochrane obchodnej cesty, ktorá pod kontrolou vstupovala do priesmyku Poľká brána. Nevýhodná poloha Vinného mu však nezaručovala ani vlastnú bezpečnosť. Okrem prepadu z hradu Brekov (1318 – 1319) ho často znepokojovali neorganizované tlupy zbojníkov z okolia. [2] Bol majetkom šľachticov z Michaloviec. Za bojov kráľa Mateja s poľským kráľom Kazimírom IV. bol v roku 1466 veľmi poškodený. [3] V 16. storočí hrad Vinné obnovili sčasti na zvyškoch zničeného gotického hradu, ale rekonštrukcia celkovým svojím zámerom nerozvíja novodobú pevnostnú techniku. Obnovený hrad dobylo v roku 1594 cisárske vojsko a zapálilo ho. Prestavaný hrad sa stal potom iba čiastočne opevneným sídlom rodiny Sztáray [4], ktorá sa neskôr presťahovala do kaštieľov vo Vinnom a v Michalovciach. [5] Po potlačení posledného protihabsburského povstania, v čase, keď rodina sídlila v pohodlnejších kaštieľoch, ho dal cisár začiatkom 18. storočia zbúrať. [6]
 

Hrad bol postavený na vrchole homoľovitého kopca s pomerne ľahko prístupnými svahmi. Rozkladal sa na vrcholovej plošine a bol obohnaný obvodovým plášťovým opevnením, ktoré bolo široké 120 cm. Jeho pôdorys tvorí nepravidelný trojuholník, ktorého strana dosahuje 48 m. Vo východnej časti je situovaný vstup. Zaoblené východné nárožie prechádza do priamky a pokračuje západným smerom v dĺžke 31 m. Južný vrchol trojuholníka tvorí 5 m dlhé skosenie, ktoré je z vonkajšej strany zosilnené oporným pilierom. Najmenej pravidelná je západná strana, ktorá sa od južného vrcholu tiahne v dĺžke 20 m severným smerom, kde sa v tupom uhle zalamuje a pokračuje severovýchodným smerom v dĺžke 15 m a na severozápadnom vrchole prechádza do trojuholníkového nárožia, ktoré má 13 m, resp. 11 m dlhú hranu a zároveň o túto dĺžku vyčnieva do predpolia. [7]
 

Výstavbu plášťového obvodového opevnenie je možné pokladať za prvú stavebnú etapu pri realizácii hradného komplexu. Neskôr vznikajú v interéri i v exteriéri hradu ďalšie stavby, ktoré sú k obvodovému opevneniu pristavané na škáru. Postavený je tak aj hlavný objekt, trojpriestorový palác s rozmermi 13 x 7 m, ku ktorému sa prichádza z nádvoria. V prvej etape výstavby bola postavená i veža, ktorá sa v neskorších listinách spomína ako magna turris. [8]
 

V listine z roku 1335, keď sa delí pôvodný majetok, sa uvádza i opis hradu. Vtedy mal dve veže, jeden palác, jednu starú bránu (antiqua porta), kaplnku zasvätenú sv. Margite a jeden dom. V stavebnej etape, ktorá sa musela realizovať pred rokom 1335, vznikol obytný dom, kaplnka a veža postavená dodatočne severozápadne od pôvodného vstupu, ktorá mala posilniť obranyschopnosť vstupnej časti. [9]
 

Ďalší opis pochádza z roku 1449, keď sa majetky opätovne delili. Vtedy tu bol jeden palác, temnica (carcer), dve veže (jedna magna turris, ktorá mala pivnicu a štyri poschodia) a dva domy. [10]
 

Na zvyškoch hradu sú badateľné charakteristické gotické detaily. [11] Na gotickej veži je kamenné kvádrovanie, otvory okien a dvier, ako aj časti starých omietok. [12]

Pamiatková ochrana
Konzervácia ruín.
 

Vinné – hradný palác a hospodárska budova (č. ÚZPF 102/1) – architektonicko-historický výskum, 1. etapa - rok 2014. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [13]
 

Vinné - hrad, severozápadná a severná veža (č. ÚZPF 102/1) - architektonicko-historický výskum, 2. etapa - rok 2016. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [14]
 

Vinné – hrad, severozápadná veža a prístavba veže (č. ÚZPF 220/1) – architektonicko- historický výskum vrátane murív odkrytých archeologickým výskumom v roku 2017 - rok 2018. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [15]
 

Vinné - hrad, múr hradbový (č. ÚZPF 220/2) - architektonicko-historický výskum vrátane murív odkrytých archeologickým výskumom 2013-2018 - rok 2019. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [16]
 

Vinné – hrad, opevnenie hradu a južný palác (č. ÚZPF 102/2) – architektonicko-historický výskum - rok 2020. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [17]
 

Vinné – hrad, opevnenie (č. ÚZPF 102/2) – doplnkový architektonicko‐historický výskum - rok 2021. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [18]

Súčasný stav a využitie
Ruina v pokročilom štádiu rozpadu. Hrad bol aj v 20. storočí do značnej miery mimo záujmu verejnosti, lebo sa nachádza mimo frekventovaných ciest.
Prístup
Zrúcaniny hradu stoja na sopečnej kryhe (325 m n. m.) na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov severozápadnym smerom od obce. Z hradu je krásny výhľad na Východoslovenskú nížinu. [19]
Fotogaléria
Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam MazanecHrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam MazanecHrad Vinné foto © Viliam MazanecHrad Vinné foto © Viliam MazanecHrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam MazanecHrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam MazanecVinné - pohľad z hradu foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam MazanecHrad Vinné foto © Viliam MazanecHrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec Hrad Vinné foto © Viliam Mazanec
Poznámky
[1] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 230.
[2] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 262.
[3] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 230.
[4] Sztáray – významný uhorský šľachtický rod zo Starej a Michaloviec pochádzal zo zemplínsko-užskej vetvy veľmožského rodu Kaplyonovcov. Predkovia Sztárayovcov, bratia Jakov a Andrej, synovia Jakova (Jakó, Jakub), získali v 13. storočí rozsiahle majetky v Michalovciach a okolí. Ich panstvo sa tiahlo cez celé pohorie Vihorlat, okrem iných im patrila aj obec Stará (od 1273), ktorá sa stala ich sídlom. Jakov sa stal zemplínskym, Andrej užským županom. Priamym zakladateľom rodu sa stal Andrejov syn Vavrinec, zvaný Eördögh (Čert). Sztárayovci sa uplatňovali ako krajinskí a stoliční hodnostári, vojaci a statkári. V roku 1747 získali uhorský grófsky titul a jeden príslušník rodu v roku 1779 aj ríšsky grófsky titul. Rod si udržal majetky na Slovensku až do roku 1945. Erbovým znamením všetkých rodov pochádzajúcich zo zemplínsko-užskej vetvy Kaplyonovcov bola brána opevnenia, nad ktorou stoja dve straky. Erb im udelil kráľ Žigmund erbovou listinou v roku 1418. FEDERMAYER, Frederik: Šľachtické rody. In: Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: Agentúra Cesty, 2006. s. 57.
[5] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 262.
[6] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 230.
[7] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 227.
[8 - 10] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 230.
[11] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 403.
[12] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 214.
[13] www.pamiatky.sk (11.5.2023)
[14] www.pamiatky.sk (10.4.2018)
[15] www.pamiatky.sk (5.5.2023)
[16] www.pamiatky.sk (23.5.2020)
[17] www.pamiatky.sk (13.8.2021)
[18] www.pamiatky.sk (13.5.2023)
[19] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 214.
Bibliografia
www.vinne.sk
GPS
48.820224, 21.949896
48°49'12.8"N 21°56'59.6"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk