Lokalita
obec Hraň, okres Trebišov, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne rokokový kostol postavený v roku 1757 (1756 - 1757). V 19. storočí prešiel klasicistickou úpravou. Reštaurovali ho v roku 1913. Je to jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Loď je zaklenutá pruskými klenbami, ktorých medziklenbové pásy dosadajú na rímsu vtiahnutých pilastrov so štylizovanými volútovými hlavicami. Presbytérium je kryté podkasanými lunetami a jedným poľom pruskej klenby. Fasády kostola sú členené segmentovo zakončenými oknami a lizénovým rámovaním. Okolo okien ostala ešte v 60. rokoch 20. storočia rokoková rozvilinová štuková dekorácia. Neskôr zanikla. Na západnej strane je situovaná predstavaná veža s rokokovým segmentovým portálom s letopočtom 1757 a dvojitým erbom. Veža má novšiu ihlancovú strechu zo začiatku 20. storočia. ^[1] Strecha dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Veža má skosené hrany.
 

V interiéri sú nástenné maľby z prvej a druhej polovice 19. storočia, riešené na stenách ako iluzívne obrazy a na strope v štukovom barokovom orámovaní. Maľby sú dielom dvoch maliarov, z ktorých jeden je doložený aj v kostole v Slivníku. ^[2]
 

Hlavný rokokový oltár z roku 1766 je typ baldachýnové oltára s obrazom, ktorý držia veľké, na volútach kľačiace postavy anjelov v duchu donnerovskej tradície. V záhyboch drapérie sú putti a na dvojstupňovej predele sú rokokové ruže a rokaje. Postranné sochy Panny Márie a sv. Jána evanjelistu tvoria s obrazom Krista na kríži Kalváriu. Nad tabernákulom je poprsie donátora. Dva bočné rokokové oltáre majú uprostred obraz a na bokoch plastiky z dielne majstra hlavného oltára, z čias okolo roku 1766. Kazateľnica je tiež rokoková z roku 1766 s postavami dvoch evanjelistov a v baldachýne s putti, opäť z dielne majstra hlavného oltára. Kamenná krstiteľnica pochádza z druhej polovice 18. storočia. ^[3]
 

Kostol Nájdenia sv. Kríža v Hrani dal postaviť Ján Okolicsányi. Vnútorným zariadením chrám v nasledujúcich rokoch vybavil ďalší zemepán obce Michal Almássy. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 22/0. ^[5]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severnej časti obce. Je situovaný v ohradenom areáli.