Lokalita
obec Hrušovany, okres Topoľčany, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný kostol postavený v polovici 17. storočia. V roku 1736 a v 19. storočí bol prestavaný a obohnaný múrom. V pôdoryse má tvar kríža. Je to jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytériom a predstavanou vežou. Presbytérium má pristavané sakristie. Interiér je zaklenutý krížovou hrebienkovou klenbou z plnej pálenej tehly. V západnej časti lode je murovaný chór, rozšírený v 20. storočí. Hladké fasády majú v nárožiach veže silné diagonálne dvojstupňové oporné piliere s pultovou strieškou, podobnej hrúbky 150 cm aj na severnej časti transeptu. Veža je zakončená polygonálnou ihlancovou strechou. ^[1]
 

Vnútorné zariadenie pochádza z 19. a 20. storočia. Baroková socha Piety je z čias okolo roku 1730. Plastika Panny Márie s Ježiškom, sv. Štefana kráľa a sv. Imricha sú barokové z čias prestavby kostola (1736). ^[2]
 

Kamenná svätenička zamurovaná do steny je renesančná z čias stavby kostola. ^[3]
 

Okolo kostola je cintorín, v minulosti s barokovými kamennými náhrobkami. ^[4]
 

Dátum postavenia kostola sa doposiaľ nepodarilo zistiť. Prvýkrát sa kostol spomína až v roku 1332, v súvislosti s dokladovaním vyberania cirkevných poplatkov. Kostol bol pôvodne postavený v románskom slohu. V dnešnej podobe sa kostol zachoval z renesančnej prestavby z roku 1736. O tom, že pôvodný chrám je starší dokazuje i zápis v kronike farnosti, ktorá sa nachádza v Preseľanoch. Do kroniky d. p. dekan Ernest Trebatický napísal pri príležitosti výkopov základov pre sakristie: "Pri kopaní základov sme narazili na starý kamenný základ." Tak znie zápis a pokračuje, že tento základ mohol byť zo staršej stavby, alebo z obvodového múru, ktorým bol kostol pôvodne obohnaný. To, že chrám sv. Martina mohol byť postavený v priebehu prvej polovice 11. storočia, potvrdzujú i chrámy z blízkeho okolia, ktorých architektúra je podobná a ich výstavba spadá do toho obdobia. Podobné kostoly sú v Šuriankach, Čakajovciach a kostol Panny Márie v Sádku, ktorý je doposiaľ i obohnaný kamenným múrom. ^[5]
 

Architektúra chrámu je riešená s ohľadom na to, že po svojom vzniku mohol slúžiť ako pevnosť, čo dokazujú hrúbky múrov s malými oknami a taktiež opevnenie okolo kostola, z ktorého sa zachovala časť základov a odvodňovací krytý kanál zo severnej strany kostola. Obvodové murivo je hrubé 80 cm a v niektorých častiach veže i viac ako 1 m. Je zhotovené z lomového a riečneho kameňa, ktorého štruktúra bola v roku 1993 obnažená a viditeľná z vonkajšej strany, z dôvodu opravy vonkajšej omietky. Väzba muriva je v spodnej časti kamenná do výšky asi 150 cm a vyššie sa už v murive vyskytuje i tehla. Na východnej stene je vo výške 2 m prielom v tvare písmena "V" až k rímse. Prielom je dodatočne vyplnený tehlovou väzbou. Kamenné murivo veže je preväzované plnou pálenou tehlou a z južnej strany veže je tehlou zamurovaný dverný otvor, čo dokazuje, že vstup do kostola bol v minulosti orientovaný z bezpečnostných dôvodov inak a terajší vstup bol vybudovaný dodatočne. ^[6]
 

Kostol pôvodne nemal vonkajšiu omietku, pretože murivo je v nárožiach preväzované s opracovanými kamennými kvádrami a je dokonale vyšpárované. Avšak vplyvom opráv a zmien sa do obvodového muriva dostala i tehla a iný stavebný materiál, ktorý pôsobil rušivo a preto boli steny pokryté vonkajšou omietkou. ^[7]
 

Presbytérium s rovným uzáverom má pristavané sakristie z roku 1910, ktoré boli prestavané do dnešnej podoby podľa návrhov staviteľa Eugena Skapecza v roku 1930.. Bočné časti lode sú osvetlené kruhovými oknami. Hlavný vstup do kostola je riešený zo západnej strany pod vežou. V priestore pod vežou je vstup na chór a taktiež vstup ku zvonom. Konštrukcia strechy je drevená. Pôvodná krytina z pálenej škridly bola nahradená hliníkovým plechom. Pri výmene krytiny v roku 1984, bola taktiež zhotovená drevená konštrukcia i na murovanej veži, ktorá bola vtedy i pokrytá. ^[8]
 

V presbytériu je umiestnený hlavný oltár. Dominantu oltára umocňujú štyri stĺpy z dreva, ktoré sú ukončené ozdobnými hlavicami. V jeho strede je obraz sv. Martina a nad ním kruhové okno, ktoré uzatvára hornú časť ozdobným lemovaním. ^[9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 168/0. ^[10]
 

V roku 1993 sa pristúpilo k ochrane vnútorného zariadenia tým, že obecné zastupiteľstvo dalo zhotoviť ochranné mreže na všetkých vchodoch do kostola. Mreže zapadajú do interiéru kostola a nepôsobia rušivo. V roku 1993 sa pristúpilo k obnove vonkajších častí kostola. Bola zhotovená cementová omietka s podkladmi až do muriva a bol zbúraný aj sokel z pálenej cementovej omietky. Omietky boli na podnet pamiatkového ústavu v Topoľčanoch zhotovené bez cementových prísad a sokel bol obložený obkladom tak, aby zabezpečoval prúdenie vzduchu medzi obvodovým murivom a obkladom. Hladké omietky boli povrchovo upravené farebne. Zatekanie a následné vlhnutie muriva sa odstránilo zhotovením klampiarskych výrobkov na všetky pultové striešky, boli opravené okapy a žľaby. ^[11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.