Lokalita
obec Humenné, okres Humenné, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Barokovo-klasicistický murovaný kostol postavený v roku 1767 (uvádza sa aj rok 1717 a 1777). Obnovený bol v roku 1875 a po druhej svetovej vojne. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, dvoma bočnými kaplnkami, naznačujúcimi transept a s predstavanou vežou. K tomuto základnému pôvodnému jadru stavby v roku 1875 pristavali za presbytérium v hlavnej osi kostola sakristiu, po bokoch presbytéria ďalšie priestory a pri veži schodište a kaplnku. Priestor lode je zaklenutý valenou klenbou, nad bočnými kaplnkami sú malé kupoly. ^[1] Fasády sú hladké, členené štíhlymi polkruhovo zakončenými oknami. Veža členená nárožnými pilastrami je zakončená barokovou baňou s laternou.
 

Vnútorné zariadenie pochádza z čias okolo roku 1875 a zo začiatku 20. storočia. ^[2]
 

Chrám asi dala postaviť Terézia, manželka posledného Drugetha, na mieste staršieho dreveného chrámu. ^[3]
 

Na južnej stene chrámu je však osadená tabuľa s latinský textom: „Na väčšiu slávu Božiu a na česť Blahoslavenej Márie Panny do neba vzatej, bol postavený tento Boží dom za pôsobenia farára najctihodnejšieho pána Jána Blažovského, gréckeho rítu vikára biskupstva mukačevského, archidiakona zemplínskeho, roku Pána 1717.“ ^[4]
 

V roku 1875 bol chrám prestavaný. Pristavila sa sakristia, zádverie, po bokoch svätyne ďalšie pomocné priestory, schodište do veže. Chrám bol vybavený novým zariadením. ^[5]
 

Začiatkom 20.storočia znovu došlo ku komplexnej renovácii cerkvi. S finančnou podporou grófa Alexandra Andrássyho bola v roku 1904 vymenená strešná krytina a nanovo plechom pokrytá veža. V tom istom čase dal o. Štefan Kutka za peniaze vyzbierané od krajanov v Amerike, postaviť nový oltár a ikonostas, ktorý je dielom umeleckého stolára, otca akad. maliara Mikuláša Klimčáka. Ikonostas tvoril základný rad s ikonami sv. Mikuláša, Bohorodičky, Ježiša Krista a Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Na hornom oblúku zdobenom ornamentami sa nachádzali štyri obrazy kruhového tvaru: sv. Jozef s Ježiškom, Mandylion, Božské srdce Ježišovo a sv. Cyril a Metod. ^[6]
 

Chrám je vyzdobený nástennými maľbami majstra Klimčáka. Vľavo sú sv. Cyril a Metod, knieža Rastislav a sv. Gorazd; Ochrana Bohorodičky; zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus a vpravo Zosnutie Bohorodičky. Na strope sa nachádza dielo v dvoch častiach. Prvú tvorí ikona Krista, ktorá je obklopená štyrmi evanjelistami. V dolnej časti - nad ikonostasom je nápis v cirkevnej slovančine: „Blahoslovi duše moja Hospoda a vsja vnutreňaja moja imja svjatoje Jeho“. Nad výjavom sa nachádza ikona Bohorodičky v strede medzi apoštolmi sv. Petrom a sv. Andrejom, v kruhovom nápise „Aby všetci jedno boli“ v hebrejskom, latinskom, gréckom a staroslovienskom jazyku. Výzdobu dostal chrám v roku 1997. V roku 2000-2001 bol odstránený starý oltár a majster Klimčák pokračoval vo svojom diele výzdobou svätyne. Na čelnej stene je obraz Ježiša-Pantokrátora, naľavo Uvedenie Bohorodičky do chrámu, napravo Obetovanie Pána Ježiša v chráme a na strope v menšom z dvoch sústredných kruhov na modrom podklade s hviezdami je namaľovaný kríž a na ňom holubica, žehnajúca ruka a kniha s nápisom „Premudrosť Božija“. V pravej bočnej kaplnke je na dreve maľovaná ikona poslednej večere a kríž toho istého autora. V ľavej bočnej kaplnke je od roku 2018 tzv. kútik relikvií, kde sa nachádzajú ostatky blažených Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopku, Metoda Dominika Trčku, sestry Jozafaty a relikvia sv. Kríža. ^[7]
 

Zvláštnosťou chrámu je pri ňom postavená kalvária, ktorá je jediná z pohľadu gréckokatolíckej tradície v biskupstve a je postavená na svahu prístupovej cesty do farského chrámu. Posvätená bola 23. novembra 1941 otcami redemptoristami za čias Pia XII., bl. Biskupa Petra Pavla Gojdiča, komorníka Alexeja Toronského a kaplána Keresteňa. Pamätná tabuľa na akt je v kaplnke posledného zastavenia. Výzdoba siedmych zdvojených kaplniek so štrnástimi zastaveniami, vybudovanými na prístupovej ceste k chrámu je dielom majstra Klimčáka. ^[8]
 

Pri chráme je starý cintorín. Najstarší náhrobok je z roku 1854. Posledný je z roku 1965 a patrí bývalému riaditeľovi biskupskej kancelárie o. J. Kokinčákovi, ktorý sa po roku 1950 stal pravoslávnym kanonikom. Okrem neho sú na cintoríne pochovaní ďalší kňazi: o. Nikolaj Petrašovič, o. Viktor Marťák, bývalý vizitátor v USA, Štefan Kutka a Ľudovít Toronský (otec A. Toronského). Texty na hroboch sú slovenské, cirkevnoslovanské, rusínske a maďarské. ^[9]

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí vo východnej časti mesta na miernom vŕšku.