Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Hurbanovo - Kostol sv. Ladislava
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Stará Ďala
Lokalita
obec Hurbanovo, okres Komárno, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Secesný kostol postavený v rokoch 1912 – 1913 podľa projektu architekta Istvána. Medgyaszayho [1] na miest starého barokového sakrálneho objektu., ktorý pochádzal z roku z roku 1718 a po zemetrasení v roku 1763 bol reštaurovaný. [2]
 

Starý kostol v roku 1911 vyhorel v dôsledku veľkého požiaru, ktorý zničil aj množstvo iných stavieb. Zhorela tiež budova fary, novú postavili súčasne s kostolom na základe Medgyaszayovho návrhu. Vykonávací projekt vypracoval Boldoghy Gyula s kolegom. [3]
 

Kostol zo začiatku 20. storočia je stavba inšpirovaná v jadre sedmohradskou gotickou architektúrou. Pôdorys má podobu gréckeho kríža s veľkým polygónom v krížení. Samostatne stojaca veža má drevenú ochodzu a vysoký ihlan. Medzi ramenami kríža je zo severovýchodnej strany postavená polygonálna sakristia. Bočné priestory nad ramenami sú zaklenuté drevenou valenou klenbou a majú spevácke chóry s ľudovým dreveným vyrezávaným parapetom. [4] Fasády sú hladké. Veža má skosené hrany.
 

Dielo architekta Istvána Medgyaszaya, ktorý sa stal slávnym predovšetkým vďaka smelému používaniu vtedajšieho nového materiálu na území Uhorska, železobetónu. Pri tejto stavbe ale železobetón nehrá až takú závažnú úlohu, ako pri skorších. Kostol môže predstavovať v Medgyaszayovom diele začiatok novej etapy. So zvýšeným záujmom sa obracia k možnostiam využitia dreva v staviteľstve. [5]
 

Vnútorný priestor je zaklenutý drevenou kupolou. Tmavý farebný tón kupoly je v kontraste s bielymi plochami obvodových múrov, z ktorých sa ramená kríža otvárajú mierne stlačeným tudorovským oblúkom. Drevená klenba bočných priestorov sleduje tvar tohto oblúka. Chóry od centrálneho priestoru oddeľuje drevené vyrezávané zábradlie s ľudovými motívmi. Tie isté motívy zdobia aj kazateľnicu (pôvodná bola zničená, nedávno ju nahradili kópiou). Chóry a drevený trámový strop bočných priestorov spočívajú na štíhlych drevených pilieroch s volútovými hlavicami, ktorých výzdobu inšpirovalo ľudové, predovšetkým transylvánske umenie. [6]
 

Vnútorná priestorová skladba a vonkajšia hmota kostola tvoria organickú jednotu - exteriér je vlastne vyjadrením podstaty interiéru, i keď klenbová sústava sa do exteriéru úplne
 

zhodne nepremieta. Kupolu zakrýva stanová strecha vo vrchole s nefunkčnou lucernou na polygonálnom pôdoryse; valenú lomenú klenbu bočných priestorov uzatvára valbová, respektíva polovalbová strecha. Hladké plochy stien kostola člení len rytmický systém okenných otvorov ukončených plným oblúkom s primeranými proporciami, ktorý potvrdzuje premyslenú kompozíciu priestoru a hmoty. Ozdobné motívy sa nachádzajú len na drevených článkoch s konštrukčnou funkciou, v exteriéri sú to konzoly podopierajúce strechu. Drevené konštrukčné články sú odrazom výsledkov Medgyaszayových teoretických úvah, v ktorých sa zaoberal umeleckou interpretáciou rôznych stavebných konštrukcií. Svedčí o tom predovšetkým konštrukcia a tvarová interpretácia drevenej kupoly v novom chápaní. Drevený strop s konzolami vnímame ako zámerný kontrast s čistým priestorom. [7]
 

Hlavný oltár so závesným obrazom sv. Ladislava z polovice 19. storočia. Pseudoklasicistický bočný oltár pochádzajúci z čias stavby objektu má obraz Kalvárie zo starého kostola (18. storočie). Oltárny obraz sv. Anny z 18. storočia pochádza tiež zo starého kostola. Obraz czenstochowskej Madony v klasicistickom ráme z druhej polovice 18. storočia. Secesné presbytériové mreže sú zo začiatku 20. storočia. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v centrálnej časti mesta.
Poznámky
[1] MEDGYASZAY, István (rod. Benkó) (* 23. august 1877, Budapešť – † 29. apríl 1959, Budapešť) bol maďarský architekt, autor odbornej literatúry. Patril medzi významných maďarských secesných architektov. Vo svojej tvorbe čerpal z ľudovej, predovšetkým zo sedmohradskej architektúry. Inšpiroval sa umením ďalekého východu, a tieto motívy stvárnil z nového materiálu, zo železobetónu. Svoje priezvisko Medgyaszay prijal až neskôr po svojej starej matke, Kornélii Medgyaszay. Jeho otec, Károly Benkó (1837 – 1893) bol murár a staviteľ. Matka, Kornélia Kolbenheyer. Ödön, jeho mladší brat, zomrel v mladom veku, starší brat Gyula Medgyaszay sa stal architektom. V rokoch medzi 1893 a 1896 študoval na Štátnej priemyselnej škole v Budapešti odbor stavebníctvo, potom rok pracoval v ateliéri u Imricha Francseka. Zmaturoval v roku 1898, v ďalšom roku pracoval vo Viedni, potom sa tam prihlásil na Akadémiu výtvarných umení a súčasne na Viedenskú technickú univerzitu. (K. K. Technische Hochschule). Študoval u Otta Wagnera, silný vplyv mal na neho aj Ödön Lechner. Po dvoch rokoch, v roku 1902 prestúpil na technickú univerzitu v Budapešti. Svojim plánom Národného panteónu získal v roku 1903 cenu Akademia Gundel. Autorizovaným architektom sa stal v 1904 na Budapeštianskej technickej univerzite. Medgyeszay od roku 1904 precestoval jednotlivé regióny Uhorska, Francúzska, Švajčiarska a Nemecka, a skúmal charakteristické črty miestneho folklóru. Jeho cestopisy sa objavili v I. a II. zväzku knihy: „A magyar nép művészete“ – Umenie maďarského ľudu od D. Malonyaiho. V tom čase celú Európu dobyla z ľudového folklóru čerpajúca secesia a jej anglická podoba „art nouveau“, ktorá priniesla nový spôsob tvorby interiérov s charakteristickými ornamentami. V Maďarsku to znamenalo inšpiráciu z ľudovej ornamentiky so zreteľom na jej nápaditosť a tvaroslovie. Takto sa stala secesia kolískou typickej maďarskej architektúry. Medgyaszay bol medzi prvými, ktorí poukazovali na estetické nedostatky vtedajšej železobetónovej architektúry. V roku 1908 sa uskutočnila jeho slávna prednáška vo Viedni: Umelecké riešenia architektúry železobetónu. Poukázal na riešenie konštrukcií novopostaveného divadla: montované nové konzoly balkónov, ornamentálne stropy, pergoly, držiaky svietidiel, moderné hlavice. V roku 1911 skúmal staroveké kultúrne pamiatky na pobreží rieky Níl v Egypte a Sudáne. 1915 sa dobrovoľne prihlásil na vojenskú službu a slúžil na fronte, v tom istom roku sa oženil s Gabriellou Matrinovichou. Narodili sa im tri dcéry. Od roku 1927 bol súkromným docentom na technickej univerzite. Bol spolupredsedom Maďarsko-Indickej spoločnosti (Magyar-Indiai Társaság). 1932 odcestoval do Indie, kde veľa čerpal z pravekej východnej architektúry. Najznámejšie diela:
• 1929 Múzeum v Bombaj, India
• 1907 Prestavba Veszprémskeho divadla
• 1909 Stropná konštrukcia Šopronského divadla
• 1926 Divadlo v Nagykanizsi
• 1904 Ateliér, Gödöllő
• 1912 – 1913 Kostol svätého Ladislava, Hurbanovo
• 1912 Kostol r. k. Simánd
• 1912 Kráľovský palác, Sofia, Bulharsko
• 1909 Škola v Mosone
• 1945 Projekt na hotel Citadella
• 1938 Nájomný dom v Budapešti, ulica Attilu Józsefa 12.
• 1908 Kostol svätej Alžbety v Muli
• 1930 Obecný úrad v Mezõkövesde
• 1931 Kostol r. k. V Balatonalmádi
• 1928 Nájomné domy, ulica XII. Kiss János altábornagy 55 – 59
• 1902 – 1903 Návrh na národný panteon na hore Gellért v Bp.
Interiéry:
• 1906 Maďarský pavilón na milánskej svetovej výstave
• 1908 Vstupná miestnosť Veszprémskeho divadla
• 1918 Hlavný pavilón výstavy vojenských exponátov na Margitszigete, Bp
Na Slovensku je pomerne málo secesných sakrálnych architektonických pamiatok. Do tohto neveľkého počtu stavieb z prvého desaťročia nášho storočia patria dva kostoly nachádzajúce sa v južnej oblasti Slovenska. Jedným z nich je rímskokatolícky kostol svätej Alžbety v Muli z roku 1910, druhým je rímskokatolícky kostol svätého Ladislava v Hurbanove z roku 1912 – 1913. Obidve stavby projektoval významný maďarský architekt István Medgyaszay. V jeho životnom diele zohrávajú dôležitú úlohu a patria k najvýznamnejším realizovaným projektom. https://sk.wikipedia.org/wiki/István_Medgyaszay (29.4.2021)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 472.
[3] https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_svätého_Ladislava_(Hurbanovo) (29.4.2021)
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 472 - 473.
[5 - 7] https://sk.wikipedia.org/wiki/Kostol_svätého_Ladislava_(Hurbanovo) (29.4.2021)
[8] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 473.
Bibliografia
BOGIOVÁ, Adriana: Dva secesné kostoly architekta Istvána Medgyaszaya. In: Pamiatky a múzeá, 1993, č. 2, s. 14 - 16.
www.hurbanovo.sk
GPS
47.870235, 18.190642
47°52'12.9"N 18°11'26.3"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk