Lokalita
obec Ilava, okres Ilava, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Hostinec tvorí dvojpodlažná, čiastočne podpivničená stavba obdĺžnikového pôdorysu, na prízemí i poschodí s trojtraktovou dispozíciou. V priebehu 19. storočia bol k juhozápadnej fasáde hostinca pristavaný poschodový dom, komunikačne prepojený s hostincom. Dnes je jeho súčasťou len hmota niekdajšieho prejazdu. Počas výskumu bol objekt v čiastočnej prevádzke (prízemie), preto boli sondážou preskúmané iba fasády, suterén, poschodie a krov. ^[1]
 

Najstaršiu stavebnú etapu objektu tvorí dvojpriestorový suterén, zaklenutý valenou klenbou s odtlačkami po šalovaní, ktorý je pravdepodobne pozostatkom staršieho objektu, postaveného na námestí niekedy v 16. storočí. ^[2]
 

Pri výstavbe nového objektu v druhej polovici 17. storočia nad existujúcim suterénom vznikol prízemný blokový dvojpriestorový objekt, dlhšou fasádou orientovaný do námestia. Hlavnou časťou dispozície bol štvorcový priestor, zaklenutý hrebienkovou klenbou dosadajúcou na stredový pilier, na ktorý sa napájal prejazd, zaklenutý valenou hrebienkovou klenbou s lunetovými výsečami. ^[3]
 

Radikálna prestavba hostinca sa uskutočnila niekedy pred rokom 1792 na náklady Franza Xaviera I. Königsegga z Aulendorfu a jeho manželky Márie Sidónie Esterháziovej, majiteľov ilavského panstva, ktorých erb sa nachádza na fasáde objektu dodnes. Ich pričinením vznikla dvojpodlažná, šírkovo orientovaná stavba s monumentálnou manzardovou strechou, v ktorej bola zriadená aj mýtna stanica. Nový hostinec vznikol rozšírením renesančného objektu juhovýchodným smerom tak, že pôvodný prejazd sa dostal do stredovej časti dispozície a jeho šírka bola zároveň zvýraznená na fasáde plytkým rizalitom. Podstatnú časť novej, barokovej časti hostinca zaberala do námestia orientovaná miestnosť so stlačenou klenbou s päťbokými klenbovými výsečami, z ktorej viedlo schodisko na poschodie. Druhé nadzemné podlažie vzniklo ako trojtrakt s centrálnou chodbou, z ktorej sa vstupovalo do izieb. Tie boli presvetlené oknami situovanými v osiach súčasných, ktoré boli na fasáde lemované šambránami s klenákmi. Fasáda bola plasticky členená aj kordónovou a korunnou rímsou. Objekt si dodnes zachoval aj krovovú konštrukciu manzardovej strechy z konca 18. storočia. ^[4]
 

V priebehu prvej polovice 19. storočia bol k juhovýchodnému múru hostinca pristavaný blokový dvojpodlažný objekt, ktorý sa stal jeho súčasťou. V jeho prvej osi bol situovaný vstup s prejazdom ústiaci na dvor areálu hostinca. Z neho sa vstupovalo aj na schodisko vedúce na poschodie. Prejazd barokového hostinca bol zamurovaný a stal sa súčasťou interiéru. Po vzniku nového objektu boli tieto časti aj vizuálne zjednotené v riešení fasád, ktoré sa zachovalo až do 60. rokov 20. storočia. ^[5]
 

Ako hostinec, resp. hotel funguje objekt dodnes. Od roku 1924 niesol názov podľa svojho majiteľa Hotel Káčer, neskôr Hotel Moravec. Po znárodnení v roku 1948 došlo k výstavbe dvorového prízemného krídla, v ktorom bolo umiestnené hospodárske zázemie a zároveň bol majetkovo i komunikačne odčlenený objekt juhovýchodného domu, z ktorého k hostincu pripadla iba časť pôvodného prejazdu zmenená na interiér. Ďalšie úpravy, najmä zo 60. rokov 20. storočia, výrazne pozmenili charakter fasád. Vznikli nové okná (rozmerovo väčšie ako barokové) a úplne zaniklo plastické riešenie fasád. Ostatné stavebné zmeny súviseli s riešením veľkosti izieb poschodia, vznikom sociálnych zariadení a zobytnením podkrovia. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Ilava - zájazdný hostinec (č. ÚZPF 731/0) - architektonicko-historický výskum - rok 2010. Autorka: Mgr. Kristína Zvedelová. Spolupráca: Mgr. Magdaléna Kobzová, Mgr. Miroslav Toman – archívny výskum. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav hostinca je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Mierové námestie 20. Budova prícestného hostinca je situovaná na juhovýchodnej strane námestia, priamo oproti areálu hradu s bočnou severovýchodnou fasádou orientovanou do Farskej ulice. ^[8]