Lokalita
obec Iliašovce, okres Spišská Nová Ves, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Letohrádok zvaný Sans Souci ^[1] postavili v roku 1775. V rokoch 1800 – 1810 boli parkové pavilóny, sochy a budovy okrem kaplnky a obelisku zborené. Sakrálny objekt má stredný obdĺžnikový priestor s dvoma bočnými priestormi. ^[2]
 

Letohrádok dali postaviť gróf Štefan a Júlia Czákyovci. Ich vzorom sa stal letohrad Fridricha II. Gróf a jeho manželka chceli uskutočniť svoj sen: "Vzkriesiť idylickú zlatú dobu básnikov a vytvoriť útulok pre filozofiu, krásne umenie, pokoj a slobodu.“ ^[3]
 

Štefan Czáky, syn Tomáša, sa narodil v iliašovskom kaštieli dňa 7.10.1741. Vyštudoval hospodárstvo u jezuitov vo Viedni. Jeho záľuba v budovaní parkov ho viedla k zriadeniu barokového parku pred kaštieľom v Iliašovciach. Známe sú jeho aktivity pri zakladaní tatranských Smokovcov a kúpeľov v Novej Ľubovni. No jeho najvzácnejším a najkurióznejším bol počin výstavby letohradu "Sans-Souci" na vrchu "Zámčisko". ^[4]
 

Vrch nad Iliašovcami s krásnym výhľadom na Tatry posial stavbami. Centrom areálu bola kaplnka zasvätená sv. Štefanovi, pred ktorou stál kamenný obelisk. Ďalšími stavbami rozsiatymi v dokonale upravenom parku boli palác pre rodinu Czákyho s barokovou výzdobou a drahým mobiliárom. Palác obsahoval knižnicu s 5160 zväzkami kníh väčšinou francúzkych autorov. Potom tu bol palác pre hostí a budova pre úradníkov a služobníctvo. Medzi pavilónmi v parku nechýbala filagória, pustovňa, miesto pre loptové hry, strelnica pre streľbu z luku a dostihová dráha. V priestore pre hry bolo hľadisko pre hostí a veľká klietka pre spevavých vtákov. Vrch na ktorom letohrad stál manželia nazvali "Parnasom" - tu mal Apollón aj svoju sieň s obrazom "Deväť múz". Údolie za vrchom nazvali údolím "Dafné", v ktorom zriadili kúpele. ^[5]
 

Nákladný spôsob života priviedol rodinu k finančnému úpadku, čo malo za následok rodinnú krízu. Štefan Czáky v záchvate zúrivosti nechal letohrad vysťahovať, vzácne kusy nábytku a knižnicu predal a letohrad zapálil a zbúral. Stalo sa tak pravdepodobne v roku 1803. O nádhere a pýche letohradu hovoria zachované dokumenty majstrov kamenárov, stolárov a umelcov - pre grófa pracoval levočský maliar Franz Wagenschón. V roku 1810 Štefan Czáky zomrel a bol pochovaný v iliašovskom kostole. Po smrti Štefana Czákyho bol osud krásneho letohradu spečatený a ako memento ostala stáť len kaplnka a obelisk (v súčasnosti len zrúcaniny). Jej názov zľudovel na tisícročnú kapličku. ^[6]
 

Od začiatku 20. storočia sa stala obľúbeným miestom nedeľných výletov obyvateľov okolitých obcí a občanov Spišskej Novej Vsi. ^[7]

Pamiatková ochrana
naha o rekonštrukcia. O objekt sa stará Občianske združenie Sans Souci - Letohrádok Iliašovce.
 

Prvý pokus na záchranu kaplnky sa uskutočnil koncom 50tych rokov tesárskym majstrom Jaduščákom z Iliašoviec. ^[8] Myšlienku zachrániť zrúcaninu kaplnky začal rozvíjať Ladislav Frankovič, ktorý v roku 1997 založil občianske združenie „Domov bez starosti“, s cieľom prinavrátiť historickú podobu letohradu Sans Souci. To sa podarilo len čiastočne. Tento zámer stroskotal a kaplnka naďalej chátrala. V roku 2006 bolo založené nové združenie „Sans Souci Letohrádok“, s počtom členov 21 a s hlavným programom zachrániť kaplnku a dať jej pôvodnú podobu a tiež vytvoriť areál pre kultúrno - spoločenské aktivity celého okolia. V súčasnej dobe toto združenie získalo zrúcaninu kaplnky a pozemok pod ňou do vlastníctva a začalo s jej rekonštrukciou. Práce pokračujú pomaly pre nezhodný prístup a financovanie, pretože združenie je nezisková organizácia, napriek tomu podoba kaplnky sa začína meniť k lepšiemu. Finančné prostriedky získavame z 2% podielu zaplatenej dane, od sponzorov a darov a v nemalej miere pomáha aj obec Iliašovce. Akademický architekt Štefan Mitro spracoval a daroval OZ projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu objektu kaplnky. Ondrej Frankovič sa prejavil pri rekonštrukčných prácach a je dušou tohto združenia. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Čiastočne konzervovaná ruina.

Prístup
Nachádza sa medzi obcami Iliašovce-Smižany-Spišská Nová Ves a Harichovce, na kopci uprostred lesa. ^[10]