obec Jasov, okres Košice-okolie, Košický kraj
Záhrada kláštora premonštrátov v Jasove je cenným barokovým objektom s priľahlým prírodno-krajinárskym parkom a jazerami. Významná je najmä z hľadiska dejín záhradného umenia na Slovensku. Časom podliehala premenám záhradných slohov, kým z nej v 18. storočí vytvorili záhradu francúzskeho typu. [1]
Baroková záhrada je situovaná v tesnej blízkosti kláštora premonštrátov, ktorý sa nachádza na severnom okraji Jasova. Vnútorného dvory kláštorného komplexu so štvorcovým pôdorysom pravidelne sadovnícky upravené s dominanciou ruží, ktoré v minulosti mnísi využívali na meditačné účely. Súčasťou komplexu je aj prírodno-krajinársky park s jazerami a kláštorná baroková záhrada s oranžériou, ktorá nadväzuje na architektúru kláštora a je jeho kompozičným pokračovaním. [2]
O bohatosti a rôznorodosti kláštorného areálu svedčí opis záhrady cestovateľom Rotensteinom, ktorý tu počas cesty horným Uhorskom strávil dva dni a ktorý sa o jasovskom kláštore a jeho okolí zmieňuje veľmi farbisto a pútavo. V opise spomína obrazy Bela II. a kráľa Kolomana v životnej veľkosti, ktoré sú vsadené medzi dva mramorové krby v letnej sále, zmieňuje sa o krásnom výhľade na oboru plnú diviny a záhradné pavilóny, ktorý sa ponúkajú zo siene. Ďalej opisuje nádhernú kvetinovú záhradu, v ktorej pozadí možno vidieť množstvo pomarančovníkov a rôznych tropických rastlín a po pravej strane ovocný sad so štepnicou. Z druhej polovice 18. storočia pochádza historicky najcennejší prvok okrasnej záhrady – živá tvarovaná dvojitá hrabová stena vysoká 4,5 metra lemujúca záhradu obdĺžnikového tvaru po oboch pozdĺžnych stranách. Vstupnú časť tvorila strihaná klenba. Hlavný pozdĺžny a dva priečne chodníky delili záhradu na šesť tabúľ. Prvé štyri zdobil typicky barokový prelamovaný ornament tvorený živým plotom z výsadby krušpánu vždyzeleného (Buxus sempervirens), ktorý je vysoký asi 80 cm. V centre ornamentálnej časti záhrady dominoval kruhový rondel z líp (Tilia platiphyllos), z ktorého boli východy na štyri strany. Pôvodne bol strihaný do kompaktného kupolovitého tvaru. Dnes už rondel nie je viditeľný pre neudržiavanie tvaru strihaním. Záhradu dopĺňali solitéry, tvarované krušpány (Buxus sempervirens) a tisy (Taxus baccata). Piata a šiesta tabuľa boli koncom 19. storočia anglicizované a boli doplnené výsadbou cudzokrajných drevín, ako sú sofora japonská (Sophora japonica), jaseň štíhly previsnutý (Fraxinus excelsior ´Pendula´) a ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba), ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera), platan západný (Platanus occidentalis), magnolólia Soulangeova (Magnolia soulangeana). V minulosti záhradu dopĺňala aj drobná záhradná architektúra, ako sú lavičky, smetné koše a slnečné hodiny, ktoré sa zachovali dodnes. Okolie kláštora dopĺňal platan javorolistý (Platanus hispanica), majestátny sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), dub červený (Quercus rubra), tuja západná (Thuja occidentalis) a iné. [3]
Kláštorná záhrada v Jasove má tvar obdĺžnika. Na jednom konci ju uzatvára severozápadná fasáda budovy kláštora, na druhom konci skleník. Zo strán parter ohraničuje dvojitá tvarovaná 4,5 m vysoká hrabová stena, ktorá je aj historicky najcennejším prvkom záhrady. Bola vysadená v druhej polovici 18. storočia (asi v roku 1760). Skleník sa v minulosti využíval ako zimná záhrada i na úžitkové účely, dnes sa využíva na pestovanie kvetov a sadeníc. Pravidelná parková úprava krušpánových ornamentálnych záhonov v prednej časti záhrady je jej najvzácnejším prvkom a spadá do obdobia barokových parkových úprav. Dominujúcu časť záhrady dopĺňa po pravej strane ovocný sad (štepnica), pôvodne založený pre uchovávanie jednotlivých odrôd, po ľavej strane pestovateľskej plochy, pôvodne rozdelené na pravidelné štvorce tvoriace harmonický celok. Na každom štvorci sa pestoval iný druh zeleniny. [4]
Zeleň založená v prírodnom parku tvoriacom ostatné časti areálu nebola vysadená s dekoračným zámerom, ale ako pokus s exotickými druhmi a predstavuje súbor vzácnych introdukovaných drevín takmer z celého sveta. Zbierkovo zaujímavé sú parkové úpravy po oboch stranách kláštora, kde rastie majestátny platan javorolistý (Platanus hispanica) a magnólia Soulangeho (Magnolia soulangeana). [5]
Priestoru pred kláštorom dominuje sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý v súčasnosti dosahuje výšku vyše 40 m. Priestranstvo v pravidelnej časti pred kláštorom architektonicky dotvára štýlová fontána s vodnou nádržou ležiacou oproti vstupnému portálu kláštorného kostola. Okolitú prírodu dotvára sústava rybníkov, ktoré sú tiež typickým prvkom krajinárskych parkov. V záhrade, okolí rybníkov a údolí potoka Teplica možno spolu napočítať vyše 60 druhov drevín z celého sveta. [6]
Z kultúrno-historickej, ale aj dendrologickej stránky je jasovská záhrada priam neoceniteľným a rozhodne nedoceneným objektom, ktorý si zasluhuje všemožnú ochranu a šetrnú rekonštrukciu. [7]
Rekonštrukcia a revitalizácia.
Jasov – kláštor premonštrátov – park (č. ÚZPF 421/3-7) – architektonicko-historický výskum - rok 2012. Autori: Ing. arch. Magdaléna Janovská, Ing. arch. Mária Čutková, (architektúra, zeleň), Ing. V. Slowiková, (zeleň), PhDr. Henrieta Žažová, PhD. (archívny výskum). [8]
Stav záhrady a parku je dobrý. V súčasnosti je kláštor a baroková záhrada vlastníctvom rádu premonštrátov a sú verejnosti neprístupné. [9]
[1] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. Bratislava: DAJAMA, 2010. s. 87.
[2] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 87.
[3] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 88 - 89.
[4 - 7] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 89.
[8] www.pamiatky.sk (22.4.2018)
[9] REŽNÁ, Natália et al.: Parky a záhrady. s. 87.
www.jasov.sk
48.682947, 20.966285
48°40'58.6"N 20°57'58.6"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU